idružené ochorenie srdca, alebo ak sa lieči ešte inými kardiotoxickými neantracyklínovými onkolytikami, odporúča sa maximálna kumulatívna dávka 450 mg/m².
Úpravy dávkovania v špecifických skupinách pacientov:
Pečeňová dysfunkcia: U pacientov s poruchou pečeňových funkcií sa dávka musí znížiť. Dávka doxorubicínu sa pri hyperbilirubinémii musí znížiť takto: sérový bilirubín 12-30 mg – podať polovicu normálnej dávky, bilirubín > 30 mg – podať štvrtinu normálnej dávky.
Renálna dysfunkcia:
Porucha obličkových funkcií obyčajne nevyžaduje znižovanie dávky.
V prípade zmien krvného obrazu, porúch hepatálnych a renálnych funkcií má byť dávka redukovaná podľa laboratórnych výsledkov:
Leukocyty nad Trombocyty nad Dávka doxorubicínu
5x109/l 150 x109/l 100%
4x109/l 100 x109/l 75%
3x109/l 75 x109/l 50%
2x109/l 50 x109/l 25%
Ak je počet leukocytov pod 2 x 109/l a trombocytov pod 50 x 109/l, nemá sa doxorubicín ďalej podávať.
Pacienti s rizikom kardiálnych komplikácií:
Pacienti s vyšším rizikom kardiotoxicity sa majú liečiť radšej 24-hodinovou kontinuálnou infúziu, než bolusovou injekciou. Týmto spôsobom sa obmedzí kardiotoxicita bez zníženia terapeutickej účinnosti. Pred každou liečebnou kúrou sa u týchto pacientov musí posúdiť ejekčná frakcia.
Riziko vzniku kardiomyopatie sa s dávkou postupne zvyšuje. Nemá sa prekročiť kumulatívna dávka 550 mg/m². Liečba doxorubicínom sa má monitorovať elektrokardiograficky, echokardiograficky a sledovaním karotickej krivky: ak sa voltáž komplexu QRS zníži o 30% alebo pri frakčnom znížení o 5% sa odporúča ukončenie liečby. V prípade existujúceho ochorenia srdca alebo pri prechádzajúcej rádioterapii srdca sa nemá prekročiť kumulatívna dávka 400 mg/m².
Pri liečbe kombinovanej s inými onkolytikmi sa podáva dávka 50-75 mg/m². Kvôli aditívnemu efektu liekov sa môže vyskytnúť výraznejšia myelosupresia.
Dávkovanie pre deti
10–20 mg/m2 každý týždeň alebo každý druhý týždeň, celkovo neprekračovať 500 mg/m2.
Dávkovanie pre deti má byť nižšie, pretože deti majú vyššie riziko kardiotoxicity resp. oneskorenej kardiotoxicity. Deti sa majú následne kardiologicky sledovať.
Musí sa počítať s myelotoxicitou s maximom 10 až 14 dní po začiatku liečby. Obyčajne sa však rýchlo upravuje vďaka veľkej rezerve kostnej drene u detí v porovnaní s dospelými.
Povrchový karcinóm močového mechúra a karcinóm močového mechúra in situ
Odporúčaná dávka pre instiláciu do močového mechúra je 50 mg v 50 ml fyziologického roztoku, podávaného sterilným katétrom. Spočiatku sa dávka podáva raz za týždeň, neskôr raz za mesiac. Optimálne trvanie liečby ešte nebolo stanovené, pohybuje sa v rozmedzí 6 až 12 mesiacov.
Obmedzenia týkajúce sa maximálnej kumulatívnej dávky u intravezikálneho (na rozdiel od intravenózneho) podávania neexistujú, pretože systémová absorpcia doxorubicínu je zanedbateľná.
Pri podávaní sa vyvarujte perivenóznej infiltrácie, následkom ktorej je lokálna nekróza a tromboflebitída.
Doxorubicín sa nesmie podávať intratekálne alebo intramuskulárne, subkutánne či v dlhodobej infúzii. (Pretože bola opísaná tvorba precipitátov doxorubicínu v kombinácii s heparínom a 5-fluorouracilom, nemá sa doxorubicín miešať s nijakým iným liekom).
4.3 Kontraindikácie
Doxorubicín je kontraindikovaný u pacientov so zjavnou myelosupresiou (napr. indukovanou predošlou protinádorovou liečbou), pri závažnej arytmii či akútnej srdcovej nedostatočnosti alebo u pacientov, ktorí v minulosti dostali maximálnu kumulatívnu dávku doxorubicínu alebo daunorubicínu.
Prítomnosť ulcerácií na bukálnej sliznici. Pri výskyte tohto symptómu sa neodporúča opakovanie liečby.
Gravidita a laktácia.
Precitlivenosť na doxorubicín, chemicky príbuzné produkty alebo iné pomocné látky.
Doxorubicín sa nemá používať intravezikálne pri liečbe karcinómu mechúra u pacientov so stenózou uretry, ktorí nemôžu byť cievkovaní.
Intravezikálny spôsob podania sa nemá skúšať u pacientov s invazívnymi tumormi penetrujúcimi cez stenu mechúra, pri infekciách močovej sústavy alebo pri zápalových stavoch mechúra.
4.4 Špeciálne upozornenia
Všeobecné bezpečnostné opatrenia:
Doxorubicín sa má podávať len pod dohľadom lekára, ktorý má skúsenosti s chemoterapiou.
Cytostatiká, predovšetkým ak sa podávajú v kombinovaných schémach, môžu interferovať s imunitným systémom a zvyšovať riziko sekundárnych neoplázií (ako napríklad sekundárnej akútnej leukémie s preleukemickou fázou alebo bez nej).
Počas prvej fázy liečenia sa odporúča liečba za hospitalizácie, pretože je potrebné pozorné sledovanie a laboratórna kontrola pacienta. Pred začatím liečby doxorubicínom sa má vykonať testy hepatálnych funkcií a základné hematologické vyšetrenia.
Často sa vyskytuje veľmi silná nauzea, vracanie a mukozitída, ktoré je treba príslušne liečiť. Doxorubicín sa nemá podávať intramuskulárne alebo subkutánne.
Extravazácia:
Následkom extravazácie je ťažká a progredujúca tkanivová nekróza. Extravazácia sa prejavuje bolesťou a/alebo pálením v mieste intravenóznej aplikácie doxorubicínu. V prípade výskytu extravazácie sa musí injekcia ihneď zastaviť a podávanie musí pokračovať do inej žily. Na miesto extravazácie sa majú aplikovať obklady s ľadom. Udáva sa premenlivý účinok premývania fyziologickým roztokom, lokálnej infiltrácie kortikosteroidov alebo hydrogénuhličitanu sodného (8,4%) a aplikácie dimetylsulfoxidu. Užitočná môže byť lokálna aplikácia krému s 1% hydrokortizónom. Má sa konzultovať plastický chirurg a zvážiť široká excízia postihnutého miesta.
Kardiotoxicita:
Doxorubicín je kardiotoxický, čo sa môže manifestovať tachykardiou, zmenami na EKG alebo zlyhaním srdca, ktoré môže nastať náhle po niekoľkých týždňoch liečby a bez varovných zmien na EKG. Zlyhanie srdca v súvislosti s liečbou doxorubicínom môže byť rezistentné na terapiu.
Riziko vzniku kardiomyopatie sa so zvyšovaním dávky postupne zvyšuje.
Odporúčaná kumulatívna dávka doxorubicínu počas života pacienta nemá prevýšiť 450-550 mg/m² povrchu tela. Riziko nevratného kongestívneho zlyhania srdca pri vyšších dávkach stúpa. Celková kumulatívna dávka musí vziať do úvahy predošlú alebo súbežnú liečbu inými cytostatikami, napr. vysokými dávkami cyklofosfamidu, inými antracyklínmi typu daunorubicínu, alebo mediastinálnu rádioterapiu.
Za rizikový faktor sa považuje vek nad 70 a pod 15 rokov, ako aj súbežné ochorenie srdca.
Môžu sa vyskytnúť akútne zmeny na EKG, alebo chronická kardiomyopatia. U malého počtu pacientov môže vzniknúť perikardiálny výpotok. Ejekčná frakcia sa môže znížiť.
U pacientov, ktorí boli predtým liečení inými antracyklínmi, cyklofosfamidom, mitomycínom C alebo dakarbazínom, a u pacientov po mediastinálnej rádioterapii, sa môžu kardiotoxické účinky vyskytnúť pri dávkach nižších než je odporúčaná hraničná hodnota.
V priebehu podávania doxorubicínu alebo niekoľko hodín po jeho ukončení boli pozorované ťažké akútne arytmie.
Veľmi veľkú starostlivosť je treba venovať pacientom s prítomným ochorením srdca, napríklad po nedávnom infarkte myokardu, srdcovom zlyhaní, pri kardiomyopatii, perikarditíde alebo dysrytmiách, a tiež pacientom, ktorí dostávajú aj iné kardiotoxické látky typu cyklofosfamidu.
Funkcie srdca sa majú vyšetriť pred, počas a po liečbe doxorubicínom napr. elektrokardiograficky, echokardiograficky alebo stanovením ejekčnej frakcie.
Myelosupresia:
Vysoká incidencia supresie kostnej drene vyžaduje starostlivú hematologickú kontrolu. Neutropénia má vysoké riziko, trombocytopénia a anémia sa vyskytujú menej často. Najvýraznejšie problémy nastávajú 10-14 dní po podaní. Hodnoty krvného obrazu sa normalizujú obvykle počas 21 dní po podaní. Liečba doxorubicínom sa nemá začínať ani sa v nej nemá pokračovať, ak klesne počet polymorfonukleárnych granulocytov pod 2000/mm3. Pri liečení akútnych leukémií sa môže podľa okolností táto hranica znížiť.
Následkom ťažkej myelosupresie môže byť krvácanie alebo superinfekcia, ktoré sú indikáciou k redukcii alebo k prerušeniu liečby doxorubicínom.
Vzhľadom k možnej imunosupresii je potrebná prevencia sekundárnej infekcie.
Hyperurikémia:
Podobne ako u iných cytostatických chemoterapeutík, pri lýze tumoru doxorubicínom hrozí riziko vzniku hyperurikémie, ktorá môže viesť k akútnej dne alebo k urátovej nefropatii.
Poškodenie pečene:
Pretože sa doxorubicín vylučuje hlavne pečeňou, porucha hepatálnych funkcií alebo zlyhanie pečene môžu narušiť jeho vylučovanie a zvýšiť tak celkovú toxicitu. Preto sa pred začatím a počas liečby odporúča vyšetrenie hepatálnych funkcií (AST, ALT, alkalickej fosfatázy a bilirubínu).
Je treba sledovať hladinu kyseliny močovej v krvi a presvedčiť sa o dostatočnom príjme tekutín (denne najmenej 3 l/m²). V prípade potreby sa môže podať inhibítor xantínoxidázy (allopurinol).
Muži i ženy majú užívať spoľahlivé antikoncepčné prostriedky počas liečby doxorubicínom a najmenej tri mesiace po jej ukončení.
Zmena farby moču:
Pacienta je treba upozorniť na to, že doxorubicín sfarbuje moč do červena, predovšetkým prvú vzorku po podaní lieku. Netreba sa toho však obávať.
Intravezikálna cesta:
O intravezikálnej ceste podania sa nemá uvažovať u pacientov s invazívnymi tumormi penetrujúcimi cez stenu močového mechúra, pri infekciách močovej sústavy a pri zápalových stavoch močového mechúra.
4.5 Liekové a iné inerakcie
Podávanie doxorubicínu po alebo zároveň s inými kardiotoxickými alebo protinádorovými (hlavne myelotoxickými) látkami musí byť veľmi opatrné.
Vrcholové hladiny, terminálny polčas a distribučný objem doxorubicínu sa môžu zvýšiť, ak sa liek podáva zároveň s verapamilom.
Doxorubicín môže byť príčinou exacerbácie hemoragickej cystitídy, ktorá vznikla počas predošlej liečby cyklofosfamidom.
Pretože sa doxorubicín rýchlo metabolizuje a eliminuje prevážne prostredníctvom biliárneho systému, súčasné užívanie známych hepatotoxických chemoterapeutík (napr. metotrexátu) môže následkom redukcie hepatálneho klírensu doxorubicínu zvýšiť jeho toxicitu.
Vysoké dávky cyklosporínu a doxorubicínu zvyšujú navzájom svoje sérové hladiny. Môže to byť príčinou zvýšenej myelotoxicity a excesívnej imunosupresie a zhoršenia iných nežiaducich účinkov oboch liekov.
Inhibítory cytochrómu P-450 (napr. cimetidín a ranitidín) môžu znižovať metabolizmus doxorubicínu, s možnosťou zvýšenia jeho toxických účinkov. Induktory enzýmu cytochrómu P-450 (napr. rifampicín a barbituráty) môžu stimulovať metabolizmus doxorubicínu, s možnosťou poklesu jeho účinnosti.
Doxorubicín potenciuje účinok rádioterapie. Dokonca aj keď sa podá s odstupom po ukončení rádioterapie, môže byť príčinou závažných príznakov v postihnutej oblasti.
4.6 Používanie v gravidite a počas laktácie
Reprodukčné štúdie na zvieratách potvrdili, že doxorubicín je teratogénny a embryotoxický (pozri časť 5.3). Doxorubicín sa vylučuje do materského mlieka. Doxorubicín sa nemá užívať počas tehotenstva alebo dojčenia (pozri časť 4.3.)
Doxorubicín sa vylučuje do materského mlieka. Užívanie pri laktácii sa preto neodporúča.
4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť motorové vozidlá a obsluhovať stroje
Pacientova schopnosť riadenia motorových vozidiel alebo obsluhovania strojov môže byť narušená v závislosti na jeho individuálnej vnímavosti.
4.8 Nežiaduce účinky
Toxicitu terapie závislú na dávke predstavujú myelosupresia a kardiotoxicita.
Hematologické:
Myelosupresia zahŕňa prechodnú leukopéniu, anémiu a trombocytopéniu, najvýraznejšia býva 10-14 dní po liečbe. Výskyt sekundárnej akútnej myeloidnej leukémie, s preleukemickou fázou alebo beznej, je vzácny a vyskytuje sa u pacientov liečených doxorubicínom v kombinácii s protinádorovými liekmi poškodzujúcimi DNA. Tieto prípady majú krátku periódu latencie (1-3 roky).
Kardiovaskulárne:
Kardiotoxicita sa môže prejaviť vo forme arytmií ihneď po podaní lieku. Zmeny na EKG, vrátane sploštenia vlny T a S-T depresií, sa môžu vyskytnúť až dva týždne po podaní lieku.
Riziko vzniku kardiomyopatie postupne stúpa so zvyšujúcou sa dávkou. Nemá sa prekročiť kumulatívna dávka 550 mg/m², avšak ireverzibilné kongestívne zlyhanie srdca môže nastať i pri dávke 240 mg/m².
Kongestívna kardiomyopatia sa môže prejaviť dýchavicou, opuchmi nôh a členkov.
Vek nad 70 a pod 15 rokov sa považuje za rizikový faktor. Taktiež súčasná alebo predošlá liečba mitomycínom C, cyklofosfamidom alebo dakarbazínom potenciuje doxorubicínom indukovanú kardiomyopatiu.
Kardiotoxicita sa môže prejaviť aj niekoľko týždňov až mesiacov po prerušení liečby doxorubicínom.
Gastrointestinálne:
5 až 10 dní po podaní lieku sa môže vyskytnúť nauzea, vracanie, mukozitída (stomatitída a proktitída) a hnačka. Následkom poškodenia gastrointestinálneho traktu môžu byť ulcerácie, krvácanie a perforácia.
Mukozitída obyčajne začína pocitmi pálenia v ústach a v hrdle. 5-10 dní po liečbe môže progredovať do ulcerácií, spojených s rizikom sekundárnej infekcie. Mukozitída môže postihnúť i pošvu, konečník a pažerák.
Dermatologické:
U väčšiny pacientov reverzibílna alopécia, hyperpigmentácie nechtových lôžok, kožné ryhy, onycholýza.
Doxorubicín je veľmi dráždivý. Extravazácia v mieste infúzie spôsobuje lokálnu bolestivosť, podráždenie, zápal, tromboflebitídu, dokonca až závažné ulcerácie a kožné nekrózy.
Výnimočne sa vyskytujú hypersenzitívne reakcie (vyrážka, svrbenie, urtikária, angioedém, horúčka a anafylaxia).
Doxorubicín ovplyvňuje a potenciuje reakciu normálnych tkanív na radiáciu a to aj v prípade ak sa liek podá s časovým odstupom po rádioterapii.
Iné: zápal spojoviek, slzenie. Zvýraznenie vedľajších účinkov: doxorubicín môže potenciovať toxicitu rádioterapie a iných protinádorových terapií (streptozocín, metotrexát, cyklofosfamid).
Ak sa injekcia aplikuje príliš rýchlo, spôsobuje sčervenanie tváre.
Boli opísané tromboflebitídy a konjunktivitídy.
Vyskytlo sa mierne zvýšenie hladín hepatálnych enzýmov. Súčasná rádioterapia pečene môže spôsobiť ťažkú hepatotoxicitu, niekedy progredujúcu do cirhózy.
Intravezikálne podanie môže spôsobiť tieto nežiaduce účinky: hematúriu, podráždenie mechúra a uretry, strangúriu a polakizúriu. Tieto reakcie sú obyčajne mierne a krátkodobé.
Intravezikálne podanie doxorubicínu môže niekedy spôsobiť hemoragickú cystitídu, následkom ktorej je pokles objemu mechúra.
4.9 Predávkovanie
Predávkovanie sa prejaví ako zvýraznenie/rozšírenie farmakologických účinkov lieku. Vyskytli sa úmrtia po jednorazovej dávke 250 mg a 500 mg doxorubicínu. Do 24 hodín môže nastať akútna degenerácia myokardu. Ťažká myelosupresia môže nastať predovšetkým 10 až 15 dní po podaní doxorubicínu. Zlyhanie srdca môže nastať až 6 mesiacov po predávkovaní. '
Pri predávkovaní sa uplatňuje podporná terapia.
Čo najskôr sa musia uskutočniť príslušné opatrenia, ako napríklad podanie srdcových glykozidov a diuretík.
Je nevyhnutné liečiť prípadné krvácanie a infekcie, súvisiace so závažnou myelo- a imunosupresiou. Môžu byť potrebné krvné transfúzie a ošetrovanie v ochrannom prostredí.
Hemodialýza nie je prínosom, pretože doxorubicín sa vylučuje predovšetkým biliárnym traktom a črevom.
5. Farmakologické vlastnosti
5.1 Farmakodynamické vlastnosti
Farmakologická skupina: cytostatikum – doxorubicín
ATC klasifikácia: L01D B01
Doxorubicín preukázal protinádorový účinok na niekoľkých zvieracích modeloch a účinkuje i u ľudí. Zatiaľ však nie je konsenzus o tom, ako doxorubicín a iné antracyklíny uplatňujú svoju protinádorovú aktivitu. Uvažuje sa o troch základných biochemických mechanizmoch, a to: interkalácia DNA, väzba na membrány a metabolická aktivácia cestou redukcie.
Dôležitou príčinou zlyhania liečby doxorubicínom a inými antracyklínmi je rozvoj rezistencie. Pri pokusoch o prekonanie bunkovej rezistencie na doxorubicín sa uvažovalo o antagonistoch vápnika typu verapamilu, pretože primárnym cieľom je bunková membrána. Verapamil inhibuje pomalý kanál vápnikového transportu a môže zvyšovať vstup doxorubicínu do buniek. In vitro pokusy na troch bunkových líniách karcinómu pankreasu preukázali , že cytotoxicita doxorubicínu je verapamilom zosilnená.
Skúmala sa aj možná úloha hlavného redukčného metabolitu doxorubicinolu, ktorý sa nachádza v ľudskej plazme. Zistilo sa však, že sa nezúčastnili intracelulárnej akumulácie/retencie doxorubicínu. Kombinácia doxorubicínu a verapamilu je v pokusoch na zvieratách združená so závažnými toxickými účinkami.
5.2 Farmakokinetické vlastnosti
Intravenózne podanie doxorubicínu je charakterizované rýchlou elimináciou (t½ = 10 min) a významnou tkanivovou väzbou. Terminálny polčas je približne 30 hodín.
Doxorubicín sa čiastočne metabolizuje, predovšetkým na doxorubicinol a v menšej miere na aglykón, konjuguje sa s glukuronidom a sulfátom. Hlavnou cestou vylučovania je biliárna a fekálna exkrécia. Asi 10% dávky sa vylučuje renálnou exkréciou. Doxorubicín sa viaže na plazmatické proteíny z 50-85%. Distribučný objem je 800-3500 l/m².
Doxorubicín sa po perorálnom podaní nevstrebáva. Neprechádza cez hematoencefalickú bariéru.
Poškodenie hepatálnych funkcií môže znižovať klírens doxorubicínu a jeho metabolitov.
5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti
LD50 po jednorazovej bolusovej injekcii doxorubicínu činila u potkanov 12,6 mg/kg, u myší 9,4 mg/kg a u králikov 6 mg/kg.
Po podaní jednorazovej intravenóznej dávky 2,5 mg/kg starým potkanom a 5 mg/kg mladým potkanom došlo ku zníženiu ich telesnej hmotnosti a doby prežívania.
Údaje získané v pokusoch na zvieratách svedčia o zvýšenej toxicite u starších potkanov.
Vzhľadom k interakcii s DNA a kvôli svojim cytotoxickým vlastnostiam je doxorubicín mutagénny, poškodzuje chromozómy ľudských lymfocytov in vitro a je karcinogénny i pre zvieratá. Je tiež teratogénny a embryocídny. Hoci po i.v. a i.p. podaní dávky do 1 mg/kg u myší a potkanov medzi 7. až 13. dňom gestácie neboli prítomné známky teratogenicity, dávka 2 mg/kg i.p. vyvolávala u potkanov atrézie pažeráka a čriev a kardiovaskulárne abnormality. Po podaní i.v. dávky do 0,6 mg/kg králikom 16.-18. deň gestácie zvieratá potratili, ale nevyskytli sa abnormality fétov. U potkanov, ktoré dostali dávku 1 alebo 1,5 mg/kg doxorubicínu 6.-9. alebo 10.-12. deň gestácie, vzniklo postnatálne poškodenie obličiek.
Histologické vyšetrenie srdca pacientov potvrdilo prítomnosť ťažkej kardiomyopatie a rôznych iných poškodení, ktorých väčšinu bolo možné reprodukovať na zvieracích modeloch (myš, potkan, králik, pes a opica). Rozvoj a charakter poškodenia sa u potkana a králika veľmi podobá zmenám u ľudí, hoci u potkanov vzniká kardiomyopatia pri celkových nižších dávkach než u králikov. Je ťažké presne definovať patogenézu poškodenia, pretože sa jej účastní veľký počet komplexných biochemických pochodov v srdci.
6. farmaceutické Údaje
6.1 Zoznam pomocných látok
Kyselina chlorovodíková, chlorid sodný, voda na injekciu.
6.2 Inkompatibility
Je treba zabrániť kontaktu s akýmkoľvek roztokom so zásaditým pH, pretože spôsobuje hydrolýzu lieku. Doxorubicín by sa nemal miešať s heparínom a 5-fluorouracilom kvôli riziku tvorby precipitátov. Neodporúča sa miešanie doxorubicínu s akýmkoľvek iným liekom.
6.3 Čas použiteľnosti
24 mesiacov
6.4 Upozornenia na podmienky a spôsob skladovania
Skladujte pri teplote 2-8 °C. Ponechajte obal liečiva v papierovej škatuľke kvôli ochrane proti svetlu. Roztok z ampulky odstráňte tesne pred použitím. Z mikrobiologického hľadiska sa má liek použiť ihneď. Ak sa tak nestane, zodpovednosť za skladovacie časy a podmienky pred použitím má užívateľ. Bežne to nemá byť dlhšie ako 24 hodín pri teplote 2 až 8 °C, ak nebol roztok pripravený za kontrolovaných a potvrdených aseptických podmienok. Testy zriedeného roztoku nevykazujú do 24 hodín pri teplote 2-8 °C signifikantné zmeny s ochranou proti svetlu ani bez nej.
6.5 Vlastnosti a zloženie obalu, veľkosť balenia
Vnútorný obal:
Injekčná liekovka, sklo I. typu, gumová zátka, hliníkový uzáver s plastovým krytom
Vonkajší obal:
Papierová škatuľka, písomná informácia pre používateľov
Veľkosť balení:
5 ml ampulka: 10 mg doxorubicín hydrochloridu.
25 ml ampulka: 50 mg doxorubicín hydrochloridu.
50 ml ampulka: 100 mg doxorubicín hydrochloridu.
100 ml ampulka: 200 mg doxorubicín hydrochloridu.
6.6 Upozornenie na spôsob zaobchádzania s liekom
Len na jednorazové použitie.
Zaobchádzanie s liekom podľa smerníc pre cytostatiká.
Vzhľadom na toxicitu liečiva sa odporúčajú tieto ochranné opatrenia:
- Personál má byť vyškolený v správnej technike zaobchádzania s liekom.
- Gravidné ženy nemajú pracovať s týmto liekom.
- Personál pracujúci s doxorubicínom má mať ochranný odev: ochranné okuliare, plášť , rukavice a masky na jedno použitie.
Všetky veci použité pri podaní lieku alebo pri upratovaní po podaní, vrátane rukavíc, sa majú likvidovať ako vysoko nebezpečný odpad a spália sa pri teplote (700°C).
Po náhodnom kontakte lieku s kožou alebo očami ihneď vypláchnuť veľkým množstvom vody, alebo mydlom s vodou, alebo roztokom hydrogenuhličitanu sodného, a ihneď vyhľadať lekárske ošetrenie.
Ak sa liek rozleje alebo vytečie, aplikovať roztok chlórnanu sodného (1% použiteľný chlórnan), najlepšie namočiť cez noc a potom vypláchnuť vodou.
Všetky predmety použité pri čistení sa majú likvidovať vyššie uvedeným spôsobom.
Odporúčané infúzne roztoky: intravenózna infúzia chloridu sodného 0,9%, intravenózna infúzia 5% glukózy alebo intravenózna infúzia chloridu sodného a glukózy (pozri časť 4.2.).
Odporúča sa výlučne použitie pod vedením osoby so skúsenosťami s cytostatickou terapiou, pretože existujú rozličné dávkovacie schémy.
7. Držiteľ rozhodnutia o registrácii
EBEWE Pharma Ges.m.b.H.Nfg.KG, A-4866 Unterach, Rakúsko
8. RegistraČné císlo
44/0463/97-S
9. Dátum registrácie lieku/Predĺženia REGISTRÁCIE
23.10.1997
10. Dátum poslednej revízie textu
Apríl 2008