a 50 mg OD
5,0 – 5,4
| Udržať
| Bez úpravy dávky
|
5,5 – 5,9
| Znížiť
| 50 mg OD na 25 mg OD
25 mg OD na 25 mg EOD*
25 mg EOD na prerušiť
|
³ 6,0
| Prerušiť
| Neaplikovateľné
|
* EOD = každý druhý deň
OD = raz denne
Ak sa preruší liečba eplerenónom z dôvodu hladiny draslíka v sére ³ 6,0 mmol/l, eplerenón sa môže opäť začať podávať v dávke 25 mg každý druhý deň, ak hladina draslíka v sére klesne pod 5,0 mmol/l.
Deti a dospievajúci
Nie sú k dispozícii údaje, ktoré by odporúčali liečbu eplerenónom u detskej populácie, a preto sa jeho použitie u tejto vekovej skupiny neodporúča.
Starší pacienti
U starších pacientov sa nevyžaduje úprava úvodnej dávky. Z dôvodu vekom podmieneného zníženia obličkových funkcií je však u starších pacientov zvýšené riziko hyperkaliémie. Toto riziko sa môže ďalej zvýšiť pri pridruženej komorbidite spojenej so zvýšenou systémovou expozíciou, zvlášť pri ľahkom až strednom stupni poškodenia funkcie pečene. Odporúča sa pravidelné monitorovanie hladiny draslíka v sére (pozri časť 4.4).
Poškodenie funkcie obličiek
U pacientov s ľahkým stupňom poškodenia funkcie obličiek sa nevyžaduje úprava úvodnej dávky. Odporúča sa pravidelné monitorovanie hladiny draslíka v sére (pozri časť 4.4).
Eplerenón nie je dialyzovateľný.
Poškodenie funkcie pečene
U pacientov s ľahkým až stredným stupňom poškodenia funkcie pečene sa nevyžaduje úprava úvodnej dávky. Z dôvodu zvýšenej systémovej expozície eplerenónom u pacientov s ľahkým až stredným stupňom poškodenia funkcie pečene sa u týchto pacientov odporúča časté a pravidelné monitorovanie hladiny draslíka v sére, zvlášť u starších pacientov (pozri časť 4.4).
Sprievodná liečba
V prípade sprievodnej liečby miernymi až stredne silnými inhibítormi CYP3A4, napr. amiodarónom, diltiazemom a verapamilom, liečba eplerenónom sa môže začať úvodnou dávkou 25 mg raz denne. Dávka nesmie prekročiť 25 mg raz denne (pozri časť 4.5).
Eplerenón sa môže podávať spolu s jedlom alebo bez jedla (pozri časť 5.2).
4.3 Kontraindikácie
· Precitlivenosť na eplerenón alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok (pozri časť 6.1).
· Pacienti s hladinou draslíka v sére > 5,0 mmol/l pri začatí liečby.
· Pacienti so stredným až ťažkým stupňom renálnej insuficiencie (klírens kreatinínu < 50ml/min).
· Pacienti s ťažkým stupňom pečeňovej nedostatočnosti (stupeň C podľa Childa‑Pugha).
· Pacienti, ktorí užívajú draslík šetriace diuretiká, draslíkové suplementy alebo silné inhibítory CYP3A4 (napr. itrakonazol, ketokonazol, ritonavir, nelfinavir, klaritromycín, telitromycín a nefazodón) (pozri časť 4.5).
4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Hyperkaliémia: Pri liečbe eplerenónom sa v súlade s jeho mechanizmom účinku môže vyskytnúť hyperkaliémia. Pri začatí liečby a pri zmene dávky sa u všetkých pacientov musí monitorovať hladina draslíka v sére. Ďalej sa odporúča pravidelné monitorovanie, zvlášť u pacientov s rizikom vzniku hyperkaliémie, ako sú (starší) pacienti s obličkovou nedostatočnosťou (pozri časť 4.2) a pacienti s diabetom. Použitie draslíkových suplementov sa po začatí liečby eplerenónom neodporúča z dôvodu zvýšeného rizika hyperkaliémie. Potvrdilo sa, že pri znížení dávky eplerenónu sa zníži hladina draslíka v sére. V jednej štúdii sa potvrdilo, že pridanie hydrochlorotiazidu k liečbe eplerenónom kompenzovalo zvýšenie hladiny draslíka v sére.
Poškodenie funkcie obličiek: U pacientov s poškodením funkcie obličiek vrátane diabetickej mikroalbuminúrie sa má pravidelne monitorovať hladina draslíka v sére. Riziko hyperkaliémie sa zvyšuje s poklesom funkcie obličiek. Hoci sú údaje zo štúdie EPHESUS u pacientov s diabetom 2. typu a mikroalbuminúriou obmedzené, u tohto malého počtu pacientov sa pozoroval zvýšený výskyt hyperkaliémie. Preto týchto pacientov treba liečiť s opatrnosťou. Eplerenón nie je odstrániteľný hemodialýzou.
Poškodenie funkcie pečene: U pacientov s ľahkým až stredným stupňom poškodenia pečene (stupeň A a B podľa Childa-Pugha) sa nepozorovalo zvýšenie hladiny draslíka v sére nad 5,5 mmol/l. U pacientov s ľahkým až stredným stupňom poškodenia funkcie pečene sa majú monitorovať hladiny elektrolytov. Podávanie eplerenónu sa nehodnotilo u pacientov s ťažkým stupňom poškodenia funkcie pečene, a preto je jeho použitie kontraindikované (pozri časť 4.3).
Induktory CYP3A4: Súčasné podávanie eplerenónu spolu so silnými induktormi CYP3A4 sa neodporúča (pozri časť 4.5).
Lítium, cyklosporín, takrolimus: sa nemajú podávať počas liečby eplerenónom (pozri časť 4.5).
Laktóza: Tablety obsahujú laktózu, preto sa nesmú podávať pacientom so zriedkavými dedičnými ochoreniami, ako intolerancia galaktózy, laponský deficit laktázy alebo glukózo‑galaktózová malabsorpcia.
4.5 Liekové a iné interakcie
Farmakodynamické interakcie
Draslík šetriace diuretiká a draslíkové suplementy: Vzhľadom na zvýšené riziko hyperkaliémie sa eplerenón nemá podávať pacientom, ktorí užívajú draslík šetriace diuretiká a draslíkové suplementy (pozri časť 4.3). Draslík šetriace diuretiká môžu zvyšovať účinok antihypertenzív a iných diuretík.
Lítium: Štúdie interakcií eplerenónu s lítiom sa nerobili. Avšak toxicita lítia bola hlásená u pacientov, ktorí dostávali lítium súčasne s diuretikami a ACE‑inhibítormi (pozri časť 4.4). Eplerenón a lítium sa nemajú podávať spoločne. V prípade, že je táto kombinácia nevyhnutná, hladina lítia v sére sa musí monitorovať (pozri časť 4.4).
Cyklosporín, takrolimus: Cyklosporín a takrolimus môžu viesť k poškodeniu funkcie obličiek a zvýšiť riziko hyperkaliémie. Eplerenón sa nemá podávať spoločne s cyklosporínom a takrolimom. Ak sa cyklosporín alebo takrolimus má podávať počas liečby eplerenónom, odporúča sa dôkladné monitorovanie hladiny draslíka v sére a funkcie obličiek (pozri časť 4.4).
Nesteroidové antiflogistiká (NSAID): Liečba s NSAID môže viesť k akútnemu obličkovému zlyhaniu účinkom priamo na glomerulárnu filtráciu, najmä u rizikových pacientov (starší a/alebo dehydratovaní pacienti). Pacientom, ktorí užívajú eplerenón s NSAID, sa musia pred začatím liečby vyšetriť obličkové funkcie a dostatočne ich hydratovať.
Trimetoprim: Súčasné podávanie trimetoprimu s eplerenónom zvyšuje riziko hyperkaliémie. Hladina draslíka v sére a obličkové funkcie sa majú monitorovať, zvlášť u pacientov s poškodením funkcie obličiek a u starších pacientov.
ACE inhibítory, antagonisti receptorov angiotenzínu II (AIIA): Pri súčasnom podávaní eplerenónu s ACE inhibítormi a antagonistami angiotenzínu II sa vyžaduje opatrnosť. Kombinácia eplerenónu s týmito liekmi môže zvýšiť riziko hyperkaliémie u pacientov s možným poškodením funkcie obličiek, napr. u starších pacientov. Odporúča sa dôkladné monitorovanie hladiny draslíka v sére a funkcie obličiek.
Alfa‑1‑blokátory (napr.prazosín, alfuzosín): Ak sa kombinujú alfa‑1‑blokátory s eplerenónom, môže sa zvýšiť ich hypotenzný účinok a/alebo riziko posturálnej hypotenzie. Počas súčasného podávania alfa‑1‑blokátorov sa odporúča klinické monitorovanie kvôli posturálnej hypotenzii.
Tricyklické antidepresíva, neuroleptiká, amifostín, baklofén: Súčasné podávanie týchto liekov s eplerenónom môže potenciálne zvýšiť antihypertenzívny účinok a riziko posturálnej hypotenzie.
Glukokortikoidy, tetrakozaktid: Spoločné podávanie týchto liekov s eplerenónom môže potenciálne znížiť antihypertenzný účinok (retencia sodíka a tekutín).
Farmakokinetické interakcie
Štúdie in vitro ukazujú, že eplerenón nie je inhibítorom izoenzýmov CYP1A2, CYP2C19, CYP2C9, CYP2D6 alebo CYP3A4. Eplerenón nie je substrátom ani inhibítorom P‑glykoproteínu.
Digoxín: Systémová expozícia (AUC) digoxínu sa zvýšila o 16 % (90 % IS: 4 % ‑ 30 %) pri jeho súčasnom podávaní s eplerenónom. Zvýšená opatrnosť sa vyžaduje, ak sú dávky digoxínu pri hornej hranici terapeutického rozsahu.
Warfarín: Nepozorovali sa žiadne klinicky signifikantné farmakokinetické interakcie s warfarínom. Zvýšená opatrnosť sa vyžaduje, ak sú dávky warfarínu pri hornej hranici terapeutického rozsahu.
Substráty CYP3A4: Výsledky farmakokinetických štúdií s testovacími substrátmi CYP3A4, t.z. midazolamom a cisapridom, neukázali žiadne signifikantné farmakokinetické interakcie, keď sa tieto lieky podávali súčasne s eplerenónom.
Inhibítory CYP3A4:
Silné inhibítory CYP3A4: Ak sa eplerenón podáva súčasne s liekmi, ktoré inhibujú enzým CYP3A4, môžu sa vyskytnúť signifikantné farmakokinetické interakcie. Silný inhibítor CYP3A4 (ketokonazol 200 mg dvakrát denne) viedol k 441 % zväčšeniu AUC eplerenónu (pozri časť 4.3). Súčasné podávanie eplerenónu so silnými inhibítormi CYP3A4, ako sú ketokonazol, itrakonazol, ritonavir, nelfinavir, klaritromycín, telitromycín a nefazodón, je kontraindikované (pozri časť 4.3).
Slabé až stredne silné inhibítory CYP3A4: Súčasné podávanie s erytromycínom, sachinavirom, amiodarónom, diltiazemom, verapamilom a flukonazolom viedlo k signifikantným farmakokinetickým interakciám s rádovým zväčšením AUC od 98 % po 187 %. Dávka eplerenónu preto nemá prevýšiť 25 mg, ak sa slabé až stredne silné inhibítory CYP3A4 podávajú súčasne s eplerenónom (pozri časť 4.2).
Induktory CYP3A4: Súčasné podávanie eplerenónu s ľubovníkom bodkovaným (silným induktorom CYP3A4) zapríčinilo 30 % pokles AUC eplerenónu. Výraznejší pokles AUC eplerenónu sa môže vyskytnúť pri podávaní so silnejšími induktormi CYP3A4, napr. s rifampicínom. Vzhľadom na riziko zníženej účinnosti eplerenónu sa jeho súčasné použitie so silnými induktormi CYP3A4 (rifampicín, karbamazepín, fenytoín, fenobarbital, ľubovník bodkovaný) neodporúča (pozri časť 4.4).
Antacidá: Na základe výsledkov farmakokinetickej klinickej štúdie sa neočakávajú žiadne signifikantné interakcie pri súčasnom podávaní antacíd s eplerenónom.
4.6 Fertilita, gravidita a laktácia
Gravidita
Nie sú k dispozícii dostatočné údaje o použití eplerenónu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách nepreukázali priame alebo nepriame nežiaduce účinky na graviditu, embryofetálny vývoj, pôrod a postnatálny vývoj (pozri časť 5.3). Pri predpisovaní eplerenónu gravidným ženám je potrebná opatrnosť.
Laktácia
Nie je známe, či eplerenón po perorálnom podaní prechádza do ľudského materského mlieka. Avšak predklinické údaje ukazujú, že eplerenón a/alebo jeho metabolity sú prítomné v materskom mlieku u potkanov, a že mláďatá potkanov exponované touto cestou sa vyvíjali normálne. Keďže nie sú známe možné nežiaduce účinky na dojčené dieťa, treba sa rozhodnúť, či sa preruší dojčenie alebo podávanie lieku, pričom sa má zvážiť dôležitosť tejto liečby pre matku.
4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch eplerenónu na schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje. Eplerenón nezapríčiňuje ospalosť, ani zhoršenie kognitívnych funkcií, ale pri šoférovaní alebo obsluhe strojov treba mať na pamäti možný výskyt závratov počas liečby.
4.8 Nežiaduce účinky
V klinickej štúdii zameranej na účinnosť eplerenónu pri zlyhávaní srdca u pacientov po prekonaní akútneho infarktu myokardu a na ich prežívanie (EPHESUS) bol celkový výskyt nežiaducich účinkov hlásených u eplerenónu (78,9 %) podobný ako u placeba (79,5 %). V tejto štúdii prerušilo liečbu z dôvodu nežiaducich účinkov 4,4 % pacientov, ktorí dostávali eplerenón a 4,3 % pacientov, ktorí dostávali placebo.
Nežiaduce účinky uvedené nižšie sú zobrané buď zo štúdie EPHESUS a sú to tie, u ktorých sa predpokladá súvis s liečbou a ich výskyt prevyšuje výskyt u placeba, alebo sú závažné a signifikantne prevyšujú výskyt u placeba, alebo sa pozorovali počas dohľadu po uvedení lieku na trh. Nežiaduce účinky sú zoradené podľa orgánových systémov a absolútnej frekvencie. Frekvencie sú definované ako: časté (≥ 1/100 až < 1/10) a menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100).
Infekcie a nákazy
Menej časté: pyelonefritída
Poruchy krvi a lymfatického systému
Menej časté: eozínofília
Poruchy metabolizmu a výživy
Časté: hyperkaliémia
Menej časté: hyponatrémia, dehydratácia, hypercholesterolémia, hypertriacylglycerolémia
Psychické poruchy
Menej časté: nespavosť
Poruchy nervového systému
Časté: závraty
Menej časté: bolesť hlavy
Poruchy srdca a srdcovej činnosti
Menej časté: infarkt myokardu, zlyhávanie ľavej komory srdca, fibrilácia predsiení
Poruchy ciev
Časté: hypotenzia
Menej časté: trombóza ciev dolných končatín, posturálna hypotenzia
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína
Menej časté: faryngitída
Poruchy gastrointestinálneho traktu
Časté: hnačka, nauzea
Menej časté: vracanie, flatulencia
Poruchy kože a podkožného tkaniva
Časté: vyrážka
Menej časté: svrbenie, zvýšené potenie
Neznámej frekvencie: angioneurotický edém
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
Menej časté: bolesť chrbta, kŕče dolných končatín
Poruchy obličiek a močových ciest
Časté: poruchy funkcie obličiek
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov
Menej časté: gynekomastia
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania
Menej časté: celková slabosť, únava
Laboratórne a funkčné vyšetrenia
Menej časté: zvýšená koncentrácia dusíka vo forme močoviny v krvi, zvýšenie kreatinínu v sére
V štúdii EPHESUS sa číselne vyskytlo viac prípadov cievnych mozgových príhod v skupine starších pacientov (³ 75-ročných). Avšak nezistil sa žiadny štatisticky významný rozdiel vo výskyte cievnej mozgovej príhody medzi skupinou pacientov, ktorí dostávali eplerenón (30) a skupinou pacientov, ktorí dostávali placebo (22).
4.9 Predávkovanie
Neboli hlásené žiadne prípady predávkovania eplerenónom u ľudí. Predpokladá sa, že najpravdepodobnejším prejavom takéhoto predávkovania je hypotenzia alebo hyperkaliémia. Eplerenón sa nedá odstrániť dialýzou. Bolo dokázané, že eplerenón sa silne viaže na aktívne uhlie. V prípade výskytu symptomatickej hypotenzie sa má zahájiť podporná liečba. Ak sa vyskytne hyperkaliémia, má sa zahájiť štandardná liečba.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1 Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: antagonisti aldesterónu, ATC kód: C03DA04
Eplerenón sa relatívne selektívne viaže na ľudské rekombinantné mineralokortikoidové receptory v porovnaní s jeho väzbou na rekombinantné glukokortikoidové, progesterónové a androgénové receptory. Eplerenón bráni naviazaniu aldosterónu, kľúčového hormónu v systéme renín‑angiotenzín‑aldosterón (RAAS), ktorý sa zúčastňuje regulácie tlaku krvi a má úlohu aj v patofyziológii kardiovaskulárnych ochorení.
Bolo preukázané, že eplerenón vyvoláva trvalý vzostup plazmatického renínu a aldosterónu v sére, zodpovedajúci inhibícii negatívnej spätnej väzby aldosterónu na sekréciu renínu. Následné zvýšenie plazmatickej aktivity renínu a hladiny cirkulujúceho aldosterónu neprevýši účinky eplerenónu.
V štúdiách srdcového chronického zlyhávania (NYHA klasifikácia II – IV), ktoré sa zaoberali dávkovacou škálou eplerenónu, pridanie eplerenónu k štandardnej liečbe spôsobilo očakávané od dávky závislé zvýšenie aldosterónu. Podobne aj v kardiorenálnej podštúdii štúdie EPHESUS liečba eplerenónom viedla k signifikantnému zvýšeniu aldosterónu. Tieto výsledky sú dôkazom blokovania mineralokortikoidových receptorov u pacientov liečených eplerenónom.
Eplerenón sa skúmal v štúdii EPHESUS, ktorá sledovala jeho účinnosť pri srdcovom zlyhávaní u pacientov po prekonaní akútneho infarktu myokardu a ich prežívanie. EPHESUS bola dvojito zaslepená, placebom kontrolovaná štúdia, trvala tri roky a zahŕňala 6 632 pacientov s akútnym infarktom myokardu (IM), dysfunkciou ľavej komory (stanovenej na základe zníženia ejekčnej frakcie ľavej komory [LVEF] na ≤ 40 %) a klinickými znakmi srdcového zlyhávania. V rozpätí 3 – 14 dní po akútnom IM (medián 7 dní) začali pacienti k štandardnej liečbe užívať placebo alebo eplerenón v úvodnej dávke 25 mg raz denne, táto sa počas 4 týždňov upravovala k cieľovej dávke 50 mg raz denne, ak hladina draslíka v sére bola < 5,0 mmol/l. Štandardná liečba počas štúdie zahŕňala kyselinu acetylsalicylovú (92 % pacientov), ACE‑inhibítory (90 %), betablokátory (83 %), nitráty (72 %), kľučkové diuretiká (66 %) alebo inhibítory hydroxy‑metyl‑glutaryl‑CoA reduktázy (60 %).'
V štúdii EPHESUS boli primárne posudzovanými parametrami mortalita z akejkoľvek príčiny a kombinovaný parameter skladajúci sa z úmrtia, resp. hospitalizácií z kardiovaskulárnych (KV) príčin. V skupine s eplerenónom zomrelo (z akejkoľvek príčiny) 14,4 % pacientov a v skupine s placebom 16,7 % pacientov, zatiaľ čo 26,7 % pacientov v skupine s eplerenónom a 30 % pacientov v skupine s placebom zomrelo alebo bolo hospitalizovaných z KV dôvodov. V štúdii EPHESUS teda eplerenón znížil riziko úmrtia z akejkoľvek príčiny o 15 % (RR 0,85; 95 % IS: 0,75 ‑ 0,96; p = 0,008) v porovnaní s placebom, primárne znížením kardiovaskulárnej (KV) mortality. Eplerenón znížil riziko úmrtia na KV ochorenie alebo hospitalizácie z dôvodu KV ochorenia o 13 % (RR 0,87; 95 % IS: 0,79 ‑ 0,95; p = 0,002). Absolútne zníženie rizika z hľadiska sledovaných parametrov – mortality z akejkoľvek príčiny, resp. KV mortality/hospitalizácie bolo 2,3 %, resp. 3,3 %. Klinická účinnosť sa preukázala predovšetkým u pacientov, ktorí mali pri začatí liečby eplerenónom menej ako 75 rokov. Prínos tejto liečby u pacientov starších ako 75 rokov je nejasný. V porovnaní s placebom sa klasifikácia funkčného stupňa NYHA zlepšila, resp. ostala nezmenená u štatisticky významne vyššieho počtu pacientov, ktorí dostávali eplerenón. Incidencia hyperkaliémie bola v skupine s eplerenónom 3,4 % oproti 2,0 % v skupine s placebom (p < 0,001). Incidencia hypokaliémie bola 0,5 % v skupine s eplerenónom oproti 1,5 % v skupine s placebom (p < 0,001).
U 147 normálnych jedincov, u ktorých sa počas farmakokinetických štúdií hodnotili zmeny na EKG, sa nezaznamenalo žiadne významné ovplyvnenie pulzovej frekvencie, trvania QRS alebo PR alebo QT intervalov eplerenónom.
5.2 Farmakokinetické vlastnosti
Absorpcia a distribúcia:
Absolútna biologická dostupnosť eplerenónu nie je známa. Maximálne plazmatické koncentrácie sú dosiahnuté asi po dvoch hodinách. V dávkach od 10 mg do 100 mg sú vrcholové plazmatické hladiny (Cmax), ako aj plocha pod krivkou (AUC) úmerne závislé od dávky; pri dávkach vyšších ako 100 mg sú nižšie než úmerné dávke. Rovnovážny stav sa dosiahne do dvoch dní. Príjem potravy neovplyvňuje absorpciu.
Eplerenón sa viaže na plazmatické bielkoviny asi v 50 % a prednostne sa viaže na alfa‑1‑kyslé glykoproteíny. Zdanlivý distribučný objem v rovnovážnom stave sa odhaduje na 50 (± 7) l. Eplerenón sa neviaže prednostne na erytrocyty.
Metabolizmus a vylučovanie:
Eplerenón sa primárne metabolizuje cestou CYP3A4. V ľudskej plazme sa nezistili žiadne aktívne metabolity eplerenónu.
Menej ako 5 % dávky eplerenónu sa dostáva v nezmenenej forme do moču a stolice. Po perorálnom podaní jednorazovej dávky eplerenónu značeného rádioizotopom sa asi 32 % vylúčilo do stolice a približne 67 % do moču. Eliminačný polčas eplerenónu je približne 3 až 5 hodín. Plazmatický klírens je približne 10 l/h.
Osobitné skupiny pacientov
Vek, pohlavie a rasa: Farmakokinetika eplerenónu v dávke 100 mg raz denne sa skúmala u starších pacientov (³ 65 rokov), u mužov a žien, aj u černochov. Medzi farmakokinetikou u mužov a žien sa nezistili žiadne signifikantné rozdiely. V porovnaní s mladšími jedincami (18 – 45 rokov) sa v rovnovážnom stave zvýšila u starších jedincov Cmax (o 22 %) a AUC (o 45 %). U černochov bola v rovnovážnom stave Cmax nižšia o 19 % a AUC o 26 % (pozri časť 4.2).
Renálna insuficiencia: Farmakokinetika eplerenónu sa hodnotila u pacientov s rôznym stupňom renálnej insuficiencie a u pacientov v hemodialyzačnom programe. Oproti kontrolným skupinám boli v rovnovážnom stave AUC a Cmax vyššie o 38 %, resp. o 24 % u pacientov s ťažkým stupňom poškodenia funkcie obličiek a nižšie o 26 %, resp. o 3 % u dialyzovaných pacientov. Nepozorovala sa žiadna korelácia medzi plazmatickým klírensom eplerenónu a klírensom kreatinínu. Eplerenón nie je dialyzovateľný (pozri časť 4.4).
Hepatálna insuficiencia: V porovnaní s normálnymi jedincami sa farmakokinetika eplerenónu v dávke 400 mg skúmala u pacientov so stredným stupňom poškodenia funkcie pečene (stupeň B podľa Child-Pugha). V rovnovážnom stave bola Cmax eplerenónu vyššia o 3,6 % a AUC o 42 % (pozri časť 4.2). Vzhľadom na to, že sa liečba eplerenónom nesledovala u pacientov s ťažkým stupňom poškodenia funkcie pečene, je eplerenón kontraindikovaný u tejto skupiny pacientov (pozri časť 4.3).
Srdcové zlyhávanie: Farmakokinetika eplerenónu v dávke 50 mg sa hodnotila u pacientov so srdcovým zlyhávaním (NYHA klasifikácia II – IV). V porovnaní so zdravými jedincami, ktorí boli priradení podľa veku, hmotnosti a pohlavia, boli u pacientov so srdcovým zlyhávaním AUC a Cmax v rovnovážnom stave vyššie o 38 %, resp. o 30 %. V súlade s týmito výsledkami je aj populačná farmakokinetická analýza eplerenónu, ktorá vychádza z podskupiny pacientov zo štúdie EPHESUS, podľa ktorej je klírens eplerenónu u pacientov so srdcovým zlyhávaním podobný ako u zdravých starších jedincov.
5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti
Predklinické farmakologické štúdie bezpečnosti, genotoxicity, karcinogénneho potenciálu a reprodukčnej toxicity neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí.
V štúdiách toxicity po opakovanom podaní sa u potkanov a psov pozorovala atrofia prostaty pri expozičných hladinách mierne vyšších ako klinické expozičné hladiny. Zmeny v prostate nemali za následok žiadne nežiaduce funkčné poruchy. Klinický význam týchto zistení nie je známy.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1 Zoznam pomocných látok
Jadro tablety:
Monohydrát laktózy
Mikrokryštalická celulóza
Hypromelóza
Sodná soľ kroskarmelózy
Magnéziumstearát
Nátriumlaurylsulfát
Obal tablety:
Žltá Opadry:
Hypromelóza
Makrogol
Oxid titaničitý
Polysorbát 80
Žltý oxid železitý
6.2 Inkompatibility
Neaplikovateľné.
6.3 Čas použiteľnosti
Biely, nepriehľadný PVC:
30 mesiacov
Biely, nepriehľadný PVC/PVdC,
Al-Al blister,
HDPE fľaša:
24 mesiacov
6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.
6.5 Druh obalu a obsah balenia
Biele, nepriehľadné PVC/Al, biele, nepriehľadné PVC/PVdC/Al, Al-Al blistre obsahujúce 10, 20, 28, 30, 50, 90, 100 alebo 200 tabliet.
Biele, nepriehľadné PVC/Al, biele, nepriehľadné PVC/PVdC/Al, Al-Al blistre s perforáciou umožňujúce oddelenie jednotlivej dávky obsahujúce 10x1, 20 x 1, 30 x 1, 50 x 1, 90 x 1, 100 x 1 alebo 200 x 1tabliet.
HDPE fľaše s PP-uzáverom s vysušovadlom obsahujúce 10, 20, 28, 30, 50, 90, 100 alebo 200 tabliet.
Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.
6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom
Žiadne zvláštne požiadavky.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
Zentiva, k.s., Praha, Česká republika
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA
Eleveon 25 mg: 50/0218/12-S
Eleveon 50 mg: 50/0219/12-S
9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU