AFLUDITEN 25 MG/ML sol inj 5x1 ml/25 mg (amp.skl.hnedá)

terapeutickej odpovede pacienta.
Pacientom vyššieho veku väčšinou stačí 1/4 až 1/3 dávky pre dospelých a mladistvých.
Pri prechode z liečby perorálnym liekom sa predchádzajúca udržiavacia dávka perorálnych neuroleptík zníži a prvýkrát sa podá hlboko do svalu polovica obsahu ampulky (12,5 mg) AFLUDITEN 25 mg/ml. Rovnaká dávka sa opakuje po 14 dňoch a súčasne sa postupne znižuje perorálna medikácia. Nakoniec sa prejde na pravidelnú udržiavaciu dávku 25 mg AFLUDITEN 25 mg/ml raz za 4 týždne. Len zriedka je potrebné podávať túto dávku v trojtýždňových intervaloch.
AFLUDITEN 25 mg/ml sa podáva intramuskulárne alebo subkutánne suchou striekačkou a ihlou. Použitie vlhkej striekačky alebo ihly môže spôsobiť zákal roztoku.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo pomocné látky. U pacientov so známou precitlivenosťou na iné fenotiazínové zlúčeniny je potrebná opatrnosť, pretože nie je možné vylúčiť skríženú precitlivenosť.
AFLUDITEN 25 mg/ml je kontraindikovaný pri poškodení, alebo pri podozrení na organické poškodenie mozgu, pri podávaní vysokých dávok látok s tlmivým účinkom na centrálnu nervovú sústavu (alkohol, barbituráty, narkotiká, hypnotiká), pri komatóznych alebo ťažkých depresívnych stavoch, pri extrapyramídových poruchách. Poškodenie pečene, krvné dyskrázie.
AFLUDITEN 25 mg/ml sa nepodáva gravidným a dojčiacim ženám a deťom do 12 rokov.
Relatívnou kontraindikáciou sú chronické ochorenia srdca a obličiek, Parkinsonova choroba, glaukóm, hypertrofia prostaty, malígny neuroleptický syndróm v anamnéze a príznaky tardívnej dyskinézy alebo dystaxia, epilepsia.
 
4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Relatívnou kontraindikáciou sú chronické srdcové a obličkové ochorenia, Parkinsonova choroba, glaukóm, hypertrofia prostaty, malígny neuroleptický syndróm v anamnéze a príznaky tardívnej dyskinézy alebo dystaxie, epilepsia.
Pri liečbe neuroleptikami sa môže u niektorých pacientov vyvinúť tardívna dyskinéza, syndróm pozostávajúci z potenciálne ireverzibilných nedobrovoľných dyskinetických pohybov. Výskyt tohoto syndrómu je síce najvyšší u osôb vyššieho veku, obzvlášť u žien, nedá sa však predvídať, u ktorého pacienta sa prejaví. Syndróm sa môže objaviť aj po krátkodobej medikácii v nízkych dávkach. Liečba tardívnej dyskinézy nie je známa, pri prerušení aplikácie neuroleptík obyčajne ustúpi úplne alebo čiastočne. Podávanie neuroleptík vrátane flufenazínu môže do značnej miery potlačiť príznaky syndrómu a tak maskovať prebiehajúci chorobný proces. Chronická liečba neuroleptikami preto má byť ordinovaná predovšetkým pacientom so známou terapeutickou odozvou na tieto liečivá, u ktorých alternatívne účinná, avšak pravdepodobne bezpečnejšia medikácia nie je vhodná alebo dostupná. Týmto sa majú podávať čo najnižšie dávky a čo najkratšiu dobu. Pritom sa má pravidelne preverovať potreba ďalšej chronickej liečby. Pokiaľ sa objavia známky a príznaky tardívnej dyskinézy, má sa podávanie neuroleptík prerušiť.
Pri liečbe neuroleptikami bol popísaný potenciálne fatálny komplex symptómu nazývaný neuroleptický malígny syndróm. Jeho klinickými prejavmi sú hyperpyrexia, svalová rigidita, zmenený mentálny stav a zjavná autonómna nestabilita (nepravidelný tep alebo tlak krvi, tachykardia, diaforéza a srdcová dysrytmia. Liečba tohto syndrómu zahŕňa okamžité prerušenie aplikácie antipsychotických liečiv a iných liečiv nepodstatných pri terapii, intenzívnu liečbu príznakov, lekárske sledovanie pacienta a liečbu všetkých súčasných závažných zdravotných problémov, pokiaľ je vhodná špecifická liečba. V súčasnosti nie je všeobecný konsenzus o špecifickom farmakologickom režime liečby nekomplikovaného neuroleptického malígneho syndrómu.
Pokiaľ pacient naďalej vyžaduje antipsychotickú liečbu po odznení neuroleptického malígneho syndrómu, má sa vhodnosť ďalšej medikácie starostlivo zvážiť a pacient má byť dôkladne monitorovaný.
V súvislosti s antipsychotikami boli hlásené prípady venózneho trombembolizmu (VTE). Keďže pacienti liečení antipsychotikami majú často získané rizikové faktory pre VTE, je nutné identifikovať všetky rizikové faktory pre VTE pred, ako aj počas liečby liekom AFLUDITEN 25 mg/ml a prijať potrebné preventívne opatrenia.

Zvýšená mortalita u starších pacientov s demenciou
Výsledky dvoch veľkých výskumných štúdií ukázali, že starší pacienti s demenciou, ktorí sú liečení antipsychotikami, majú mierne zvýšené riziko úmrtia v porovnaní s tými, ktorí nimi liečení nie sú. V súčasnosti nie sú dostupné dostatočné údaje na spoľahlivý odhad veľkosti rizika a príčina zvýšeného rizika nie je známa.
AFLUDITEN 25 mg/ml nie je vhodný na liečbu porúch správania súvisiacich s demenciou.

4.5 Liekové a iné interakcie

Fenotiazíny môžu zvyšovať útlm CNS vyvolaný alkoholom, hypnotikami, sedatívami, prípadne analgetikami a antagonizovať účinok adrenalínu a iných sympatomimetík aj gvanetidínu a klonidínu. Liek zoslabuje účinok L-dopy, antikonvulzív, biotransformáciu tricyklických antidepresív a môže zhoršiť kompenzovaný diabetes. Interakcia s lítiom sa môže prejaviť neurotoxicky.





4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Liek sa neordinuje v gravidite, pretože nebola preverená jeho bezpečnosť. Flufenazín prechádza do materského mlieka, u dojčiat môže spôsobiť slabosť, kožný exantém a výnimočne cholestatický ikterus.
Novorodenci, vystavení pôsobeniu antipsychotík (vrátane AFLUDITENU 25 mg/ml) počas tretieho trimestra gravidity matky, sú vystavení riziku nežiaducich účinkov vrátane extrapyramidálnych príznakov a/alebo syndrómu z vysadenia, ktoré môžu byť premenlivé čo sa týka závažnosti a dĺžky trvania po pôrode. Boli hlásené prípady agitovanosti, hypertónie, hypotónie, trasu, ospalosti, dýchacích ťažkostí alebo porúch kŕmenia. V dôsledku toho majú byť novorodenci starostlivo sledovaní.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Liek môže ovplyvniť schopnosť pacienta viesť vozidlo a obsluhovať stroje, predovšetkým na začiatku liečby.

4.8 Nežiaduce účinky

Centrálny nervový systém - najčastejšie sa vyskytujú extrapyramídové poruchy (pseudoparkinsonizmus, dystónia, dyskinéza, akatízia, okulogyrické krízy, opistotonus, hyperreflexia). Môže sa vyskytnúť tardívna dyskinéza, neuroleptický malígny syndróm, ospalosť, letargia, bolesti hlavy, pseudodepresie.
Hypertenzia, kolísanie krvného tlaku. Zriedka hypotenzia.
Endokrinné a metabolické poruchy - zmena telesnej hmotnosti, periférny edém, abnormálna laktácia, gynekomastia, nepravidelnosti menštruácie, impotencia u mužov a zmeny libida u žien, falošné výsledky testu na graviditu.
Alergické reakcie - kožné poruchy (svrbenie, žihľavka, seborea, fotosenzitivita, ekzém a exfoliatívna dermatitída). Zriedka sa vyskytne astma, edém laryngu, angioneurotický edém.
Hematologické reakcie - krvné dyskrázie (leukopénia, agranulocytóza, trombocytopenická alebo netrombocytová purpura, eozinofília, pancytopénia). Pri objavení sa akejkoľvek bolesti v ústach, na ďasnách alebo v krku a príznakoch infekcie horných dýchacích ciest a pokiaľ sa pri kontrole krvného obrazu potvrdí depresia kostnej drene, treba podávanie prerušiť.
Poruchy pečene - cholestatická žltačka (medikáciu treba prerušiť).
Iné nežiaduce účinky - boli zaznamenané nečakané a nevysvetliteľne úmrtia po podaní fenotiazínov. Predisponujúcim faktorom je predchádzajúce poškodenie mozgu alebo epileptické záchvaty.
Iné neobvyklé reakcie - „lupus erythematosus-like syndróm" a zmena EKG. Pri dlhodobom podávaní kožné pigmentácie, zákal šošovky a rohovky.
V súvislosti s antipsychotikami boli hlásené prípady venózneho trombembolizmu, vrátane pľúcneho embolizmu a hlbokej venóznej trombózy. Frekvencia neznáma.
Stavy v gravidite, v šestonedelí a perinatálnom období – novorodenecký syndróm z vysadenia (pozri časť 4.6). Frekvencia neznáma.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V*.

4.9 Predávkovanie

Príznaky predávkovania sa prejavujú zvýraznením farmakologických aj nežiaducich účinkov predovšetkým závažných extrapyramídových reakcií, hypotenzie a útlmu. Útlm centrálnej nervovej sústavy môže pokračovať až do vzniku kómy a areflexie.'
Príznakmi mierneho predávkovania sú nekľud, zmätenosť a excitácia. Pri predávkovaní sa má okamžite prerušiť aplikácia lieku a symptómy treba liečiť podpornými opatreniami. Ak sa objaví hypotenzia, je vhodné podať antihypotenzívum; pri závažných extrapyramídových reakciách treba začať (a po niekoľko týždňov aj pokračovať) medikáciou antiparkinsoník. Hemodialýza je neúčinná, terapeuticky efektívna je hemoperfúzia.




5. Farmakologické vlastnosti

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: neuroleptikum, antipsychotikum
ATC kód: N05AB02

Flufenazín vykazuje aktivitu na všetkých rovinách centrálneho nervového systému, ale aj iných orgánových systémov. Mechanizmus terapeutickej účinnosti nie je známy, ale dáva sa do spojitosti s antidopaminergným pôsobením liečiva. Hlavné účinky dekanoátu nie sú odlišné od účinkov chloridu flufenazínu s výnimkou dĺžky pôsobenia. Esterifikácia flufenazínu výrazne predlžuje dĺžku účinku farmaka.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Podobne ako iné antipsychotické látky je aj flufenazín charakterizovaný interindividuálnou variabilitou farmakokinetických parametrov. Intramuskulárne podanie zaručuje optimálne vstrebávanie a biologickú dostupnosť. Interindividuálne kolísanie farmakokinetických údajov a vzťahu dávka-terapeutická odozva môže byť ovplyvnené vekom, genetickými faktormi a interakciami s inými liečivami.
Flufenazín je vo veľkej miere biotransformovaný, podlieha biotransformácii v pečeni („first pass effect“) a vylučuje sa močom a stolicou. V plazme je z viac ako 90 % viazaný na plazmatické proteíny. Esterifikáciou flufenazínu s mastnou kyselinou s dlhým reťazcom a rozpustením esteru v sezamovom oleji sa spomaľuje difúzia a dostupnosť voľnej účinnej látky z miesta vpichu. Vrcholové plazmatické koncentrácie sa dosahujú v prvých 24 hodinách po intramuskulárnej injekcii. Nástup účinku je všeobecne 24 až 72 hodín po injekčnej aplikácii a pôsobenie na príznaky psychózy sa prejaví do 48 až 96 hodín. Sérový biologický polčas je približne 7 až 10 dní.
Fenotiazíny prestupujú hematoencefalickou bariérou, ľahko prechádzajú do placenty a nemôžu sa odstrániť dialýzou.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Neuroleptiká zvyšujú hladinu prolaktínu, ktorá pretrváva po celú dobu podávania. Pokusmi „in vitro“ bola dokázaná súvislosť medzi zvýšenou hladinou prolaktínu a karcinómom prsníka, jedna tretina karcinómu prsníka je prolaktín dependentná. U hlodavcov sa dokázala súvislosť medzi dlhodobým podávaním neroleptík a výskytom karcinómu mliečnej žľazy. U ľudí zatiaľ údaje o súvislosti medzi dlhodobým podávaním neuroleptík a výskytom karcinómu prsníka nie sú známe.


6. Farmaceutické informácie

6.1 Zoznam pomocných látok

Alcohol benzylicus, sesami oleum pro iniectione

6.2 Inkompatibility

Injekcia AFLUDITEN25 mg/ml sa nemá miešať s inými liekmi.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 25 °C. Neuchovávajte v mrazničke. Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Ampulka sklenená hnedá (1ml), tvarovaný výsek z PVC, písomná informácia pre používateľa, škatuľka.
Veľkosť balenia: 5 x 1ml

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

AFLUDITEN 25 mg/ml sa podáva intramuskulárne alebo subkutánne suchou striekačkou a ihlou. Použitie vlhkej striekačky alebo ihly môže vyvolať zákal roztoku.
Všetky nepoužité lieky alebo odpad vzniknutý z liekov treba vrátiť do lekárne.


7. DržiteĽ rozhodnutia o registrácii

BB Pharma a.s., Pod Višňovkou 1662/21, 140 00 Praha 4, Česká republika


8. Registračné číslo

68/0012/76-S


9. Dátum PRVEJ registrácie / PredĺženiA registrácie

Dátum prvej registrácie: 30.12.1976
Dátum posledného predĺženia: 15.11.2006 - bez obmedzenia platnosti


10. Dátum revízie textu

September 2013