AIMOVIG 70 MG INJEKČNÝ ROZTOK V NAPLNENEJ INJEKČNEJ STRIEKAČKE sol inj 1x1 ml/70 mg (striek.inj.napl.skl.)

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Pacienti s niektorými závažnými srdcovo-cievnymi ochoreniami boli z klinických skúšaní vylúčení
(pozri časť 5.1). U týchto pacientov nie sú k dispozícii údaje o bezpečnosti.

Sledovateľnosť

Za účelom zlepšenia sledovateľnosti biologických liekov je potrebné presne zaznamenať názov a číslo
šarže podávaného lieku.

Osoby precitlivené na latex

Odstrániteľný kryt naplnenej striekačky/pera Aimovig obsahuje suchý prírodný kaučuk - latex, ktorý
môže spôsobiť alergické reakcie u osôb precitlivených na latex.

4.5 Liekové a iné interakcie

Vzhľadom na metabolické cesty pre monoklonálne protilátky sa neočakáva žiadny vplyv na expozíciu súbežne podávaných liekov. V štúdiách so zdravými dobrovoľníkmi neboli pozorované žiadne interakcie s perorálnou antikoncepciou (etinylestradiol/norgestimát) alebo so sumatriptánom.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

K dispozícii je iba obmedzené množstvo údajov o použití erenumabu u gravidných žien. Štúdie na
zvieratách nepreukázali priame alebo nepriame účinky z hľadiska reprodukčnej toxicity (pozri časť 5.3). Ako preventívne opatrenie je vhodnejšie vyhnúť sa užívaniu Aimovigu počas gravidity.

Dojčenie

Nie je známe, či sa erenumab vylučuje do ľudského mlieka. Je známe, že počas prvých dní po
narodení sa humánne IgG vylučujú do materského mlieka, následne však ich koncentrácie rýchlo poklesnú na nízku hladinu. Počas tohto krátkeho obdobia preto nemožno vylúčiť riziko pre dojčené dieťa. Po tomto období možno zvážiť použitie Aimovigu počas dojčenia iba ak je to z klinického pohľadu potrebné.

Fertilita

Štúdie na zvieratách nepreukázali žiaden vplyv na ženskú a mužskú fertilitu (pozri časť 5.3).

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Očakáva sa, že Aimovig nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá
a obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

Zhrnutie profilu bezpečnosti

Celkovo bolo Aimovigom v registračných štúdiách liečených viac ako 2 500 pacientov (viac ako
2 600 pacientorokov). Z nich bolo viac ako 1 300 pacientov vystavených liečbe minimálne
12 mesiacov.

Hlásené nežiaduce reakcie na liek pri dávkach 70 mg a 140 mg boli reakcie v mieste podania
(5,6 %/4,5 %), zápcha (1,3 %/3,2 %), svalové spazmy (0,1 %/2,0 %) a pruritus (0,7 %/1,8 %). Väčšina reakcií bola miernej až stredne ťažkej závažnosti. V týchto skúšaniach muselo kvôli nežiaducim účinkom ukončiť liečbu menej ako 2 % pacientov.

Tabuľkový prehľad nežiaducich reakcií

Tabuľka 1 uvádza všetky nežiaduce reakcie na liek, ktoré sa vyskytli u pacientov liečených
Aimovigom počas 12-týždňových, placebom kontrolovaných období štúdií, ako aj po uvedení lieku na trh. V rámci každej triedy orgánových systémov sú nežiaduce reakcie na liek zoradené podľa frekvencie výskytu, najčastejšie ako prvé. V rámci každej skupiny podľa frekvencie sú nežiaduce reakcie na liek zoradené v poradí klesajúcej závažnosti. Okrem toho príslušná kategória frekvencie pre každú nežiaducu reakciu na liek vychádza z nasledujúcej konvencie: veľmi časté (≥ 1/10); časté
(≥ 1/100 až < 1/10); menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100); zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000); veľmi
zriedkavé (< 1/10 000).

Tabuľka 1  Zoznam nežiaducich reakcií

Trieda orgánových systémov Nežiaduca reakcia Kategória frekvencie

Poruchy imunitného systému Reakcie z precitlivenosti,
vrátane vyrážky,
opuchu/edému a urtikárie

Časté

Poruchy gastrointestinálneho traktu Zápcha Časté
Poruchy kože a podkožného tkaniva Pruritusa Časté

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Svalové spazmy Časté

Reakcie v mieste vpichub Časté

a Pruritus zahŕňa preferované termíny generalizovaný pruritus, pruritus a pruritická vyrážka.
b Pozri časť „Reakcie v mieste podania“ nižšie.

Popisvybranýchnežiaducichreakcií

Reakcie v mieste vpichu
V integrovanej 12-týždňovej, placebom kontrolovanej fáze štúdií, boli reakcie v mieste vpichu mierne a väčšinou prechodné. Zaznamenal sa jeden prípad ukončenia liečby u pacienta, ktorý dostával dávku
70 mg, kvôli vyrážke v mieste vpichu. Najčastejšími reakciami v mieste vpichu boli ohraničená bolesť, erytém a pruritus. Bolesť v mieste vpichu obyčajne ustúpila do 1 hodiny od podania.

 Kožn é reakci e
V integrovanej 12-týždňovej, placebom kontrolovanej fáze štúdií sa zaznamenali nezávažné prípady vyrážky, pruritu a opuchu/edému, ktoré boli vo väčšine prípadov mierne a nemali za následok ukončenie liečby.

Imunogenita
V klinických štúdiách bol výskyt vzniku protilátok proti erenumabu počas dvojito zaslepenej fázy liečby 6,3 % (56/884) medzi subjektami, ktorí dostávali dávku 70 mg erenumabu (3 z nich vykazovali neutralizačnú aktivitu in vitro) a 2,6 % (13/504) medzi subjektami, ktorí dostávali dávku 140 mg erenumabu (žiaden z nich nevykazoval neutralizačnú aktivitu in vitro). Vznik protilátok proti
erenumabu nemal žiaden vplyv na účinnosť alebo bezpečnosť.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné
monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

V klinických štúdiách neboli hlásené žiadne prípady predávkovania

V klinických štúdiách boli subkutánne podávané dávky až do 280 mg bez akýchkoľvek dôkazov
toxicity obmedzujúcej dávku.

V prípade predávkovania sa má pacient liečiť symptomaticky a majú byť prijaté vhodné podporné opatrenia.



5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Analgetiká, antimigreniká, ATC kód: N02CX07

Mechanizmus účinku

Erenumab je humánna monoklonálna protilátka, ktorá sa viaže na receptor kalcitonínovému génu
príbuzného peptidu (calcitonin gene-related peptide, CGRP). CGRP receptor sa nachádza na miestach, ktoré sú relevantné pre patofyziológiu migrény, ako napríklad trigeminálny ganglión. Erenumab silne
a špecificky súťaží o väzbové miesto s CGRP a inhibuje jeho pôsobenie na CGRP receptor, nemá však žiadnu významnú aktivitu voči iným receptorom kalcitonínovej skupiny.

CGRP je neuropeptid, ktorý moduluje nociceptívnu signalizáciu a vazodilatátor, ktorý sa spája s patofyziológiou migrény. Na rozdiel od iných neuropeptidov sa ukázalo, že hladiny CGRP významne stúpajú počas migrény a po ustúpení bolesti hlavy sa vracajú do normálu. Intravenózna infúzia CGRP spúšťa u pacientov migrenóznu bolesť hlavy.

Inhibícia účinku CGRP teoreticky môže oslabiť kompenzačnú vazodilatáciu pri ischemických ochoreniach. Jedna štúdia hodnotila účinok jednorazovej intravenóznej dávky 140 mg Aimovigu u osôb so stabilnou angínou za podmienok kontrolovanej záťaže. Aimovig vykazovalpodobné trvanie záťaže v porovnaní s placebom a nezhoršoval u týchto pacientov ischémiu myokardu.

Klinická účinnosť a bezpečnosť

Profylaktický účinok Aimovigu (erenumabu) proti migréne sa vyhodnocoval v dvoch pivotných
štúdiách v oblasti chronickej a epizodickej migrény. V oboch štúdiách mali zaradení pacienti migrénu minimálne počas predchádzajúcich 12 mesiacov (s aurou alebo bez aury) podľa diagnostických kritérií International Classification of Headache Disorders (ICHD-III). Starší pacienti (> 65 rokov), pacienti s nadužívaním opioidov v štúdii s chronickou migrénou, pacienti s nadužívaním liekov v štúdii s epizodickou migrénou ako aj pacienti s anamnézou infarktu myokardu, mŕtvice, prechodného ischemického ataku, nestabilnej angíny, po operácii koronárneho bypassu alebo inom revaskularizačnom zákroku za posledných 12 mesiacov pred skríningom boli vylúčení. Pacienti s nedostatočne liečenou hypertenziou alebo BMI >40 boli zo štúdie 1 vylúčení.

Chronická migréna
Štúdia 1
Aimovig (erenumab) sa vyhodnocoval ako monoterapia v profylaxii chronickej migrény
v randomizovanej, multicentrickej, 12-týždňovej, placebom-kontrolovanej, dvojito zaslepenej štúdii
u pacientov s migrénou s aurou alebo bez aury (≥ 15 dní s bolesťou hlavy za mesiac s ≥ 8 dní s migrénou za mesiac).

667 pacientov bolo randomizovaných v pomere 3:2:2 na placebo (n = 286) alebo 70 mg (n = 191) alebo 140 mg (n = 190) erenumabu, pacienti boli stratifikovaní podľa nadužívania akútnej liečby (celkovo 41 % všetkých pacientov). Počas štúdie mohli pacienti užívať akútnu liečbu bolesti hlavy.

Demografické charakteristiky a charakteristiky ochorenia pri vstupe do štúdie boli vyvážené
a porovnateľné medzi jednotlivými ramenami štúdie. Medián veku pacientov bol 43 rokov, 83 % boli ženy a 94 % boli pacienti bielej rasy. Priemerná frekvencia migrény pri vstupe bola približne 18 dní migrény do mesiaca. Celkovo u 68 % zlyhala jedna alebo viaceré predchádzajúce profylaktické farmakoterapie v dôsledku nedostatočného účinku alebo zlej znášanlivosti a u 49 % zlyhali dve alebo viaceré predchádzajúce farmakoterapie v dôsledku nedostatočného účinku alebo zlej znášanlivosti. Štúdiu dokončilo spolu 366 (96 %) pacientov v skupinách s erenumabom a 265 (93 %) pacientov
v skupine s placebom (t.j. dokončili hodnotenie v 12. týždni).

Zníženie priemerného počtu dní s migrénou v porovnaní s placebom bolo pozorované v rámci mesačnej analýzy od 1. mesiaca a v následnej analýze po týždňoch bol nástup účinku erenumabu pozorovateľný od prvého týždňa podávania.

Obrázok 1  Zmena počtu dní s migrénou za mesiac v porovnaní s hodnotami pred liečbou
v štúdii 1 (vrátane primárneho cieľového ukazovateľa v 3. mesiaci)


Change in Monthly Migraine Days - Zmena v počte dní s migrénou za mesiac

Tabuľka 2  Zmena účinnosti a pacientmi hlásených hodnotení oproti hodnotám pred liečbou
v 12. týždni štúdie

Výsledky účinnosti
MMD
Priemerná zmena
(95% IS)
Východisková hodnota
(SD)
≥ 50 % MMD
respondérov

Aimovig
(erenumab)
140 mg
(n = 187)


-6,6
(-7,5; -5,8)
17,8 (4,7)

Aimovig
(erenumab)
70 mg
(n = 188)


-6,6
(-7,5; -5,8)
17,9 (4,4)

Placebo
(n = 281)





-4,2
(-4,9, -3,5)
18,2 (4,7)

Rozdiel v liečbe
(95 % IS)





Obe -2,5
(-3,5; -1,4)

p-hodnota






Obe
<0,001

Percento [%] 41,2 % 39,9 % 23,5 % n/a obe
<0,001a,d

≥ 75 % MMD
respondérov
Percento [%] 20,9 % 17,0 % 7,8 %
Dni za mesiac s akútnou špecifickou liečbou migrény


n/a




70 mg:



n/ab

Priemerná zmena (95% IS)

-4,1
(-4,7; -3,6)

-3,5
(-4,0; -2,9)

-1,6
(-2,1; -1,1)

-1,9 (-2,6; -1,1)
140 mg:
-2,6 (-3,3; -1,1)

Obe
<0,001a

Východisková hodnota
(SD)
Pacientami hlásené hodnotenia
HIT-6

9,7 (7,0) 8,8 (7,2) 9,5 (7,6)





70 mg:

Priemerná zmenac (95%
IS)


MIDAS total
Priemerná zmenac (95% IS)

-5,6
(-6,5; -4,6)



-19,8
(-25,6; -14,0)

-5,6
(-6,5; -4,6)



-19,4
(-25,2; -13,6)

-3,1
(-3,9; -2,3)



-7,5
(-12,4; -2,7)

-2,5 (-3,7; -1,2)
140 mg:
-2,5 (-3,7; -1,2)
70 mg:
-11,9 (-19,3; -4,4)
140 mg:
-12,2 (-19,7; -4,8)

n/ab




n/ab

IS = interval spoľahlivosti; MMD = počet dní s migrénou za mesiac; HIT-6 = Headache Impact Test (test vplyvu bolesti hlavy); MIDAS = Migraine Disability Assessment (hodnotenie zneschopnenia migrénou)
a Pre sekundárne ciele sú všetky p-hodnoty uvádzané ako neupravené p-hodnoty a sú štatisticky významné po
úprave pre viacnásobné porovnanie.
b Pre výskumné ciele nebola p-hodnota uvedená.
c Pre HIT-6: Zmena a zníženie z hodnôt pred liečbou sa hodnotili v posledných 4 týždňoch 12-týždňovej dvojito zaslepenej fázy liečby. Pre MIDAS: Zmena a zníženie z hodnôt pred liečbou sa hodnotili v priebehu
12 týždňov. Pre zber údajov sa použila 3 mesačná „recall perióda“.
d p-hodnota bola vypočítaná na základe pomeru šancí.

U pacientov, u ktorých v minulosti zlyhali jedna alebo viac profylaktických farmakoterapií, bol rozdiel
v liečbe v znížení počtu dní s migrénou za mesiac (MMD) medzi erenumabom 140 mg a placebom -3,3 dňa (95% IS: -4,6; -2,1) a medzi erenumabom 70 mg a placebom -2,5 dňa (95%
IS: -3,8; -1,2). U pacientov, u ktorých v minulosti zlyhali dve alebo viac profylaktických farmakoterapií, bol rozdiel v liečbe -4,3 dňa (95% IS: -5,8; -2,8) medzi dávkou 140 mg a placebom
a -2,7 dňa (95% IS: -4,2; -1,2) medzi dávkou 70 mg a placebom. U pacientov, u ktorých v minulosti zlyhali jedna alebo viac profylaktických farmakoterapií, sa tiež zaznamenal vyšší podiel u osôb
liečených erenumabom, ktoré dosiahli minimálne 50% zníženie MMD v porovnaní s placebom
(40,8 % pre 140 mg, 34,7 % pre 70 mg verzus 17,3 % pre placebo), s pomerom šancí 3,3 (95% IS: 2,0;
5,5) pre dávku 140 mg a 2,6 (95% IS: 1,6; 4,5) pre dávku 70 mg. U pacientov, u ktorých v minulosti zlyhali dve alebo viac profylaktických farmakoterapií bol podiel 41,3 % pre dávku 140 mg a 35,6 %

pre dávku 70 mg verzus 14,2 % pre placebo s pomerom šancí 4,2 (95% IS: 2,2; 7,9) a 3,5 (95% IS:
1,8; 6,6), v uvedenom poradí.

Približne 41 % pacientov v štúdii nadužívalo lieky. Rozdiel v liečbe pozorovaný u týchto pacientov medzi erenumabom 140 mg a placebom a medzi erenumabom 70 mg a placebom v znižovaní MMD bol -3,1 dňa (95% IS: -4,8; -1,4) v oboch prípadoch a v znižovaní počtu dní s akútnou špecifickou liečbou migrény bol -2,8 (95% IS: -4,2; -1,4) pre dávku 140 mg a -3,3 (95% IS: -4,7; -1,9) pre dávku
70 mg. V skupine s erenumabom bol vyšší podiel pacientov, ktorí dosiahli minimálne 50% zníženie
MMD v porovnaní s placebom (34,6 % pri dávke 140 mg, 36,4 % pri dávke70 mg, verzus 17,7 %
s placebom), s pomerom šancí 2,5 (95% IS: 1,3; 4,9) a 2,7 (95% IS: 1,4; 5,2), v uvedenom poradí.

V otvorenom predĺžení štúdie 1, v ktorej pacienti užívali 70 mg a/alebo 140 mg erenumabu, pretrvala účinnosť až do jedného roka. 74,1 % pacientov ukončilo 52-týždňové predĺženie. Pri súhrnnom hodnotení oboch dávok sa oproti hodnotám zo začiatku základnej štúdie pozorovalo po 52 týždňoch zníženie MMD o -9,3. 59 % pacientov, ktorí ukončili štúdiu, dosiahlo 50% odpoveď v poslednom mesiaci štúdie.

Epizodická migréna
Štúdia 2
Aimovig (erenumab) sa vyhodnocoval ako profylaxia epizodickej migrény v randomizovanej, multicentrickej, 24-týždňovej, placebom-kontrolovanej, dvojito zaslepenej štúdii u pacientov s migrénou s aurou alebo bez aury (4-14 dní migrény za mesiac).

955 pacientov bolo randomizovaných v pomere 1:1:1 na 140 mg (n = 319) alebo 70 mg (n = 317)
erenumabu alebo placebo (n = 319). Počas štúdie mohli pacienti užívať akútnu liečbu bolesti hlavy.

Demografické charakteristiky a charakteristiky ochorenia pri vstupe do štúdie boli vyvážené
a porovnateľné medzi jednotlivými skupinami štúdie. Medián veku pacientov bol 42 rokov, 85 % boli ženy a 89 % boli pacienti bielej rasy. Priemerná frekvencia migrény pri vstupe bola približne 8 dní migrény do mesiaca. Celkovo u 39 % zlyhala jedna alebo viac predošlých profylaktických farmakoterapií pre nedostatočnú účinnosť alebo zlú znášanlivosť. Dvojito zaslepenú fázu dokončilo spolu 294 pacientov (92 %) s dávkou 140 mg, 287 (91 %) pacientov s dávkou 70 mg a 284 pacientov (89 %) v ramene s placebom.

U pacientov liečených erenumabom došlo ku klinicky relevantnému a štatisticky významnému zníženiu frekvencie dní s migrénou v porovnaní so vstupom od 4. do 6. mesiaca (obrázok 2)
v porovnaní s pacientami užívajúcimi placebo. Rozdiely oproti placebu boli pozorované od 1. mesiaca.

Obrázok 2  Zmena počtu dní s migrénou za mesiac v čase v porovnaní s hodnotami pred liečbou
v štúdii 2 (vrátane primárneho cieľa v 4., 5. a 6. mesiaci)



























Change in Monthly Migraine Days - Zmena v počte dní s migrénou za mesiac

Tabuľka 3  Zmena účinnosti a pacientmi hlásených hodnotení oproti hodnotám pred liečbou
v 13.-24. týždni štúdie 2

Výsledky účinnosti
MMD
Priemerná zmena
(95% IS) Východisková hodnota (SD)
≥ 50 % MMD
respondérov

Aimovig
(erenumab)
140 mg
(n = 318)


-3,7
(-4,0; -3,3)
8,3 (2,5)

Aimovig
(erenumab)
70 mg
(n = 312)


-3,2
(-3,6; -2,9)
8,3 (2,5)

Placebo
(n = 316)





-1,8
(-2,2; -1,5)
8,2 (2,5)

Rozdiel v liečbe / (95%
IS)





70 mg: -1,4 (-1,9; -0,9)
140 mg: -1,9 (-2,3; -1,4)

p-hodnota






Obe
<0,001a




obe

Percento [%] 50,0 % 43,3 % 26,6 % n/a
≥ 75 % MMD
respondérov

<0,001a,d

Percento [%] 22,0 % 20,8 % 7,9 % n/a n/ab
Dni za mesiac s akútnou špecifickou liečbou migrény

Priemerná zmena
(95% IS) -1,6
(-1,8; -1,4)


-1,1
(-1,3; -0,9)


-0,2
(-0,4; 0,0)

70 mg: -0,9 (-1,2; -0,6)
140 mg: -1,4 (-1,7; -1,1)

obe
<0,001a

Východisková hodnota (SD)'

3,4 (3,5) 3,2 (3,4) 3,4 (3,4)

Pacientami hlásené hodnotenia
HIT-6


70 mg: -2.1 (-3.0; -1.1)

Priemerná zmenac
(95% IS) MIDAS (modifikované) spolu
Priemerná zmenac
(95% IS)

-6.9
(-7.6; -6.3)




-7,5
(-8,3; -6,6)

-6.7
(-7.4; -6.0)




-6,7
(-7,6; -5,9)

-4.6
(-5.3; -4.0)




-4,6
(-5,5; -3,8)

140 mg: -2.3 (-3.2; -1.3) n/ab



70 mg: -2,1 (-3,3; -0,9)
140 mg: -2,8 (-4,0; -1,7) n/ab

IS = interval spoľahlivosti; MMD = počet dní s migrénou za mesiac; HIT-6 = Headache Impact Test (test vplyvu bolesti hlavy); MIDAS = Migraine Disability Assessment (hodnotenie zneschopnenia migrénou)
a Pre sekundárne ciele sú všetky p-hodnoty uvádzané ako neupravené p-hodnoty a sú štatisticky významné
po úprave pre viacnásobné porovnanie.
b Pre výskumné ciele nebola p-hodnota uvedená.
c Pre HIT-6: Zmena a zníženie z hodnôt pred liečbou sa hodnotili v posledných 4 týždňoch 12-týždňovej dvojito zaslepenej fázy liečby. Pre MIDAS: Zmena a zníženie z hodnôt pred liečbousa hodnotili
v priebehu 24 týždňov. Pre zber údajov sa použila 1 mesačná „recall perióda“.
d p-hodnota bola vypočítaná na základe pomeru šancí.


U pacientov, u ktorých v minulosti zlyhali jedna alebo viac profylaktických farmakoterapií, bol rozdiel
v liečbe v znížení MMD medzi erenumabom 140 mg a placebom -2,5 (95% IS: -3,4; -1,7) a medzi erenumabom 70 mg a placebom -2,0 (95% IS: -2,8; -1,2). Zaznamenal sa tiež vyšší podiel u osôb liečených erenumabom, ktoré dosiahli minimálne 50% zníženie MMD v porovnaní s placebom
(39,7 % pre 140 mg a 38.6 % pre 70 mg, s pomerom šancí 3,1 [95% IS: 1,7; 5,5] a 2,9 [95% IS: 1,6;
5,3], v uvedenom poradí).

V opätovne randomizovanej časti štúdie 2 pretrvala účinnosť až do jedného roka. Pacienti boli opätovne randomizovaní vo fáze účinnej liečby (active treatment phase, ATP) na 70 mg alebo 140 mg erenumabu. 79,8 % ukončilo celú štúdiu v trvaní 52 týždňov. Zníženie počtu dní s migrénou za mesiac od východiskovej hodnoty po 52. týždeň bolo -4,22 dní v ATP skupine s dávkou 70 mg a -4,64 dní v ATP skupine s dávkou 140 mg. V 52. týždni bol podiel osôb, ktoré dosiahli ≥50% zníženie MMD v

porovnaní s východiskovou hodnotou 61,0 % v skupineATP s dávkou 70 mg a 64,9 % v ATP skupine s dávkou 140 mg.

Pediatrická populácia

Európska agentúra pre lieky udelila odklad z povinnosti predložiť výsledky štúdií s Aimovigom
v prevencii migrenóznej bolesti hlavy v jednej alebo vo viacerých podskupinách pediatrickej populácie (informácie o použití v pediatrickej populácii, pozri časť 4.2).

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

V dôsledku väzby na CGRP-R receptor erenumab vykazuje nelineárnu kinetiku. Pri terapeuticky relevantných dávkach je však farmakokinetika erenumabu po subkutánnom podaní každé 4 týždne prevažne lineárna v dôsledku saturácie väzieb na CGRP-R. Subkutánne podanie dávky 140 mg jedenkrát mesačne a dávky 70 mg jedenkrát mesačne u zdravých dobrovoľníkov malo za následok priemernú Cmax (štandardná odchýlka [ŠO]) 15,8 (4,8) µg/ml a 6,1 (2,1) µg/ml, v uvedenom poradí a priemernú AUClast (ŠO) 505 (139) deň*µg/ml a 159 (58) deň*µg/ml, v uvedenom poradí.

Po subkutánnom podanídávok 140 mg každé 4 týždne sa pozorovala menej ako 2-násobná akumulácia údolnej sérovej koncentrácie a rovnovážnemu stavu sa údolná sérová koncentrácia priblížila do 12 týždňov liečby.

Absorpcia

Po jednorazovej subkutánnej dávke 140 mg alebo 70 mg erenumabu podanej zdravým dospelým bol
medián maximálnych sérových koncentrácií dosiahnutý do 4 až 6 dní a odhadovaná absolútna biologická dostupnosť bola 82 %.

Distribúcia

Po jednorazovej intravenóznej dávke 140 mg bol priemerný (ŠO) distribučný objem počas terminálnej
fázy (Vz) odhadovaný na 3,86 (0,77) l.

Biotransformácia / Eliminácia

Pri erenumabe boli pozorované dve eliminačné fázy. Pri nízkych koncentráciách je eliminácia najmä
prostredníctvom saturovateľnej väzby na cieľ (CGRP-R), zatiaľ čo pri vyšších koncentráciách prebieha eliminácia erenumabu najmä nešpecifickou proteolytickou cestou. Počas obdobia podávania je erenumab eliminovaný najmä nešpecifickou proteolytickou cestou s efektívnym polčasom 28 dní.

Osobitné populácie

Pacienti s poruchou funkcie ob ličiek
Pacienti s ťažkou poruchou funkcie obličiek (eGFR < 30 ml/min/1,73 m2) neboli sledovaní. Analýza integrovaných dát populačnej farmakokinetiky u pacientov s miernou až stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek v klinických štúdiách s Aimovigom neodhalila rozdiel vo farmakokinetike erenumabu
v porovnaní s pacientami s normálnou funkciou obličiek (pozri časť 4.2).

Pacienti s poruchou funkcie pečene
Štúdie s pacientami s poruchou funkcie pečene sa nerealizovali. Erenumab, ako humánna monoklonálna protilátka, sa nemetabolizuje enzýmami cytochrómu P450 a hepatálny klírens nie je
hlavnou cestou klírensu erenumabu (pozri časť 4.2).

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje získané na základe obvyklých farmakologických štúdií bezpečnosti, toxicity po opakovanom podávaní, reprodukčnej toxicity a vývinu neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí.

Štúdie karcinogenity sa s erenumabom nerealizovali. Erenumab nie je farmakologicky aktívny
u hlodavcov. Má biologický účinok u makakov dlhochvostých, ale tento živočíšny druh nie je vhodný model na vyhodnocovanie tumorogénneho rizika. Mutagénny potenciál erenumabu sa nevyhodnocoval, avšak pri monoklonálnych protilátkach sa nepredpokladá vplyv na DNA alebo chromozómy.

V toxikologických štúdiách s opakovanou dávkou sa nevyskytli žiadne nežiaduce účinky u pohlavne zrelých opíc, ktoré dostávali dávku 150 mg/kg subkutánne dvakrát týždenne až počas 6 mesiacov pri systémových expozíciách až do 123-násobku a 246-násobku klinickej dávky 140 mg a 70 mg,
v uvedenom poradí, a každé 4 týždne, na základe AUC v sére. V týchto štúdiách sa nevyskytli ani nežiaduce účinky na náhradné ukazovatele fertility (anatomická patológia alebo histopatologické zmeny reprodukčných orgánov).

V reprodukčnej štúdii u makakov dlhochvostých nebola ovplyvnená brezivosť, embryofetálny alebo postnatálny vývin (až do veku 6 mesiacov), keď bol erenumab podávaný počas brezivosti v hladinách expozície približne 17-násobne a 34-násobne prevyšujúcich tie, ktoré sa dosahujú u pacientov užívajúcich erenumab v dávkach 140 mg a 70 mg, v uvedenom poradí, každé 4 týždne, na základe AUC. U novonarodených opíc boli pozorované merateľné koncentrácie erenumabu v sére, čo dokazuje, že erenumab, ako aj iné IgG protilátky, prestupuje placentárnou bariérou.



6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Sacharóza
Polysorbát 80
Hydroxid sodný (na úpravu pH)
Ľadová kyselina octová
Voda na injekcie

6.2 Inkompatibility

Nevykonali sa štúdie kompatibility, preto sa tento liek nesmie miešať s inými liekmi.

6.3 Čas použiteľnosti

2 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Naplnená injekčná striekačka

Uchovávajte v chladničke (2°C - 8°C). Neuchovávajte v mrazničke.
Naplnenú injekčnú striekačku uchovávajte vo vonkajšom obale na ochranu pred svetlom.
Po vybratí z chladničky sa Aimovig musí do 14 dní použiť, ak sa uchováva pri izbovej teplote (do
25°C) alebo znehodnotiť. Ak sa uchováva pri vyššej teplote, alebo počas dlhšieho obdobia, musí sa
znehodnotiť.

Naplnené pero

Uchovávajte v chladničke (2°C - 8°C). Neuchovávajte v mrazničke.
Naplnené pero uchovávajte vo vonkajšom obale na ochranu pred svetlom.
Po vybratí z chladničky sa Aimovig musí do 14 dní použiť, ak sa uchováva pri izbovej teplote (do
25°C) alebo znehodnotiť. Ak sa uchováva pri vyššej teplote, alebo počas dlhšieho obdobia, musí sa znehodnotiť.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Naplnená injekčná striekačka

Aimovig sa dodáva v naplnenej injekčnej striekačke (1 ml, sklo typu 1) s ihlou z nehrdzavejúcej ocele
a krytom ihly (kaučuk obsahujúci latex).
Aimovig je dostupný v baleniach obsahujúcich 1 naplnenú injekčnú striekačku. Naplnené pero

Aimovig sa dodáva v naplnenom pere (1 ml, sklo typu 1) s ihlou z nehrdzavejúcej ocele a krytom ihly
(kaučuk obsahujúci latex).

Aimovig je dostupný v baleniach obsahujúcich 1 naplnené pero a v multibaleniach obsahujúcich
3 (3x1) naplnené perá.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Pred podaním sa má roztok vizuálne skontrolovať. Roztok sa nesmie podať, ak je zakalený, zreteľne žltý, alebo obsahuje vločky alebo pevné častice.

Naplnená injekčná striekačka

Aby sa zabránilo pocitom diskomfortu v mieste podania, naplnená striekačka(y) sa má pred podaním
injekcie nechať minimálne 30 minút pri izbovej teplote (do 25°C). Má sa chrániť pred priamym slnečným svetlom. Musí sa podať celý obsah naplnenej striekačky(striekačiek). Striekačka(y) sa nesmie predhrievať pomocou zdroja tepla ako horúca voda alebo mikrovlnná rúra a nesmie sa pretrepávať.

Naplnené pero

Aby sa zabránilo pocitom diskomfortu v mieste podania, naplnené pero(á) sa má pred podaním
injekcie nechať minimálne 30 minút pri izbovej teplote (do 25°C). Má sa chrániť pred priamym slnečným svetlom. Musí sa podať celý obsah naplneného pera(pier). Pero(á) sa nesmie predhrievať pomocou zdroja tepla ako horúca voda alebo mikrovlnná rúra a nesmie sa pretrepávať.

Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.

7 . DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Novartis Europharm Limited
Vista Building
Elm Park, Merrion Road
Dublin 4
Írsko



8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

EU/1/18/1293/001-006



9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

26. júl 2018



10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU



Podrobné informácie o tomto lieku sú dostupné na internetovej stránke Európskej agentúry pre lieky http://www.ema.europa.eu