='letter-spacing:.1pt'>o
mp
ro
mito
vaným
pac
ie
nto
m,
kto
rým
h
ro
zí
riziko
re
cid
ívy,
sa
mô
že
podať udržiavacia liečba
5 mg/kg vo
forme intravenóznej infúzie
trvajúcej dlhšie ako
jednu hodinu raz
denne počas 7 dní v týždni,
alebo
6 mg/kg raz denne 5 dní v týždni. Trvanie udržiavacej liečby má
závisieť
individuálne
od pacienta, má
sa postupovať podľa
lokálnych
odporúčaní pre liečbu daného
ochorenia.
-
Liečba progresie
ochorenia: každý pacient, u ktorého progreduje CMV ochorenie, či už na udržiavacej liečbe
alebo
z dôvodu,
že u neho bola liečba ganciklovirom ukončená,
môže byť znova
liečený použitím indukčného terapeutického režimu.
Pediatrická populácia vo veku od
narodenia do
menej ako 12
rokov:
Súčasne dostupné údaje o pediatrickej populácii sú popísané v časti 5.1 a 5.2, nie je
však
možné
vyvodiť odporúčania
pre
dávkovanie.
Prevencia CMV ochorenia s použitím preemptívnej liečby
Dospelí a pediatrická
populácia
vo veku 12 rokov a starším s
normálnou funkciou obličiek:
Indukčná liečba: 5 mg/kg formou intravenóznej infúzie
trvajúcej dlhšie
ako
jednu hodinu a
podávanej každých 12 hodín počas 7 - 14 dní.
Udržiavacia liečba: 5 mg/kg formou intravenóznej infúzie
trvajúcej dlhšie
ako
jednu hodinu raz denne
počas 7 dní v týždni,
alebo 6 mg/kg raz denne 5 dní v týždni.
Trvanie udržiavacej liečby závisí
od rizika
CMV
ochorenia, má
sa postupovať podľa lokálnych
odporúčaní pre liečbu.
Pediatrická populácia vo veku od
narodenia do
menej ako 12 rokov:
Súčasne dostupné údaje o pediatrickej populácii sú popísané v časti 5.1 a 5.2, nie je
však
možné
vyvodiť odporúčania
pre
dávkovanie.
Prevencia CMV ochorení s použitím univerzálnej profylaktickej liečby
Dospelí a pediatrická
populácia
vo veku viac ako 16
rokov:
5 mg/kg formou
intravenóznej infúzie trvajúcej dlhšie ako jednu
hodinu, podávanej raz denne počas
7 dní v týždni alebo 6 mg/kg raz denne 5 dní v týždni. Trvanie liečby závisí od rizika CMV ochorenia,
má sa
postupovať podľa lokálnych odporúčaní pre liečbu.
Pediatrická populácia vo veku od
narodenia do
16 rokov:
Odporúčaná dávka gancikloviru
podávaná raz denne
formou intravenóznej infúzie trvajúcej dlhšie
ako jednu hodinu
sa vypočíta z plochy povrchu tela
(Body Surface Area,
BSA) za
použitia Mostellarovho
vzorca pre výpočet BSA a klírensu kreatinínu (CrCLS) odvodeného
podľa Schwartzovho vzorca, vypočítaná
podľa nižšie uvedenej rovnice. Trvanie univerzálnej profylaktickej liečby závisí od rizika
CMV
ochorenia a má
byť zvolené pre
individuálneho
pacienta.
Pediatrická
dávka (mg) =
3x BSA x CrCLS (pozri Mostellerov vzorec na výpočet BSA a Schwartzov
vzorec na
výpočet klírensu kreatinínu, uvedený nižšie).
Ak vypočítaný klírens kreatinínu podľa
Schwartza prekročí 150 ml/min/1,73
m2 , má
sa
pre výpočet použiť
maximálna
hodnota 150 ml/min/1,73
m2:

Mostellerov BSA (𝑚2) = √(𝑣ýš𝑘𝑎 (𝑐)𝑥 ℎť
(𝑘𝑔))
3600
Schwartzov klírens
kreatinínu (ml/ min/ 1,73 m2 )= kx výška(cm)=
sérum kreatinínu (mg/ dl)
kde je „k“ =
0,33 pre pacientov vo
veku menej ako
1 rok s nízkou
pôrodnou hmotnosťou; 0,45 pre
pacientov vo veku menej ako
2 roky; 0,55 pre
chlapcov
vo veku od 2 do menej ako 13 rokov
a
dievčatá vo
veku
od 2 do 16 rokov a 0,7 pre chlapcov vo veku od 13 do16 rokov. Pre pacientov
starších ako
16 rokov pozri dávkovanie pre dospelých pacientov.
Tieto zvolené hodnoty „k“
vychádzajú z hodnôt sérového kreatinínu meraných metódou Jaffe a môže
byť potrebná ich
úprava,
ak sa použijú
enzymatické metódy stanovenia
klírensu kreatinínu.
Odporúča sa pravidelné sledovanie
hladín
sérového kreatinínu, telesnej výšky a hmotnosti
s náležitou
úpravou
dávky.
Špeciálne pokyny na dávkovanie
Porucha funkcie
obličiek
U
pediatrických pacientov (od narodenia
do 16 rokov) s poruchou funkcie obličiek, ktorí dostávajú profylaktickú dávku gancikloviru vypočítanú
podľa dávkovacieho algoritmu 3 x BSA x CrCLS
sa nevyžaduje ďalšia úprava dávky, keďže dávka
je už
upravená podľa
klírensu
kreatinínu.
U
pacientov vo veku 12 rokov a starších s
poruchou funkcie
obličiek
užívajúcich liečbu založenú
na výpočte na základe
telesnej hmotnosti mg/ kg za
účelom preemptívnej liečby alebo
liečby CMV
ochorenia sa má dávkovanie mg/kg gancikloviru upraviť podľa
klírensu kreatinínu,
ako je
uvedené
v
tabuľke nižšie
(pozri časti 4.4 a 5.2).
Úpravy dávok pre
pacientov s
poruchou funkcie
obličiek
užívajúcich
dávkovanie mg/kg:
CrCl
|
Indukčná dávka
|
Udržiavacia dávka
|
> 70 ml/min.
|
5,0 mg/kg každých 12 h
|
5,0 mg/kg/denne
|
50 - 69 ml/min.
|
2,5 mg/kg každých 12 h
|
2,5 mg/kg/denne
|
25 - 49 ml/min.
|
2,5 mg/kg/denne
|
1,25 mg/kg/denne
|
10 - 24 ml/min.
|
1,25 mg/kg/denne
|
0,625 mg/kg/denne
|
< 10 ml/min.
|
1,25 mg/kg 3x
do týždňa
po hemodialýze
|
0,625 mg/kg 3x týždenne
po hemodialýze
|
Odhadovaný klírens kreatinínu možno vypočítať podľa hodnôt
kreatinínu v sére pomocou
nasledujúcich
vzorcov:
Muži:
(140 – vek [roky]) x (telesná hmotnosť [kg])
(72)
x (0,011 x kreatinín v sére [μmol/l])
Ženy:
0,85 x hodnota u mužov
Keďže sa
u pacientov s
poruchou funkcie
obličiek odporúča úprava
dávky, majú sa
sledovať hladiny
kreatinínu
v sére alebo
hodnoty odhadovaného
klírensu
kreatinínu.
Porucha funkcie
pečene
Bezpečnosť
a účinnosť
Cymevene sa neskúmali u pacientov s poruchou funkcie pečene (pozri časť 5.2).
Závažná leukopénia, netropénia, anémia, trombocytopénia a pancytopénia
Pred
začatím liečby pozri časť 4.4.
Ak
počas liečby ganciklovirom počet krvných
elementov výrazne poklesne,
má sa
zvážiť
liečba
hematopoetickými rastovými faktormi a/alebo
sa má
zvážiť ukončenie liečby (pozri časti 4.4 a 4.8).
Starší pacienti
U
starších pacientov sa neuskutočnili žiadne štúdie
zamerané na
účinnosť a bezpečnosť
gancikloviru. Vzhľadom na to,
že funkcia obličiek sa s
narastajúcim vekom znižuje, ganciklovir sa má starším
pacientom podávať s osobitým zreteľom na
funkčný stav
ich obličiek (pozri časť 5.2).
Spôsob podávania
Upozornenie:
Ganciklovir sa musí podávať
formou
intravenóznej infúzie
trvajúcej dlhšie
ako 1 hodinu
v koncentrácii neprevyšujúcej 10 mg/ml. Nepodávajte formou
rýchlej ani bolusovej intravenóznej
injekcie, pretože z toho vyplývajúce nadmerné zvýšenie
hladiny liečiva v plazme môže zvýšiť toxicitu
gancikloviru.
Nepodávajte formou vnútrosvalovej ani subkutánnej injekcie, pretože
to môže viesť
k silnému podráždeniu tkaniva
zapríčinenému
vysokým pH (približne 11)
roztokov gancikloviru (pozri časť 4.8).
Odporúčané dávkovanie,
frekvencia
a rýchlosť podávania
nesmú byť
prekročené.
Cymevene je
prášok na infúzny roztok. Po rozpustení vo vode
na injekciu (rekonštitúcii) je Cymevene bezfarebný až svetložltkastý roztok, prakticky bez viditeľných čiastočiek.
Infúzia
sa má
podávať do žily s primeraným prietokom krvi,
najlepšie pomocou
plastovej kanyly.
Pokyny na rekonštitúciu lieku
pred podaním, pozri časť 6.6.
Opatrenia pred zaobchádzaním
alebo podaním lieku:
Vzhľadom na to,
že ganciklovir sa považuje
u ľudí za
potenciálny teratogén a karcinogén,
pri
zaobchádzaní s ním je potrebná
opatrnosť (pozri časť 6.6).
4.3 Kontraindikácie
Precitlivenosť
na liečivo alebo
valganciklovir
alebo
na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených
v
časti 6.1.
Dojčenie (pozri časť 4.6).
4.4 Osobitné upozornenia
a opatrenia pri používaní
Precitlivenosť z dôvodu skríženej reakcie
Vzhľadom na podobnosť chemickej štruktúry gancikloviru, acikloviru a pencikloviru,
existuje
u týchto liečiv možnosť skríženej reakcie z precitlivenosti. Pri predpisovaní Cymevene pacientom
so známou precitlivenosťou na
aciklovir alebo penciklovir (alebo na ich prekurzory,
valaciklovir alebo
famciklovir), je preto
potrebná opatrnosť.
Mutagenita, teratogenita,
karcinogenita, fertilita a
antikoncepcia
Pred
začatím liečby ganciklovirom je
potrebné upozorniť
pacientky na možné riziká
pre
plod.
V
štúdiách na
zvieratách sa zistilo,
že ganciklovir je mutagénny, teratogénny,
karcinogénny a oslabuje plodnosť. Na
základe klinických
a predklinických štúdií sa predpokladá,
že ganciklovir
pravdepodobne
spôsobuje dočasnú
alebo trvalú inhibíciu
spermatogenézy (pozri časti 4.6, 4.8 a 5.3).
Ganciklovir by sa mal preto u ľudí považovať
za potenciálny teratogén
a karcinogén, s potenciálom spôsobenia
vrodených chýb a onkologických
ochorení. Ženy
v plodnom veku je
preto
nutné upozorniť na to, aby počas liečby a
najmenej 30 dní po jej ukončení používali účinnú antikoncepciu.
Mužov je
nutné upozorniť na to, aby používali bariérovú
antikoncepčnú metódu počas liečby a
najmenej 90 dní po jej ukončení,
pokiaľ
nie je
isté,
že partnerke nehrozí riziko otehotnenia
(pozri časti 4.6, 4.8
a 5.3).
Použitie gancikloviru si vyžaduje mimoriadnu opatrnosť predovšetkým v pediatrickej populácii, vzhľadom na možné riziko dlhodobej karcinogenity a toxicity na
reprodukčné funkcie. Očakávaný prínos liečby sa musí starostlivo zvážiť
u každého
individuálne a
má jednoznačne prevažovať
nad jej rizikami (pozri časť 4.2).
Pozrite odporúčania pre liečbu.
Myelosupresia
Použitie Cymevene sa má
zvážiť u pacientov s existujúcou
hematologickou
cytopéniou
alebo
s
pozitívnou
anamnézou hematologickej cytopénie vyvolanej liekmi a u pacientov,
ktorí sa podrobujú rádioterapii.
U
pacientov liečených
ganciklovirom sa pozorovala závažná leukopénia,
neutropénia, anémia,
trombocytopénia,
pancytopénia a zlyhanie kostnej drene. Liečba sa nemá
začať v prípade, ak
je
absolútny počet neutrofilov nižší než 500/ml, alebo ak je
počet trombocytov nižší než 25 000/ml, alebo
ak
je hladina hemoglobínu nižšia ako 8 g/dl (pozri časti 4.2 a 4.8).
Počas liečby sa odporúča monitorovať
kompletný krvný obraz vrátane počtu trombocytov.
U
pacientov s poruchou
funkcie obličiek, a u novorodencov a
dojčiat je
potrebné zvýšené
sledovanie
hematologických parametrov (pozri časť
4.8) . V priebehu
prvých 14 dní podávania
sa odporúča každé
2 dni sledovanie počtu leukocytov (ak je to
možné
s ich
diferenciálnym rozpočtom); u pacientov
s
nízkou počiatočnou hladinou neutrofilov (menej ako 1 000 neutrofilov/ml), u ktorých
sa leukopénia
vyvinula počas predchádzajúcej liečby inými myelotoxickými látkami a u
pacientov s poruchou
funkcie obličiek,
sa má
toto vyšetrenie vykonať
na dennej báze.
U pacientov so
závažnou leukopéniou, neutropéniou, anémiou
a/alebo trombocytopéniou sa odporúča
zvážiť liečbu hematopoetickými rastovými faktormi a/alebo prerušenie podávania gancikloviru
(pozri
časti 4.2 a 4.8).
Porucha funkcie obličiek
Pacienti s
poruchou funkcie obličiek sú
vystavení zvýšenému
riziku
toxicity (najmä hematologickej
toxicity). Je
potrebné
zníženie
dávky (pozri časti 4.2 a 5.2).
Súbežné použitie s inými liekmi
U
pacientov dostávajúcich imipenem-cilastatín a ganciklovir bol hlásený výskyt záchvatov.
Ganciklovir sa nemá
podávať súbežne s imipenemom-cilastatínom, pokiaľ potenciálny prínos
liečby neprevažuje nad jej potenciálnymi rizikami (pozri časť 4.5).
Pacientov liečených
ganciklovirom a didanozínom,
liekmi,
o ktorých
je známe, že pôsobia myelosupresívne,
alebo poškodzujú
funkciu
obličiek, je potrebné
starostlivo
sledovať s cieľom včas
zistiť prejavy prídavnej toxicity (pozri časť 4.5).
Pomocné látky
Tento liek obsahuje
43 mg
sodíka v 500
mg
injekčnej liekovke,
čo zodpovedá 2 % WHO
odporúčaného maximálneho
denného príjmu
2 g
sodíka pre dospelú osobu.
4.5 Liekové a iné interakcie
Farmakokinetické interakcie
Probenecid
Probenecid podávaný s perorálnym ganciklovirom mal za následok štatisticky významný pokles renálneho klírensu gancikloviru,
čo viedlo
ku klinicky významnému
zvýšeniu jeho expozície. Takýto efekt sa tiež predpokladá počas súbežného intravenózneho
podávania gancikloviru a probenecidu.
Z
tohto dôvodu je
potrebné pacientov dostávajúcich probenecid a Cymevene starostlivo sledovať
z
hľadiska toxicity gancikloviru.
Didanozín
Zistilo sa,
že plazmatické koncentrácie
didanozínu boli pri súbežnom podávaní didanozínu
s
ganciklovirom stále zvýšené. Pri intravenóznych dávkach
5 mg/kg/denne a 10 mg/kg/denne sa pozorovalo zvýšenie AUC didanozínu v rozpätí od
38 % až do 67 %. Nezaznamenal sa
klinicky
významný vplyv na
koncentráciu gancikloviru.
Pacientov je potrebné starostlivo
sledovať z hľadiska
toxicity didanozínu (pozri časť 4.4).
Iné antiretrovírusové lieky
Izoenzýmy cytochrómu P450
nehrajú
vo farmakokinetike gancikloviru žiadnu úlohu.
Preto
sa predpokladá, že
farmakokinetické interakcie s inhibítormi proteáz a
nenukleozidovými inhibítormi
reverznej transkriptázy sú nepravdepodobné.
Farmakodynamické interakcie
Imipenem-cilastatín
Pri súbežnom podávaní gancikloviru
a imipenem-cilastatínu bol hlásený u pacientov výskyt
záchvatov. Tieto liečivá
sa
nemajú podávať súbežne, pokiaľ
ich potenciálny prínos neprevyšuje možné riziká (pozri časť 4.4).
Zidovudín
Zidovudín aj ganciklovir môžu spôsobiť
neutropéniu
a anémiu. Počas súbežného podávania týchto
liečiv môže
dôjsť k farmakodynamickej interakcii.
Niektorí pacienti nemusia
znášať
súbežnú liečbu
plnými dávkami (pozri časť 4.4).
Ďalšie možné liekové interakcie
Toxicita
sa môže zvýšiť,
keď sa ganciklovir podáva spolu
s inými liekmi,
o ktorých je
známe,
že sú
myelosupresívne,
alebo sa dávajú
do súvislosti s poruchou
funkcie obličiek. To
zahŕňa antiinfektíva
(napríklad dapsón,
pentamidín, flucytozín, amfotericín B,
trimetoprim/sulfametoxazol),
imunosupresíva
(napr. cyklosporín, takrolimus,
mofetilmykofenolát),
antineoplastické látky (napr.
vinktristín,
vinblastín, doxorubicín a hydroxymočovina), ako
aj s nukleozidovými (vrátane zidovudínu, stavudínu a didanozínu) a nukleotidovými analógmi (vrátane
tenofoviru,
adefoviru).
Z
uvedeného vyplýva,
že o súbežnom podávaní týchto liekov spolu s ganciklovirom možno uvažovať len
v prípade,
ak možný prínos
prevažuje nad možnými rizikami (pozri časť 4.4).
Pediatrická populácia
Interakčné štúdie sa uskutočnili
len u dospelých.
4.6 Fertilita, gravidita a laktácia
Fertilita
Malá klinická
štúdia s pacientmi s transplantáciou obličiek,
ktorí dostávali valganciklovir
v
profylaktickej liečbe
CMV až po
dobu 200 dní preukázala vplyv
valgancikloviru/ gancikloviru na spermatogenézu
s poklesom hustoty a pohyblivosti spermií, hodnotenú
po ukončení podávania liečby.
Zdá sa, že tento vplyv je
reverzibilný a približne po šiestich
mesiacoch od ukončenia podávania
valgancikloviru
sa priemerná hustota
a pohyblivosť spermií vrátila späť
na hladiny porovnateľné
s
tými, ktoré boli pozorované
v skupinách bez liečby.
V
štúdiách na
zvieratách ganciklovir oslabil fertilitu
u samcov aj samíc
myší, preukázal inhibíciu
spermatogenézy a vyvolal testikulárnu
atrofiu u myší, potkanov a psov pri dávkach, ktoré
boli
považované za klinicky významné.
Vychádzajúc z z
klinických a predklinických štúdií sa predpokladá,
že ganciklovir môže
pravdepodobne dočasne alebo
natrvalo
spôsobiť inhibíciu ľudskej spermatogenézy (pozri časti 4.4
a 5.3).
Gravidita
Bezpečnosť
podávania Cymevene u gravidných
žien
nebola stanovená. Ganciklovir však ľahko
prechádza
ľudskou placentou. V
štúdiách na zvieratách sa ganciklovir spájal s reprodukčnou toxicitou a teratogenitou (pozri časti 4.4 a 5.3). Z tohto
dôvodu sa ganciklovir nemá podávať
tehotným ženám,
s
výnimkou prípadu, ak klinický prínos liečby pre ženu preváži nad potenciálnym teratogénnym
rizikom
pre plod.
Antikoncepcia u mužov a žien
Ako
výsledok potenciálnej reprodukčnej toxicity a teratogenity,
ženy
v plodnom veku musia
byť
poučené, aby počas liečby a najmenej 30 dní po jej ukončení používali efektívnu antikoncepciu.
Mužov treba informovať,
aby počas liečby ganciklovirom a najmenej 90 dní po jej ukončení používali
bariérovú
antikoncepciu, pokiaľ
nie je isté, že
partnerke nehrozí riziko otehotnenia
(pozri
časti 4.4 a 5.3).
Dojčenie
Nie
je známe, či sa ganciklovir vylučuje do ľudského materského mlieka,
avšak nedá sa
vylúčiť
možnosť, že prechádza do materského mlieka
a vyvolá
závažné nežiaduce reakcie
u dojčeného
dieťaťa. Štúdie
na zvieratách
preukázali, že
ganciklovir sa vylučuje
do mlieka
dojčiacich
potkanov.
Z
tohto dôvodu sa musí dojčenie
počas liečby ganciklovirom ukončiť (pozri časť 4.3).
4.7 Ovplyvnenie
schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Ganciklovir môže mať veľký vplyv na
schopnosť viesť
vozidlá
a obsluhovať
stroje
(pozri časť 4.8).
4.8 Nežiaduce účinky
Súhrn bezpečnostného profilu
Valganciklovir je prekurzorom gancikloviru,
preto sa predpokladá, že
nežiaduce reakcie
súvisiace
s
valganciklovirom sa môžu
vyskytnúť
aj pri podaní gancikloviru. Perorálne podávaný ganciklovir už
nie
je dostupný,
avšak predpokladá sa,
že nežiaduce reakcie, ktoré boli hlásené pri jeho užívaní,
sa
môžu vyskytnúť
aj
u pacientov, ktorým je
podávaný ganciklovir intravenózne.
Z toho dôvodu
sú nežiaduce reakcie na
liek, ktoré boli hlásené pri intravenózne alebo perorálne
podávanom ganciklovire
alebo valganciklovire, zahrnuté
v tabuľke s nežiaducimi reakciami.
U
pacientov, ktorí sa liečili ganciklovirom/valganciklovirom, boli najzávažnejšími a najčastejšími
nežiaducimi reakciami hematologické reakcie
vrátane neutropénie, anémie a trombocytopénie (pozri
časť 4.4). Ďalšie nežiaduce reakcie sú uvedené v tabuľke
nižšie.
Frekvencie
výskytu uvedené
v tabuľke s nežiaducimi reakciami sú stanovené na
základe súhrnnej populácie
pacientov infikovaných HIV (n
= 1 704), ktorí dostávali udržiavaciu
liečbu ganciklovirom alebo valganciklovirom. Výnimkou
sú agranulocytóza,
granulocytopénia a anafylaktická
reakcia,
ktorých
frekvencie výskytu
sa stanovili na
základe skúseností z obdobia po uvedení lieku na trh. Nežiaduce reakcie
sú
uvedené podľa triedy orgánových
systémov podľa
MedDRA. Kategórie frekvencie sú definované pomocou
nasledujúcej konvencie: veľmi časté (≥
1/10), časté (≥ 1/100
až
< 1/10),
menej časté (≥ 1/1 000 až <
1/100), zriedkavé
(≥ 1/10 000
až < 1/1 000) a
veľmi zriedkavé
(< 1/10 000).
Celkový bezpečnostný profil gancikloviru/valgancikloviru je u pacientov infikovaných HIV
a
pacientov po
transplantácii orgánu zhodný okrem odlúpenia
sietnice, ktoré
bolo hlásené iba
u HIV-infikovaných pacientov s CMV retinitídou. Vo frekvencii výskytu niektorých reakcií sú
však
určité rozdiely.
Intravenózne podávaný ganciklovir je v porovnaní s perorálne
podávaným
valganciklovirom spájaný s nižším rizikom hnačky. Pyrexia,
kandidové
infekcie,
depresia, závažná
neutropénia (ANC < 500/µl) a
kožné
reakcie sú častejšie
hlásené
u pacientov infikovaných HIV.
Dysfunkcia obličiek a
dysfunkcia
pečene sú častejšie hlásené u pacientov po transplantácii orgánu.
Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií
Nežiaduce reakcie
na liek (adverse drug reactions, ADR)
(MedDRA)
Trieda orgánových systémov
|
Kategória
frekvencie
|
Infekcie a
nákazy:
|
Kandidové infekcie vrátane kandidózy ústnej dutiny
|
Veľmi časté
|
Infekcia horných dýchacích ciest
|
Sepsa
|
Časté
|
Chrípka
|
Infekcia močových
ciest
|
Celulitída
|
Poruchy krvi a lymfatického
systému:
|
Neutropénia
|
Veľmi časté
|
Anémia
|
Trombocytopénia
|
Časté
|
Leukopénia
|
Pancytopénia
|
Zlyhanie kostnej drene
|
Menej časté
|
Aplastická
anémia
|
Zriedkavé
|
Agranulocytóza*
|
Granulocytopénia*
|
Poruchy imunitného
systému:
|
Precitlivenosť
|
Časté
|
Anafylaktická
reakcia*
|
Zriedkavé
|
Poruchy metabolizmu a výživy:
|
Znížená chuť do
jedla
|
Veľmi časté
|
Zníženie telesnej hmotnosti
|
Časté
|
Nežiaduce reakcie
na liek (adverse drug reactions, ADR)
(MedDRA)
Trieda orgánových systémov
|
Kategória
frekvencie
|
Psychické poruchy:
|
Depresia
|
Časté
|
Stavy zmätenosti
|
Úzkosť
|
Agitovanosť
|
Menej časté
|
Psychotická
porucha
|
Abnormálne uvažovanie
|
Halucinácie
|
Poruchy nervového
systému:
|
Bolesť hlavy
|
Veľmi časté
|
Insomnia
|
Časté
|
Periférna neuropatia
|
Závraty
|
Parestézia
|
Hypestéza
|
Záchvat
|
Dysgeúzia (porucha vnímania chuti)
|
Tremor
|
Menej časté
|
Poruchy oka:
|
Porucha videnia
|
Časté
|
Odlúpenie sietnice
|
Zákaly v sklovci
|
Bolesť oka
|
Konjunktivitída
|
Edém makuly
|
Poruchy ucha a labyrintu:
|
Bolesť ucha
|
Časté
|
Hluchota
|
Menej časté
|
Poruchy srdca a srdcovej činnosti:
|
Arytmia
|
Menej časté
|
Poruchy ciev:
|
|
Hypotenzia
|
Časté
|
Poruchy dýchacej sústavy,
hrudníka a mediastína:
|
Kašeľ
|
Veľmi časté
|
Dyspnoe
|
Nežiaduce reakcie
na liek (adverse drug reactions, ADR)
(MedDRA)
Trieda orgánových systémov
|
Kategória
frekvencie
|
Poruchy gastrointestinálneho traktu:
|
Hnačka
|
Veľmi časté
|
Nauzea
|
Vracanie
|
Bolesť brucha
|
Dyspepsia
|
Časté
|
Plynatosť
|
Bolesť v hornej časti brucha
|
Zápcha
|
Tvorenie vriedkov v ústnej dutine
|
Dysfágia
|
Abdominálna distenzia
|
Pankreatitída
|
Poruchy pečene a žlčových ciest:
|
Zvýšená hladina alkalickej fosfatázy v krvi
|
Časté
|
Porucha funkcie pečene
|
Zvýšená hladina aspartátaminotransferázy
|
Zvýšená hladina alanínaminotransferázy
|
Poruchy kože a podkožného tkaniva:
|
Dermatitída
|
Veľmi časté
|
Nočné potenie
|
Časté
|
Pruritus
|
Vyrážka
|
Alopécia
|
Suchosť kože
|
Menej časté
|
Urtikária
|
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva:
|
Bolesť chrbta
|
Časté
|
Myalgia
|
Artralgia
|
Svalové kŕče
|
Poruchy obličiek
a močových
ciest:
|
Porucha funkcie obličiek
|
Časté
|
Znížený renálny klírens
kreatinínu
|
Zvýšená hladina kreatinínu v krvi
|
Zlyhanie obličiek
|
Menej časté
|
Hematúria
|
Poruchy reprodukčného
systému a prsníkov:
|
Mužská neplodnosť
|
Menej časté
|
Nežiaduce reakcie
na liek (adverse drug reactions, ADR)
(MedDRA)
Trieda orgánových systémov
|
Kategória
frekvencie
|
Celkové poruchy
a reakcie v mieste
podania:
|
Pyrexia
|
Veľmi časté
|
Únava
|
Reakcia v mieste podania injekcie
|
Časté
|
Bolesť
|
Zimnica
|
Celková malátnosť
|
Asténia
|
Bolesť na hrudníku
|
Menej časté
|
* Frekvencie výskytu týchto nežiaducich účinkov sú stanovené na základe skúseností z obdobia po uvedení lieku
na trh, všetky ostatné frekvencie výskytu vychádzajú z frekvencie hlásenej v
klinických skúšaniach.
Popis vybraných nežiaducich
reakcií
Neutropénia
Riziko neutropénie nie je
možné
predvídať na
základe počtu neutrofilov pred liečbou. Neutropénia sa zvyčajne vyskytne
počas prvého alebo druhého týždňa indukčnej liečby a po podaní kumulatívnych
dávok ≤ 200 mg/kg.
Počet krviniek sa zvyčajne vráti do
normálu do 2 až 5
dní po ukončení liečby,
alebo po znížení dávky (pozri časť 4.4).
Závažná neutropénia
Závažná
neutropénia bola častejšie
hlásená
u pacientov infikovaných
HIV (14
%), ktorí dostávali
udržiavaciu liečbu valganciklovirom,
perorálne alebo intravenózne
podávaným ganciklovirom
(n = 1 704), ako
u pacientov po transplantácii orgánu, ktorí boli liečení valganciklovirom
alebo perorálne podávaným ganciklovirom. U pacientov, ktorí boli liečení valganciklovirom
alebo perorálne podávaným ganciklovirom až do 100. dňa po transplantácii, bol výskyt závažnej neutropénie 5
% a
3 % v uvedenom poradí,
zatiaľ čo u
pacientov, ktorí boli liečení valganciklovirom až do
200. dňa po transplantácii, bol výskyt závažnej neutropénie 10 %.
Trombocytopénia
Pacienti,
ktorí majú
na začiatku
liečby
nízky počet trombocytov (< 100 000/µl) sú vystavení
zvýšenému
riziku
rozvoja trombocytopénie.
Pacienti s iatrogénnou imunosupresiou sú kvôli liečbe imunosupresívami vystavení vyššiemu
riziku
trombocytopénie ako pacienti s AIDS (pozri časť 4.4). Závažná trombocytopénia môže byť
spojená
s potenciálne
život ohrozujúcim krvácaním.
Záchvaty
U
pacientov dostávajúcich imipenem-cilastatín a ganciklovir bol hlásený výskyt záchvatov (pozri
časti 4.4 a 4.5).
Odlúpenie sietnice
Táto nežiaduca reakcia
bola
hlásená
len
v štúdiách u pacientov s HIV liečených Cymevene pre CMV
retinitídu.
Reakcie v mieste vpichu injekcie
Reakcie
v mieste
vpichu injekcie
sa môžu u pacientov užívajúcich ganciklovir vyskytovať často.
Cymevene sa má podávať
podľa odporúčaní v
časti 4.2,
aby sa znížilo riziko
lokálneho podráždenia
tkaniva.
Pediatrická populácia
U
detí vo veku
12 rokov a menej neboli vykonané formálne
klinické
štúdie
s ganciklovirom zamerané
na
bezpečnosť, ale zo
skúseností s valganciklovirom, ako
prekurzorom gancikloviru, je
celkový
bezpečnostný profil liečiva podobný
u pacientov v
pediatrickej a dospelej populácii. Neutropénia sa
vyskytuje častejšie u pediatrických pacientov,
avšak
medzi neutropéniou a infekciami, ako
nežiaducimi reakciami u pediatrickej populácie,
nie
je žiaden súvis. Vyššie riziko cytopénií
u novorodencov a dojčiat si vyžaduje pozorné
monitorovanie počtu krviniek v týchto
vekových skupinách pacientov (pozri časť 4.4).
U
novorodencov a dojčiat s HIV/AIDS alebo
symptomatickými vrodenými CMV infekciami liečených
valganciklovirom alebo
ganciklovirom sú dostupné
len obmedzené údaje, napriek tomu
sa zdá, že bezpečnostný profil zodpovedá známemu bezpečnostnému profilu valgancikloviru/gancikloviru.
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
po registrácii lieku je dôležité.
Umožňuje priebežné
monitorovanie pomeru
prínosu a rizika
lieku. Od
zdravotníckych
pracovníkov sa vyžaduje,
aby
hlásili
akékoľvek podozrenia
na nežiaduce
reakcie
na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
4.9 Predávkovanie
Príznaky
Správy o predávkovaní intravenózne podaným ganciklovirom,
niektoré
s fatálnym koncom,
sa získali
z klinických
skúšaní a
z postmarketingových skúseností. Väčšina
prípadov buď nemala
súvis
so žiadnou inou nežiaducou reakciou, alebo sa vyskytla
s jednou alebo
viacerými nežiaducimi reakciami uvedenými nižšie:
- Hematologická toxicita: myelosupresia vrátane pancytopénie, zlyhanie kostnej drene, leukopénia,
neutropénia,
granulocytopénia
- Hepatotoxicita: hepatitída, porucha funkcie pečene
- Renálna toxicita: zhoršenie hematúrie u pacientov s
už existujúcim ochorením obličiek,
akútne
poškodenie obličiek, zvýšená
hladina kreatinínu
- Gastrointestinálna toxicita: bolesti brucha, hnačka,
vracanie
- Neurotoxicita: generalizovaný tremor, záchvat
Liečba
Ganciklovir sa odbúrava
hemodialýzou, preto hemodialýza môže pomôcť pri znižovaní expozície
lieku u pacientov, u ktorých dôjde
k predávkovaniu ganciklovirom (pozri časť 5.2).
Dodatočné informácie pre osobitné populácie pacientov
Porucha
funkcie obličiek: predpokladá
sa,
že predávkovanie ganciklovirom môže
u pacientov
s poruchou funkcie obličiek spôsobiť
zvýšenú renálnu toxicitu (pozri časť 4.4).
Pediatrická populácia
Nie sú dostupné konkrétne informácie.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1 Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: antivirotiká na
systémové použitie, priamo pôsobiace antivirotiká,
nukleozidy a nukleotidy s
výnimkou
inhibítorov reverznej transkriptázy, ATC kód: J05AB06.
Mechanizmus účinku
Ganciklovir je syntetický analóg guanínu, ktorý inhibuje
replikáciu herpetických
vírusov in
vitro
aj in
vivo.
Z humánnych vírusov sú na ganciklovir citlivé ľudský
cytomegalovírus (HCMV), vírus
herpes simplex typu 1
a 2 (HSV1
a HSV2), ľudský vírus
herpes simplex typu 6,
7 a
8 (HHV6, HHV7,
HHV8
), Epsteinov-Barrovej vírus (EBV),
vírus varicella-zoster (VZV) a vírus
hepatitídy B.
Klinické
štúdie vyhodnotili účinnosť lieku len proti CMV infekciám.
V CMV infikovaných
bunkách sa ganciklovir najskôr fosforyluje
vírusovou
proteínkinázou pUL 97 na ganciklovir monofosfát.
Účinkom niekoľkých bunkových kináz dochádza k ďalšej fosforylácii, čo vedie ku
vzniku ganciklovir trifosfátu, ktorý sa následne pomaly intracelulárne metabolizuje.
Preukázalo
sa to
v bunkách infikovaných
vírusmi HSV s biologickým polčasom 18 hodín a vírusmi
CMV s biologickým polčasom 6 - 24 hodín,
po odstránení extracelulárneho gancikloviru. Keďže
fosforylácia je vo
veľkej miere
závislá
od vírusovej kinázy, fosforylácia
gancikloviru prebieha
väčšinou v bunkách infikovaných vírusom.
Virostatická aktivita
gancikloviru spočíva v inhibícii syntézy
vírusovej DNA a
to: (1) kompetitívnou inhibíciou
včlenenia
deoxyguanozín
trifosfátu do DNA, DNA polymerázou a (2) včlenením
ganciklovir trifosfátu do vírusovej DNA, čím sa spôsobí prerušenie alebo sa veľmi obmedzí predĺženie
vírusovej DNA. Antivírusová aktivita
Antivírusová aktivita gancikloviru in vitro voči CMV
meraná IC50 sa pohybuje
v rozmedzí 0,08 mmol
(0,02 mg/ml) až 14
mmol (3,57 mg/ml).
Klinická účinnosť a bezpečnosť
Vírusová
rezistencia
Pravdepodobnosť vírusovej rezistencie sa má zvážiť
u pacientov, ktorí opakovane dosiahli slabú klinickú odpoveď
na liečbu,
alebo
u nich počas liečby pretrvávala
kontinuálna vírusová exkrécia.
Vírusová rezistencia na
ganciklovir môže vzniknúť
selekciou mutácií v géne vírusovej kinázy (UL
97) zodpovednej za
monofosforyláciu gancikloviru
a/alebo géne vírusovej polymerázy (UL 54). Vírusy
obsahujúce mutácie
v géne UL 97 sú rezistentné
na samotný
ganciklovir,
kým
vírusy s mutáciou
v géne UL 54 sú
rezistentné na ganciklovir, avšak môžu preukázať
skríženú rezistenciu aj na iné
antivirotiká, ktorých miestom účinku
je
tiež vírusová
polymeráza.
Pediatrická populácia
V prospektívnej štúdii, 36
závažne imunokompromitovaných pediatrických
pacientov (vo veku
6 mesiacov až 16
rokov) s infekciou HIV a CMV dostávalo
intravenózne podaný ganciklovir v dávke
5 mg/kg denne počas
2 dní a následne perorálne
podávaný ganciklovir v priemere počas 32 týždňov.
Ganciklovir bol účinný s profilom toxicity podobným ako
u dospelých. Ganciklovir sa spájal
s poklesom detekcie
CMV kultiváciou
alebo pri použití polymerázovej reťazovej reakcie. Neutropénia
bola
jediná závažná nežiaduca reakcia pozorovaná v priebehu štúdie a napriek tomu, že
u žiadneho
dieťaťa nebolo
nutné ukončiť liečbu,
v 4 prípadoch bola
nasadená liečba
rastovým faktorom
stimulujúcim kolónie
granulocytov (G-CSF),
aby sa udržal absolútny počet neutrofilov väčší ako
400 buniek/mm3.
V retrospektívnej štúdii dostávalo 122 pediatrických
príjemcov transplantovanej pečene (vo
veku
16 dní - 18
rokov, priemerný vek 2,5 roka) minimálne
počas 14 dní intravenózne
podaný ganciklovir
5 mg/kg dvakrát denne s
následným preemptívnym PCR CMV monitoringom.
43 pacientov bolo
považovaných za vysokorizikových z hľadiska
rizika
vzniku CMV infekcie a u
79 sa považovalo riziko za
bežné. Asymptomatická
CMV infekcia
bola detegovaná pomocou
PCR
u 34,4 % pacientov
a jej výskyt bol pravdepodobnejší u vysokorizikových
príjemcov, ako
u príjemcov s bežným rizikom
(58,1 % voči 21,8 %, p = 0,0001). U dvanástich
pacientov (9,8 %) sa
vyvinulo
ochorenie CMV
(u 8 vysokorizikových voči 4 s bežným rizikom, p =
0,03). U troch pacientov sa vyvinula akútna
rejekcia
do 6
mesiacov od detekcie CMV, ale rejekcia predchádzala CMV infekciu u
13 pacientov.
Smrť
ako sekundárny následok CMV sa nevyskytla. Celkovo
38,5 % pacientov nedostalo antivírusovú
medikáciu
po ich iniciálnej pooperačnej profylaxii.
V retrospektívnej analýze sa
porovnávala bezpečnosť a
účinnosť gancikloviru v porovnaní
s valganciklovirom u 92 pediatrických
pacientov s
transplantáciou obličky a/alebo pečene (vo veku
7 mesiacov - 18 rokov, medián
veku
9 rokov). Všetky deti dostávali intravenózne podaný
ganciklovir
v dávke
5 mg/kg dvakrát denne počas dvoch týždňov po transplantácii. Deti liečené pred rokom 2004
dostali následne perorálne podaný
ganciklovir trikrát denne v dávke
30 mg/kg až
do 1 g/dávku
(n = 41),
kým
deti liečené po
roku
2004 dostávali valganciklovir raz denne v dávke
až do 900 mg
(n = 51).
Celková incidencia
CMV
bola 16 % (15/92
pacientov).
Čas
do prepuknutia CMV infekcie
bol porovnateľný v oboch skupinách.
V randomizovanej, kontrolovanej štúdii dostávalo 100 novorodencov (vek menej ako 1
mesiac) so
symptomatickým vrodeným CMV ochorením s komplikáciami v CNS počas
6 týždňov intravenózne
podaný ganciklovir v dávke 6 mg/kg každých
12 hodín alebo žiadnu liečbu.
Zo 100 zaradených pacientov splnilo kritériá štúdie 42
pacientov a na začiatku štúdie
a po 6 mesiacoch
sa vykonalo
u nich
audiometrické hodnotenie. 25
z nich dostávalo
ganciklovir a 17 nedostávalo žiadnu liečbu. Po
6 mesiacoch v porovnaní so stavom na začiatku štúdie sa u dvadsaťjeden
z 25 pacientov,
ktorí dostali ganciklovir, sluch zlepšil alebo zostal v norme, v porovnaní s 10
pacientmi zo 17
v
kontrolnej skupine (84 % a 59 %,
v uvedenom poradí, p = 0,06). U žiadneho
z pacientov,
ktorým bol
podaný ganciklovir sa neobjavilo zhoršenie
sluchu od začiatku
štúdie do 6 mesiacov, v porovnaní
so 7 pacientmi v kontrolnej skupine
(p
< 0,01). Do jedného roka od začiatku štúdie
sa objavilo
u 5/24
pacientov dostávajúcich ganciklovir a u 13/19
pacientov v
kontrolnej skupine
zhoršenie sluchu
(p < 0,01).
V priebehu
štúdie
sa u 29/46 pacientov dostávajúcich ganciklovir vyskytla neutropénia,
v porovnaní s 9/43 pacientov v
kontrolnej skupine (p < 0,1). V priebehu
štúdie
nastala
smrť 9x, z
toho
3x v skupine s ganciklovirom a
6x v kontrolnej skupine. Žiadna smrť
nesúvisela so
študijnou liečbou.
'
V randomizovanej,
kontrolovanej štúdii III. fázy dostávalo
100 novorodencov (vo veku 3 - 33 dní,
medián
veku
12 dní) so závažným symptomatickým vrodeným CMV ochorením s komplikáciami
v CNS
buď ganciklovir intravenózne v dávke 6 mg/kg dvakrát denne počas 6 týždňov (n = 48)
alebo žiadnu antivírusovú
liečbu (n = 52). Dojčatá,
ktoré dostávali ganciklovir, mali zlepšené výsledky z hľadiska neurologického vývinu
v 6 a 12 mesiacoch, v porovnaní s tými,
ktoré nedostávali
antivírusovú liečbu.
Hoci pacienti,
ktorí dostávali ganciklovir, mali menšie
oneskorenie a neurologické
výsledky bližšie k normálnym hodnotám, väčšina z nich
bola stále pod hodnotami,
ktoré zodpovedajú normálnemu vývoju v 6
týždňoch,
6 mesiacoch alebo 12 mesiacoch veku. Bezpečnosť
v štúdii nebola
hodnotená.
V retrospektívnej štúdii sa skúmal účinok antivírusovej liečby na neskorý nástup
zhoršenia sluchu
u dojčiat s
vrodenou CMV infekciou (vo veku 4 - 34 mesiacov, priemerný vek 10,3 ± 7,8 mesiaca,
medián
veku
8 mesiacov). V štúdii bolo
zaradených 21 dojčiat s normálnym sluchom pri narodení, u ktorých sa
vyvinul oneskorený nástup zhoršenia
sluchu. Antivírusová liečba pozostávala
buď z:
- intravenózne podaného
gancikloviru
5 mg/kg jedenkrát denne
počas 6 týždňov nasledovaná
perorálnym valganciklovirom v dávke
17 mg/kg dvakrát denne počas 6 týždňov a následne jedenkrát
denne až do
veku
1 roka,
alebo
- perorálne podaného
valgancikloviru
17 mg/kg dvakrát denne
počas 12 týždňov a
následne jedenkrát denne
počas 9 mesiacov.
U nikoho z detí nebol nutný
kochleárny implantát, zhoršenie sluchu
sa zlepšilo
u 83 % detí postihnutých
zhoršením sluchu
pri
zaradení do
štúdie. Neutropénia
bola jediný hlásený vedľajší
účinok, u žiadneho
pacienta nebolo nutné prerušiť
liečbu.
5.2 Farmakokinetické
vlastnosti
Systémová
expozícia (AUC0-∞)
hlásená po jednorazovom podaní
i.v. infúzie
trvajúcej hodinu,
v dávke
5mg/kg gancikloviru u dospelých pacientov s transplantovanou
pečeňou bola v priemere 50,6 µg.h/ml
(CV% 40). V tejto populácii pacientov bola
maximálna
priemerná
plazmatická koncentrácia (Cmax)
12,2 µg/ml (CV% 24).
Distribúcia:
Distribučný objem gancikloviru po
intravenóznom podaní koreluje s telesnou
hmotnosťou.
Distribučný objem v rovnovážnom stave
je v rozmedzí 0,54 - 0,87 l/kg. Väzba na plazmatické
bielkoviny je
1 %
- 2 % pri koncentrácii gancikloviru 0,5 a 51
µg/ml.
Ganciklovir prechádza
do mozgovo-miešneho moku,
kde boli pozorované koncentrácie dosahujúce 24 % - 67 % plazmatickej
koncentrácie.
Biotransformácia
Ganciklovir sa vo
významnejšej miere nemetabolizuje.
Eliminácia
Ganciklovir sa eliminuje prevažne
renálnou
exkréciou pomocou glomerulárnej filtrácie
a aktívnej
tubulárnej sekrécie
nezmeneného
gancikloviru. U pacientov s
normálnou
funkciou obličiek sa viac
ako 90 % intravenózne podaného
gancikloviru vylúči močom v nezmenenej forme do 24
hodín. Priemerný systémový
klírens po podaní gancikloviru sa pohybuje
v rozmedzí 2,64 ± 0,38 ml/min/kg (n
= 15) až 4,52 ± 2,79 ml/min/kg (N = 6),
renálny klírens sa pohybuje v rozmedzí
2,57 ± 0,69 ml/min/kg (N = 15) až 3,48 ± 0,68 ml/min/kg (N = 20), čo zodpovedá 90 % - 101 %
podaného gancikloviru. Polčasy u pacientov bez poruchy funkcie obličiek sa pohybovali v rozmedzí
2,73 ± 1,29 (N = 6) až 3,98 ± 1,78 hodín (N = 8).
Linearita/nelinearita
Intravenózne podaný
ganciklovir preukazuje lineárnu farmakokinetiku
v rozmedzí 1,6 - 5,0 mg/kg.
Pacienti s poruchou funkcie obličiek
Celkový telový klírens gancikloviru
koreluje lineárne s klírensom kreatinínu. U pacientov s miernou,
stredne ťažkou a ťažkou
poruchou funkcie obličiek bol pozorovaný priemerný systémový klírens
2,1; 1 a
0,3 ml/min./kg. Pacienti s poruchou funkcie
obličiek majú dlhší polčas eliminácie.
U pacientov s
ťažkou poruchou funkcie obličiek sa polčas eliminácie predĺžil 10-násobne (pozri
časť 4.2. pre úpravu dávky
u pacientov s poruchou funkcie obličiek).
Pacienti s poruchou funkcie obličiek podstupujúci hemodialýzu
Hemodialýza
redukuje plazmatickú
koncentráciu gancikloviru
približne o 50 % po jeho
intravenóznom podaní počas 4-hodinovej hemodialýzy.
Počas intermitentnej hemodialýzy sa odhaduje klírens gancikloviru v rozmedzí od
42 - 92 ml/min, s dialyzačným polčasom 3,3 - 4,5 hodiny. Frakcia
odobratého gancikloviru
počas jednej dialýzy sa
pohybovala medzi 50 % až 63 %.
Odhady klírensu gancikloviru pri kontinuálnej dialýze boli nižšie
(4,0 - 29,6 ml/min),
avšak
vyústili do
väčšej eliminácie gancikloviru počas intervalu dávky.
Pacienti s poruchou
funkcie pečene
Bezpečnosť a účinnosť Cymevene sa neskúmali u
pacientov s poruchou funkcie pečene. Porucha
funkcie
pečene
by nemala ovplyvniť farmakokinetiku
gancikloviru, pretože
sa vylučuje obličkami,
a preto
nie je
uvedené žiadne
špecifické
odporúčanie na
dávkovanie (pozri časť 4.2).
Pediatrická populácia
Farmakokinetika
intravenózne podávaného gancikloviru (v dávke 200 mg/m2) bola skúmaná v dvoch
štúdiách u pediatrických
pacientov s transplantáciou pečene (n=18) a obličiek (n=25) vo
veku
3 mesiace
až 16 rokov a
hodnotená pomocou populačných
farmakokinetických modelov.
Klírens kreatinínu
(CrCL) bol stanovený za štatisticky
významnú premennú klírensu
gancikloviru
a výška
pacienta bola stanovená za štatisticky
významnú premennú klírensu
gancikloviru, distribučného objemu
v rovnovážnom stave
a objemu
periférnej distribúcie. Keď boli CrCL a výška
súčasťou
modelu,
boli im pripisované zjavné rozdiely vo
farmakokinetike gancikloviru v rôznych
vekových
skupinách, a
ani vek, pohlavie, ani typ
transplantovaného orgánu
neboli významnou
premennou v týchto populáciách
pacientov. Tabuľka
1 uvádza odhadované farmakokinetické parametre podľa vekových
skupín pacientov.
Tabuľka 1 Farmakokinetické
parametre po i.v.
podaní gancikloviru podľa BSA (200mg/m2) u pacientov s transplantáciou solídnych orgánov obličiek a pečene,
vyjadrené mediánom
(minimum- maximum).
|
< 6 rokov
|
6 až menej ako12 rokov
|
12 rokov až menej ako
16 rokov
|
|
n=17
|
n=9
|
n=17
|
CL(l/h)
|
4,23 (2,11-7,92)
|
4,03 (1,88-7,8)
|
7,53 (2,89-16,8)
|
Vcent (l)
|
1,83 (0,45-5,05)
|
6,48 (3,34-9,95)
|
12,1 (3,6-18,4)
|
Vperiph (l)
|
5,81 (2,9-11,5)
|
16,4 (11,3-20,1)
|
27 (10,6-39,3)
|
Vss (l)
AUC0-24h (μg.h/ml)
Cmax (μg/ml)
|
8,06 (3,35-16,6)
24,3 (14,1-38,9)
12,1 (9,17-15)
|
22,1 (14,6-30,1)
40,4 (17,7-48,6)
13,3 (4,73-15)
|
37,9 (16,5-57,2)
37,6 (19,2-80,2)
12,4 (4,57-30,8)
|
Okrem
toho farmakokinetika
intravenózne podaného gancikloviru, podľa
dávkovacieho režimu
schváleného pre dospelých pacientov (5mg/kg i.v. infúzia
podaná v trvaní viac ako 1 hodinu) sa
skúmala v malých
skupinách dojčiat a
detí s normálnou funkciou obličiek vo veku od 9
mesiacov do 12 rokov (n= 10; priemerný vek 3,1 roka).
Expozícia meraná priemerným AUC0-∞ bola v 1. deň (n=10) 19,4 ± 7,1 a AUC0- 12 v 14. deň
(n=7) 24,1 ± 14,6 mg.h/ml,
hodnoty zodpovedajúceho
Cmax boli
7,59 ± 3,21 mg/ml (1. deň) a
8,31 ± 4,9 mg/ml (14. deň). V tejto
štúdii bola
pri dávkovaní odvodenom
od telesnej hmotnosti pozorovaná tendencia poklesu
smerom k nižším expozíciám v mladšej
pediatrickej populácii. U pediatrických
pacientov vo
veku do 5 rokov bola priemerná hodnota AUC0-∞
v
1. deň (n=7) 17,7 ± 5,5
a AUC0-12h v
14. deň (n=4) 17,1 ± 7,5 µg.h/ml.
Ganciklovir, ktorý bol podávaný intravenózne, s dávkovacím režimom vypočítaným z BSA a podľa funkcie
obličiek (3x
BSA
x CrCLS) a odvodený od
pediatrického dávkovacieho
algoritmu valgancikloviru, viedol k podobným expozíciám gancikloviru
v pediatrickej populácii vo veku od narodenia
do 16 rokov (pozri tabuľku 2).
Tabuľka
2 Simulácia*
AUC0-24h (mg · h/ml) gancikloviru u pediatrických
pacientov
liečených dávkou gancikloviru (mg) 3x BSA x CrCLS podávanou formou
1 hodinovej infúzie.
|
< 4
mesiace
|
³ 4
mesiace až
£ 2 roky
|
> 2 až
< 6 roky
|
³ 6 až
< 12 rokov
|
³ 12 až
£ 16 rokov
|
všetci
pacienti
|
počet pacientov v
|
781
|
384
|
86
|
96
|
126
|
1473
|
simulácii
|
|
|
|
|
|
|
medián
|
55,6
|
56,9
|
54,4
|
51,3
|
51,4
|
55,4
|
priemer
|
57,1
|
58,0
|
55,1
|
52,6
|
51,8
|
56,4
|
Min
|
24,9
|
24,3
|
16,5
|
23,9
|
22,6
|
16,5
|
Max
|
124,1
|
133,0
|
105,7
|
115,2
|
94,1
|
133,0
|
pacienti s
|
89
|
38
|
13
|
23
|
28
|
191
|
AUC < 40 mg · h/ml
|
(11%)
|
(10%)
|
(15%)
|
(24%)
|
(22%)
|
(13%)
|
pacienti s
|
398
|
195
|
44
|
41
|
63
|
741
|
AUC
|
(51%)
|
(51%)
|
(51%)
|
(43%)
|
(50%)
|
(50%)
|
40-60
mg · h/ml
|
|
|
|
|
|
|
pacienti s
|
294
|
151
|
29
|
32
|
35
|
541
|
AUC > 60 mg · h/ml
|
(38%)
|
(39%)
|
(34%)
|
(33%)
|
(28%)
|
(37%)
|
AUC = (area
under the plasma concentration) plocha pod časovou krivkou plazmatickej koncentrácie; BSA = (body surface area)
plocha povrchu tela; CrCL = klírens kreatinínu; max = maximum; min = minimum.
* Simulácie sa vykonali použitím validovaných populačných
pediatrických PK
modelov
a demografických
údajov od pediatrických pacientov, ktorí dostávali liečbu valganciklovirom
alebo ganciklovirom v klinických štúdiách (n=1473 záznamov
údajov)
Staršie osoby
Neboli vykonané žiadne štúdie
s dospelými staršími ako 65 rokov (pozri časť 4.2).
5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti
Ganciklovir bol mutagénny v
myšacích lymfómových bunkách
a klastogénny v cicavčích
bunkách.
Tieto
výsledky zodpovedajú
pozitívnej karcinogenite v štúdii s ganciklovirom na myšiach.
Ganciclovir je
potenciálny karcinogén.
Ganciklovir poškodzuje
plodnosť
a má teratogénne účinky u zvierat. Na
základe štúdií na
zvieratách,
u ktorých
systémovo pôsobiaci ganciklovir indukoval inhibíciu spermatogenézy pri jeho subterapeutických
hladinách,
sa pokladá za
pravdepodobné, že
ganciklovir by mohol zapríčiniť
inhibíciu spermatogenézy u
mužov.
6. FARMACEUTICKÉ
INFORMÁCIE
6.1 Zoznam pomocných látok
Hydroxid sodný (na
úpravu pH)
Kyselina chlorovodíková
(na
úpravu pH)
6.2 Inkompatibility
Nevykonali sa štúdie kompatibility, preto
sa tento liek nesmie miešať s inými liekmi okrem tých, ktoré
sú uvedené v časti 6.6.
Nepoužívať bakteriostatickú
vodu
na injekciu
s prísadou parabénov (parahydroxybenzoáty),
pretože sú
s Cymevene inkompatibilné a môžu spôsobovať precipitáciu.
6.3 Čas použiteľnosti
4 roky
Po rekonštitúcii:
Chemická
a fyzikálna stabilita pre použitie
bola u rekonštituovaného
lieku (po jeho rozpustení vo vode
na injekciu) preukázaná počas
12 hodín pri teplote 25 °C.
Neuchovávajte
v chladničke
alebo mrazničke.
Z mikrobiologického
hľadiska sa má rekonštituovaný roztok použiť
okamžite. Ak
sa nepoužije
okamžite, za
dobu uchovávania a za
podmienky pred
použitím je
zodpovedný používateľ.
Po rozriedení:
Chemická
a fyzikálna stabilita pre použitie sa preukázala
počas 24 hodín
pri teplote 2 - 8 °C
(nezmrazujte).
Z mikrobiologického
hľadiska sa má infúzny roztok Cymevene použiť
okamžite. Ak sa nepoužije okamžite,
za dobu uchovávania a
za podmienky pred použitím je zodpovedný používateľ,
doba nesmie prekročiť 24 hodín
pri teplote
2 °C až 8
°C,
pokiaľ
rozpustenie vo
vode na injekciu (rekonštitúcia)
a
riedenie neprebehlo
za kontrolovaných a validovaných aseptických podmienok.
6.4 Špeciálne
upozornenia na uchovávanie
Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne
podmienky na uchovávanie. Podmienky na
uchovávanie po rekonštitúcii a riedení lieku,
pozri časť 6.3.
6.5 Druh obalu a obsah balenia
Balenie
na
jedno použitie obsahuje jednu 10 ml sklenenú
injekčnú
liekovku
s fluoro-živicovou zalaminovanou/silikonizovanou kaučukovou
zátkou a hliníkovým uzáverom s odtrhávacím viečkom
(flip-off).
Dostupné v baleniach
s 1
alebo 5 injekčnými liekovkami. Na
trh
nemusia byť uvedené
všetky veľkosti balenia.
6.6 Špeciálne
opatrenia na likvidáciu a na zaobchádzanie s liekom
Pri
zaobchádzaní s Cymevene je
potrebná opatrnosť.
Keďže Cymevene sa pokladá
u ľudí za
potenciálne
teratogénne a karcinogénne,
pri zaobchádzaní
s
ním je potrebná opatrnosť. Je nutné
zabrániť inhalácii prášku
alebo
priamemu
kontaktu prášku
v
liekovkách, alebo
pripraveného roztoku
s kožou alebo sliznicami. Roztok Cymevene je
alkalický
(pH
je približne
11). Pri náhodnom kontakte je
potrebné
zasiahnutú
časť dôkladne umyť mydlom
a
vodou, zasiahnuté oči dôkladne vypláchnuť čistou
vodou.
Príprava rekonštituovaného
koncentrátu
Rekonštitúcia lyofilizátu Cymevene má prebiehať
za
aseptických
podmienok.
1. Odtrhávacie viečko sa má odstrániť,
aby
sa sprístupnila stredná časť kaučukovej zátky.
Natiahnite
10 ml vody na injekciu
do striekačky a potom pomaly vstrieknite
stredom kaučukovej
zátky do
injekčnej liekovky, ihlu striekačky nasmerujte k stene liekovky. Nepoužívať bakteriostatickú
vodu na injekciu s prísadou parabénov (parahydroxybenzoáty),
pretože nie
je s Cymevene
kompatibilná.
2. Injekčnou liekovkou sa má jemne zakrúžiť, aby sa zaistilo, že
sa látka
rozpustí.
3. Injekčnou liekovkou sa má niekoľko minút jemne krúžiť/triasť, aby sa dosiahol čistý, rekonštituovaný roztok.
4. Rekonštituovaný roztok sa má starostlivo
skontrolovať,
aby sa zaistilo,
že
liek je rozpustený
a prakticky bez viditeľných častíc ešte
pred rozriedením kompatibilným rozpúšťadlom.
Farba rekonštituovaného
roztoku
Cymevene môže
byť bezfarebná až svetložltá.
Podmienky na uchovávanie rekonštituovaného koncentrátu, pozri časť 6.3.
Príprava konečného riedeného roztoku
na infúziu
Na základe telesnej hmotnosti pacienta sa ihlou z injekčnej liekovky odoberie adekvátny objem
a
následne sa nariedi do príslušného roztoku
na infúziu.
Do rekonštituovaného roztoku
sa pridá 100 ml
riediaceho roztoku.
Infúzne koncentrácie
väčšie než 10
mg/ml sa neodporúčajú.
Chlorid
sodný,
5 % dextróza, Ringerov roztok alebo
Ringerov roztok s mliečnanom sodným sú určené
ako
chemicky alebo
fyzikálne kompatibilné
s Cymevene.
Cymevene sa nemá miešať
s inými liekmi podávanými intravenózne.
Zriedený roztok sa má následne podať
intravenóznou infúziou
počas viac ako
1 hodiny,
ako
je uvedené v časti 4.2. Nepodávajte intramuskulárnou
alebo
subkutánnou injekciou, pretože to
môže
vyvolať
závažné podráždenie tkaniva z dôvodu
vysokého pH (približne 11) roztoku gancikloviru.
Podmienky na uchovávanie nariedeného infúzneho roztoku,
pozri časť 6.3.
Likvidácia
Len na jednorazové
použitie. Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z
lieku
sa má
zlikvidovať
v
súlade s národnými požiadavkami.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
CHEPLAPHARM Arzneimittel GmbH
Ziegelhof 24
17489 Greifswald
Nemecko
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO
42/0138/91-C/S
9. DÁTUM PRVEJ
REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
Dátum prvej registrácie: 20.
marca 1991
Dátum posledného predĺženia registrácie: 28. apríla 2016
10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU
01/2023
Podrobné informácie o tomto lieku
sú dostupné na internetovej stránke www.sukl.sk