akom čase dňa. V závislosti od odozvy pacienta možno počiatočnú dávku zvýšiť na 10mg raz denne. Ak sa súčasne užívajú tiazidové diuretiká, beta-blokátory a inhibítory angiotenzín-konvertujúceho enzýmu, nie je potrebná žiadna úprava dávky.
Starší pacienti a pacienti s renálnym poškodením môžu dostať bežnú dávku.
Pacienti s porušenou funkciou pečene: podobne ako v prípade iných blokátorov kalciového kanála, aj u amlodipínu je plazmatický polčas u pacientov s porušenou funkciou pečene predĺžený. U týchto pacientov by sa pri liečbe malo postupovať opatrne.
Dávkovanie u pediatrických pacientov: bezpečnosť a účinnosť liečby amlodipínom sa u detí neurčovala.
4.3. Kontraindikácie
- známa hypersenzitivita na dihydropyridíny a/alebo hociktorú inú zložku prípravku,
- kardiogénny šok,
- nestabilná angína,
- pokročilá aortálna stenóza,
- gravidita, laktácia.
4.4. Špeciálne upozornenia
Pri narušenej funkcii pečene sa pri liečbe amlodipínom vyžaduje opatrnosť, pretože sa predlžuje jeho biologický polčas.
Amlodipín by sa nemal použiť počas alebo v priebehu jedného mesiaca po infarkte myokardu.
Zvýšená opatrnosť je nevyhnutná u pacientov s hypotenziou, hypertrofickou obštrukčnou kardiomyopatiou a u pacientov s nestabilnou anginou pectoris.
Bezpečnosť použitia a účinnosť amlodipínu v hypertenznej kríze sa neurčovala.
4.5. Liekové a iné interakcie
- Amlodipín sa bezpečne používal s tiazidovými diuretikami, alfa-blokátormi, beta- blokátormi, inhibítormi angiotenzín konertujúceho enzýmu (ACE inhibítormi), dlhodobo- účinkujúcimi nitrátmi, sublinguálnymi preparátmi nitroglycerínu, nesteroidnými protizápalovými liekmi, antibiotikami a perorálnymi antidiabetikami.
- Klinické štúdie na zdravých dobrovoľníkoch ukázali, že amlodipín nemení sérovú hladinu a renálny klírens spolupodávaného digoxínu.
- Súčasné podávanie cimetidínu nezmenilo farmakokinetiku amlodipínu.
- In vitro väzobné proteínové testy s ľudskou plazmou ukázali, že amlodipín nemení u testovaných liekov väzbu na proteíny (digoxín, fenytoín, warfarín, indometacín).
- U zdravých dobrovoľníkov mužského pohlavia nemenilo súčasné podávanie amlodipínu účinok warfarínu na protrombínový čas.
- Vo farmakokinetických štúdiách s cyklosporínom sa podarilo preukázať, že amlodipín významne nemení farmakokinetické vlastnosti tohto imunosupresíva.
- Grapefruitová šťava môže zvýšiť sérovú hladinu amlodipínu, avšak bez významnej zmeny krvného tlaku alebo frekvencie srdca.
4.6. Používanie v gravidite a počas laktácie
Bezpečnosť užívania amlodipínu počas gravidity a laktácie u ľudí sa dosiaľ nepreukázala. V reprodukčných štúdiách na zvieratách sa neprejavili žiadne toxické účinky, s výnimkou predĺženého a oneskoreného pôrodu u potkanov po podaní 50-krát vyššej dávky ako je maximálna dávka odporúčaná pre ľudí.
Pretože spomínaná bezpečnosť sa doteraz u ľudí nepotvrdila, a pretože niektoré deriváty dihydropyridínu majú teratogénny účinok, amlodipín sa počas gravidity nesmie užívať.
Ak sa amlodipín musí použiť počas laktácie, dojčiacim matkám sa odporúča prestať dojčiť.
4.7. Ovplyvnenie schopnosti viesť motorové vozidlá a obsluhovať stroje
Vzhľadom na možné nežiaduce účinky, ako napr. bolesť hlavy, únava a závrat, môže dôjsť k ovplyvneniu pozornosti pri vedení motorových vozidiel alebo obsluhe strojov, a to najmä na začiatku liečby.
4.8. Nežiaduce účinky
V klinických štúdiách kontrolovaných placebom, v ktorých boli pacienti s hypertenziou a anginou pectoris, boli najčastejšími nežiaducimi účinkami: bolesť hlavy, edém (najmä perimaleolárny), zvýšená únava, spavosť, nauzea, bolesti brucha, návaly, palpitácie a závraty. V táchto klinických štúdiách sa nepozorovali žiadne klinicky významnmé zmeny v laboratórnych testoch súvisiace s amlodipínom.
Menej časté nežiaduce účinky: alopécia, porušená motilita čriev, artralgia, dyspnoe, asténia, bolesť chrbta, svalové kŕče, dyspepsia, gingiválna hyperplázia, gynekomastia, hyperglykémia, impotencia, zvýšená frekvencia močenia, leukopénia, pankreatitída, zvýšené potenie, synkopa, trombocytopénia, vaskulitída, zmeny nálady, periférna neuropatia, malátnosť, sucho v ústach, myalgia a poruchy videnia. V mnohých prípadoch je však príčinná súvislosť nejasná.
Zriedkavo sa vyskytujú hypersenzitívne reakcie, vrátane svrbenia, vyrážok, angioedému a multiformného erytému.
Veľmi zriedkavo sa popísali hepatitída, žltačka a zvýšenie hepatálnych transamináz (väčšinou ako dôsledok cholestázy). U niektorých pacientov boli uvedené príznaky natoľko závažné, že si vyžiadali hospitalizáciu. Vo väčšine týchto prípadov je však príčinná súvislosť nejasná.
Podobne ako u ostatných blokátorov kalciových kanálov sa popisujú občasné nežiaduce účinky, ktoré sa nedajú odlíšiť od priebehu základného ochorenia: infarkt myokardu, arytmia (vrátane komorovej tachykardie a fibrilácie predsiení) a bolesť v hrudi.
4.9. Predávkovanie
Môžu sa vyvinúť symptómy neprimeranej periférnej vazodilatácie s výraznou hypotenziou.
Liečba: špecifické antidotum neexistuje. Pri uvážení pomalej absorpcie amlodipínu môže mať
úžitok výplach žalúdka.
Ak sa vyvinie klinicky významná hypotenzia, vyžaduje sa kardiovaskulárna podpora, srdcový a respiračný monitoring, dvihnutie končatín, monitorovanie objemu moča a intenzívna symptomatická liečba.
Pri obnove vaskulárneho tonusu a krvného tlaku môže pomôcť aj vazokonstriktor, za predpokladu, že nie je na jeho použitie žiadna kontraindikácia. Kalcium glukonát intravenózne môže pomôcť zvrátiť účinky blokády vstupu kalcia.
Amlodipín je pevne viazaný na plazmatické proteíny, preto úžitok hemodialýzy nie je pravdepodobný.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1. Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: vazodilatans
ATC kód: C08CA01
Mechanizmus účinku:
Amlodipín je blokátor kalciového kanála zo skupiny dihydropyridínov.
Inhibuje transmembránový influx kalciových iónov do srdcového a vaskulárneho hladkého svalu (blokátor pomalých kanálov alebo antagonista kalciových iónov).
Mechanizmus antihypertenzívneho účinku amlodipínu je vo vzťahu s priamym relaxačným účinkom na vaskulárny hladký sval a s následným poklesom periférnej vaskulárnej rezistencie.
Mechanizmus antianginálneho účinku pravdepodovne súvisí s nasledujúcimi účinkami:
- Vazodilatácia periférnych arteriol znižuje totálnu periférnu rezistenciu, t.j. dozaťaženie (afterload). Keďže amlodipín nespôsobuje reflexnú tachykardiu, toto zníženie zaťaženia redukuje spotrebu myokardiálnej energie a spotrebu kyslíka.
- Dilatácia hlavných koronárnych artérií a arteriol zlepšuje zásobovanie myokardu kyslíkom v normálnom aj ischemickom regióne. Následkom týchto účinkov sa zlepší dodávka kyslíka myokardu aj v prípade koronárneho spazmu (Prinzmetalova alebo variantná angína).
Farmakodynamika:
U pacientov s hypertenziou zabezpečí podávanie jedenkrát denne klinicky významnú redukciu krvného tlaku v polohe na chrbte i v stoji počas 24-hodinového intervalu. Vzhľadom na pomalý nástup účinku je náhly pokles tlaku nepravdepodobný.
V súvislosti s podávaním amlodipínu neboli popísané nevýhodné metabolické účinky: zlúčenina nemá žiadny efekt na plazmatické hladiny lipidov, krvný cukor a sérové hladiny kyseliny močovej a môže sa bezpečne použiť aj pre astmatických pacientov.
5.2. Farmakokinetické vlastnostiAbsorpciaAmlodipín sa po perorálnom podaní veľmi dobre absorbuje. Maximálna plazmatická koncentrácia sa dosiahne za 6-12 hodín. Súčasný príjem potravy nemá na absorpciu amlodipínu žiadny účinok. Dokázalo sa, že absolútna biodostupnosť je asi 63%.
Distribúcia a väzba na proteínyAmlodipín sa široko distribuuje v organizme (distribučný objem = 21 l/kg), čo je základom pre dlhý polčas lieku a jeho potenciál pre dávkovanie jedenkrát za deň.'
Amlodipín sa pevne viaže na plazmatické proteíny (93-98%), ako sa ukázalo v štúdiách in vitro.
Rovnovážna plazmatická koncentrácia 5-15ng/ml sa dosiahne po 7-8 dňoch liečby.
Metabolizmus a vylučovanieAmlodipín sa intenzívne metabolizuje v pečeni., len 5% dávky sa vylúči nezmenené močom. Približne 60% inaktívnych metabolitov sa vylúči močom a 20-25% stolicou.
Eliminačný polčas je 35-50 hodín, čo umožňuje podávanie raz denne.
Farmakokinetika amlodipínu sa v prípade renálneho poškodenia alebo u starších nemení. Vzhľadom na redukovaný klírens sa u pacientov s poškodením pečene odporúča nižšia
počiatočná dávka.
5.3. Predklinické údaje o bezpečnostiAKÚTNA TOXICITA (JEDNOTLIVÁ DÁVKA)
Druh
| Cesta podania
| LD50 (mg/kg)
|
potkan
| Perorálna
| 393
|
potkan
| intraperitoneálna
| 42
|
potkan
| subkutánna
| 678
|
myš
| perorálna
| 37
|
myš
| intraperitoneálna
| 31
|
myš
| subkutánna
| 36
|
SUBAKÚTNA TOXICITA (OPAKOVANÁ DÁVKA)
Amlodipín sa podával perorálne potkanom v dávkach 3, 10 alebo 30mg/kg počas 3 mesiacov. Pri žiadnej z dávok sa nevyskytla smrť v súvislosti s liekom. Pri dávke 30mg/kg sa pozorovalo slinenie, inhibícia rastu, zvýšený objem moča sprevádzaný zvýšeným vylučovaním elektrolytov a znížením sérových elektrolytov. Hlavnými patologickými zisteniami bolo mierne zhrubnutie zony glomerulosy nadobličiek a zvýšená hmotnosť srdca.
CHRONICKÁ TOXICITA
Amlodipín v dávkach 2, 10, 25mg/kg sa podával perorálne potkanom počas jedného roka. Niektoré potkany pri hladine dávky 25mg/kg neprežili. Ostatné zistenia boli podobné zisteniam v priebehu štúdií subakútnej toxicity.
Za dávku bez efektu sa považujú 2mg/kg/deň.
TERATOGENITA, MUTAGENITA, KARCINOGENITA
Pri sledovaných dávkach sa nepozorovali žiadne teratogénne, mutagénne alebo karcinogénne účinky.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1. Zoznam pomocných látok
Cellulosum microcrystallinum, carboxymethylamylum natricum (typ A), magnesii stearas, silica colloidalis anhydrica.
6.2. Inkompatibility
Nie sú známe.
6.3. Čas použiteľnosti
2 roky.
6.4. Upozornenia na podmienky a spôsob skladovania
Skladujte za normálnych podmienok, pri teplote do 250C, chráňte pred svetlom.
6.5. Vlastnosti a zloženie obalu, veľkosť balenia
Vnútorný obal: PVC/PVDC/Al blister
Vonkajší obal: papierová skladačka, písomná informácia pre používateľa. Veľkosť balenia: 30 tabliet.
6.6. Upozornenia na spôsob zaobchádzania s liekom
Nie sú potrebné žiadne zvláštne upozornenia.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
EGIS Pharmaceuticals Ltd. Budapešť · Maďarsko
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO
9. DÁTUM REGISTRÁCIE / DÁTUM PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
10. DÁTUM POSLEDNEJ REVÍZIE TEXTU
Júl 2002.