u zahŕňať vertigo, tinnitus, stratu sluchu a nauzeu.
4.2 Dávkovanie a spôsob podávania
Dávkovanie
Dospelí (vrátane starších pacientov):
Perorálna liečba sa začína dávkami 8 až 16 mg trikrát denne, užívané s jedlom.
Udržiavacie dávky sú obyčajne v rozsahu 24 – 48 mg denne. Dávku možno upraviť podľa individuálnych potrieb pacienta. Niekedy sa zlepšenie prejaví len po pár týždňoch liečby.
Deti a mladiství:
Tablety betahistínu sa neodporúčajú užívať u detí a mladistvých vo veku menej ako 18 rokov, vzhľadom na nedostatok údajov ohľadom bezpečnosti a účinnosti.
4.3 Kontraindikácie
Betahistín je kontraindikovaný u pacientov s feochromocytómom. Keďže betahistín je syntetický analóg histamínu, môže vyvolať uvoľňovanie katecholamínov z nádoru, čo sa prejaví ťažkou hypertenziou.
Ďalšie kontraindikácie sú nasledovné:
· precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek pomocnú látku.
4.4 Špeciálne opatrenia a upozornenia pri používaní
Pri liečbe pacientov s peptickým vredom alebo peptickým vredom v anamnéze sa odporúča opatrnosť, pretože u pacientov liečených betahistínom sa vyskytli občasné prípady dyspepsie.
Opatrnosť je potrebná u pacientov s bronchiálnou astmou.
Opatrnosť sa odporúča aj pri predpisovaní betahistínu pacientom so žihľavkou, vyrážkami alebo alergickou nádchou, nakoľko existuje možnosť zhoršenia týchto symptómov.
Opatrnosť je potrebná u pacientov so závažnou hypotenziou.
Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, lapónskeho deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nemajú užívať tento liek.
4.5 Liekové a iné interakcie
Neexistujú potvrdené prípady nebezpečných interakcií.
Uvádzaný je prípad interakcie s etanolom a látkou obsahujúcou pyrimetamín s dapsonom a iných látok zosilňujúcich účinok betahistínu so salbutamolom.
Keďže betahistín je analóg histamínu, teoreticky sú možné interakcie s antihistaminikami, avšak neuvádza sa žiaden prípad.
4.6 Gravidita a laktácia
Štúdie na zvieratách neposkytujú dostatok údajov o účinkoch počas gravidity, embryonálneho/ fetálneho vývoja, pôrodu a postnatálneho vývoja (pozri časť 5.3). Nie je známe potenciálne riziko u ľudí.
Emperin 16 mg sa neodporúča užívať v tehotenstve.
Betahistín sa vylučuje do materského mlieka v koncentráciách blízkych koncentráciám v plazme. Toxické účinky betahistínu v uvedených koncentráciách u novorodencov nie sú známe. Použitiu betahistínu u dojčiacich matiek sa preto treba vyhnúť. Pozri časť 5.3.
4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Pri užívaní betahistínu sa vyskytli zriedkavé prípady ospalosti. Pacienti majú byť upozornení, že keď sa u nich prejaví ospalosť, majú sa vyhýbať činnostiam, ktoré si vyžadujú zvýšenú pozornosť, ako je vedenie vozidiel alebo obsluha strojov.
4.8 Nežiaduce účinky
Poruchy imunitného systému:
Veľmi zriedkavé (<1/10 000): kožné vyrážky a pruritus.
Poruchy nervového systému:
Neznáma frekvencia: bolesť hlavy a občasná ospalosť.
Poruchy gastrointestinálneho traktu:
Zriedkavé (>1/10 000, <1/1 000): gastrointestinálne problémy, nauzea a dyspepsia.
4.9. Predávkovanie
Symptómy predávkovania betahistínom sú nauzea, vracanie, dyspepsia, ataxia a kŕče pri vyšších dávkach. Neexistuje špecifické antidotum. Odporúča sa laváž žalúdka a symptomatická liečba.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1. Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: antivertiginóza, ATC kód: N07CA01
Agonistický účinok betahistínu na H1 histamínové receptory umiestnené v periférnych cievach sa preukázal u človeka, u ktorého nebola prítomná betahistínom indukovaná vazodilatácia s antagonistom histamínu, difenhydramínom. Betahistín má minimálne účinky na vylučovanie žalúdočnej kyseliny (odpoveď sprostredkovaná H2 receptormi).
Mechanizmus účinku betahistínu pri liečbe Meniérovho syndrómu nie je objasnený. Účinnosť betahistínu pri liečbe vertiga môže súvisieť s jeho schopnosťou ovplyvňovať cirkuláciu vo vnútornom uchu alebo s priamym účinkom na neuróny na úrovni vestibulárnych jadier.
Jednorazové perorálne dávky betahistínu do 32 mg u zdravých jedincov vykazovali maximálnu supresiu vyvolaného vestibulárneho nystagmu 3 až 4 hodiny po užití dávky, pričom vyššie dávky pôsobili účinnejšie na zníženie dĺžky trvania nystagmu.
Betahistín spôsobuje u človeka zvýšenie epiteliálnej pľúcnej permeability. Vyplýva to zo zníženia klírensu v závislosti od času pri prechode rádioaktívne značeného markera z pľúc do krvi. Je možné tomu zabrániť perorálnou liečbou terfenadínom, známym blokátorom H1 receptorov, pred začatím liečby betahistínom.
Keďže histamín má pozitívne inotropné účinky na srdce, nie je známe, že by betahistín zvyšoval srdcový výdaj a u niektorých pacientov jeho vazodilatačný účinok môže spôsobiť malý pokles tlaku krvi.
Betahistín má u človeka malý účinok na exokrinné žľazy. '
5.2. Farmakokinetické vlastnosti
Betahistín sa úplne absorbuje po perorálnom podaní a maximálne koncentrácie 14C značeného betahistínu sa dosiahnu po približne hodine po perorálnom užití u jedincov nalačno.
Betahistín sa eliminuje hlavne vo forme metabolitov, ktoré sa následne vylučujú najmä obličkami. Pri dávke 8 mg sa vylúčilo močom 85 - 90% rádioaktivity počas 56 hodín, pričom maximálna rýchlosť vylučovania sa dosiahla prvé 2 hodiny po podaní. Plazmatické hladiny betahistínu po perorálnom podaní sú veľmi nízke. Z toho dôvodu je vyhodnotenie farmakokinetiky betahistínu založené len na hodnotách koncentrácie metabolitu kyseliny 2-pyridyloctovej v plazme.
Neexistujú údaje o presystémovom metabolizme a vylučovanie žlčou sa nepovažuje za dôležitý spôsob eliminácie lieku alebo niektorého z jeho metabolitov. Väzbovosť na ľudské plazmatické bielkoviny je nízka alebo žiadna, avšak betahistín sa metabolizuje v pečeni. Približne 80 - 90% podanej dávky sa vylučuje močom.
5.3. Predklinické údaje o bezpečnosti
Štúdie toxicity pri opakovaných dávkach v trvaní 6 mesiacov na psoch a 18 mesiacov na potkanoch - albínoch nepreukázali žiadne klinicky relevantné škodlivé účinky v rozsahu dávok 2,5 až 120 mg.kg –1. Betahistín nemá mutagénny účinok a nepreukázala sa karcinogenita u potkanov. Testy na gravidných králikoch nepreukázali teratogénne účinky.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1. Zoznam pomocných látok
Povidón K90
Mikrokryštalická celulóza
Monohydrát laktózy
Koloidný oxid kremičitý
Krospovidón
Kyselina steárová.
6.2. Inkompatibility
Neaplikovateľné.
6.3. Čas použiteľnosti
3 roky
6.4. Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Uchovávajte pri teplote do 25ºC v pôvodnom obale.
6.5. Druh obalu a obsah balenia
PVC/PVDC/Al blistre. Dostupné v baleniach 20, 30, 42, 50, 60, 84 a 100 tabliet.
Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.
6.6. Špeciálne opatrenia na likvidáciu
Žiadne zvláštne požiadavky.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
EGIS Pharmaceuticals PLC
Keresztúri út 30-38
1106 Budapešť
Maďarsko
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO
83/0496/09-S
9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE / PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU
August 2009