ZEFFIX 100 MG FILMOM OBALENÉ TABLETY tbl flm 28x100 mg (blis.Al/PVC)

SPC
#250;prava dávkovania lamivudínu.

Mierny nárast Cmax (28 %) bol pozorovaný pri súčasnom podávaní zidovudínu s lamivudínom, aj keď celková expozícia (AUC) sa významne nezmenila. Zidovudín nemal žiadny vplyv na farmakokinetiku lamivudínu (pozri časť 5.2).

Pri súčasnom podávaní lamivudínu s alfa interferónom sa nevyskytli žiadne farmakokinetické interakcie. U pacientov užívajúcich lamivudín súčasne s bežne používanými imunosupresívnymi liekmi (napr. cyklosporínom A) sa nepozorovali žiadne klinicky významné nežiaduce interakcie. Formálne interakčné štúdie sa však neuskutočnili.

Lamivudín môže inhibovať intracelulárnu fosforyláciu zalcitabínu, keď sú tieto dva lieky podávané súčasne. Použitie Zeffixu v kombinácii so zalcitabínom sa preto neodporúča.

4.6 Gravidita a laktácia

Gravidita: nie sú k dispozícii dostatočné údaje o použití lamivudínu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Nie je známe potenciálne riziko u ľudí. V súlade s pasívnym prestupom lamivudínu placentou dochádza u človeka k nálezu koncentrácií lamivudínu v sére dieťaťa po narodení podobne ako v sére matky a pupočníku pri pôrode.

Hoci reprodukčné štúdie na zvieratách nepredpokladajú vždy rovnakú reakciu u ľudí, neodporúča sa podávanie počas prvých troch mesiacov gravidity (pozri časť 4.4).

Laktácia: po perorálnom podaní sa lamivudín vylučoval do materského mlieka v podobných koncentráciách ako v sére. Z tohto dôvodu sa odporúča, aby matky užívajúce lamivudín svoje deti nedojčili.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

V klinických štúdiách u pacientov s chronickou hepatitídou B bol lamivudín dobre tolerovaný. Incidencia nežiaducich účinkov a laboratórnych abnormalít (s výnimkou zvýšenia hodnôt ALT a CPK, pozri nižšie) bola u pacientov liečených lamivudínom a u pacientov liečených placebom podobná. Najčastejším hláseným nežiaducim účinkom bola malátnosť a únava, infekcie respiračného traktu, bolesť v hrdle a na mandliach, bolesť hlavy, zažívacie ťažkosti a bolesť brucha, nauzea, dávenie a hnačka.
Nežiaduce účinky sú uvedené nižšie podľa orgánových systémov a frekvencie. Kategórie frekvencie sú priradené len k tým nežiaducim účinkom, ktoré sa považujú za prinajmenej príčinne súvisiace
s lamivudínom. Frekvencia je definovaná nasledovne: veľmi časté (≥1/10), časté (≥1/100, <1/10), menej časté (≥1/1 000, <1/100), zriedkavé (≥1/10 000, <1/1 000), veľmi zriedkavé (<1/10 000).

Kategórie frekvencie priradené k nižšie uvedeným nežiaducim účinkom sú odhadmi: vhodné údaje pre výpočet incidencie pre väčšinu nežiaducich účinkov nie sú k dispozícii. Kategórie frekvencie veľmi časté a časté nežiaduce účinky boli určené z údajov z klinických skúšok a východisková incidencia
v skupinách liečených placebom sa nevzala do úvahy. Nežiaduce účinky identifikované prostredníctvom postmarketingového pozorovania boli kategorizované ako zriedkavé alebo veľmi zriedkavé.

Ochorenia krvi a lymfatického systému: Veľmi zriedkavé: Trombocytopénia

Ochorenia pečene a žlčových ciest:
Veľmi časté: Zvýšenie hodnôt ALT (pozri časť 4.4).

Exacerbácie hepatitídy, ktorá je detegovaná hlavne zvýšenými hladinami sérového ALT, boli hlásené počas liečby a po vysadení lamivudínu. Väčšina nežiaducich účinkov mala obmedzený priebeh, veľmi zriedkavo však boli pozorované úmrtia (pozri časť 4.4).

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva:
Časté: Zvýšenie hodnôt CPK
Veľmi zriedkavé: Poruchy svalov, vrátane myalgie, kŕčov a rabdomyolýzy

U pacientov s HIV infekciou boli hlásené prípady pankreatitídy a periférnej neuropatie (alebo parestézie). U pacientov s chronickou hepatitídou B sa nepozoroval pri liečbe placebom a lamivudínom rozdiel v incidencii týchto prípadov.

Pri použití kombinovanej liečby nukleozidovými analógmi u pacientov s HIV boli hlásené prípady laktátovej acidózy, niekedy fatálnej, zvyčajne súvisiacej s ťažkou hepatomegáliou a steatózou pečene. U pacientov, ktorí užívali lamivudín na hepatitídu B, bola zriedkavo hlásená laktátová acidóza.

4.9 Predávkovanie

Podávanie lamivudínu vo veľmi vysokých dávkach v štúdiách akútneho predávkovania na zvieratách nemalo za následok žiadnu orgánovú toxicitu. O následkoch akútneho predávkovania u človeka je
k dispozícii len obmedzené množstvo informácií. Nevyskytli sa žiadne úmrtia, pacienti sa uzdravili. Neboli pozorované žiadne špecifické známky alebo príznaky takéhoto predávkovania.

Ak sa vyskytne predávkovanie, pacient má byť monitorovaný a je potrebné poskytnúť mu potrebnú štandardnú podpornú liečbu. Nakoľko lamivudín je dialyzovateľný, môže sa v liečbe predávkovania využiť kontinuálna hemodialýza, hoci sa to priamo neskúmalo.



5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Nukleozidový analóg. ATC kód, J05A F05.

Lamivudín je antivírusová látka, ktorá je účinná proti vírusu hepatitídy B vo všetkých testovaných bunkových líniách a u všetkých experimentálne infikovaných zvierat.
Lamivudín je metabolizovaný infikovanými aj neinfikovanými bunkami na lamivudín-trifosfát (TP), ktorý je aktívnou formou východiskovej zlúčeniny. Intracelulárny polčas lamivudín-trifosfátu v hepatocytoch je 17-19 h in vitro. Lamivudín-TP pôsobí ako substrát pre HBV vírusovú polymerázu.

Tvorba ďalšej vírusovej DNA je blokovaná inkorporáciou lamivudínu-TP do reťazca vírusovej DNA a následnou termináciou reťazca.

Lamivudín-TP nezasahuje do normálneho bunkového deoxynukleotidového metabolizmu. Je len slabým inhibítorom α a β DNA polymerázy cicavcov. Naviac lamivudín-TP má malý účinok na obsah bunkovej DNA u cicavcov.

V skúškach týkajúcich sa možných účinkov liečiva na štruktúru mitochondrií a obsah a funkciu DNA lamivudín nemal výrazný toxický účinok. Na zníženie obsahu mitochondriálnej DNA má veľmi nízky vplyv, nie je permanentne inkorporovaný do mitochondriálnej DNA a neúčinkuje ako inhibítor gamma mitochondriálnej DNA polymerázy.

Klinické skúsenosti

Skúsenosti u pacientov s HBeAg pozitívnou CHB a kompenzovaným ochorením pečene:
v kontrolovaných štúdiách 1-ročnej liečby lamivudín signifikantne potlačil replikáciu HBV DNA [34-
57 % pacientov bolo pod hranicami detegovateľnosti testu (Hybridizačný test roztoku od Abbott Genostics, LLOD < 1,6 pg/ml)], normalizoval hladinu ALT (40-72 % pacientov), indukoval sérokonverziu HBeAg (strata HBeAg a detekcia HBeAb so stratou HBV DNA [pomocou konvenčného testu], 16-18 % pacientov), zlepšil histológiu (38-52 % pacientov malo ≥ dvojbodový pokles v Knodellovom indexe histologickej aktivity [HAI]) a spomalil progresiu fibrózy (u 3-17 % pacientov) a progresiu do cirhózy.

Pokračovanie v liečbe lamivudínom po dobu ďalších 2 rokov u pacientov, ktorí nedosiahli sérokonverziu HBeAg v počiatočných 1-ročných kontrolovaných štúdiách, malo za následok ďalšie zlepšenie premosťujúcej fibrózy. U 41/82 (50 %) pacientov s YMDD variantom HBV došlo k zlepšeniu zápalu pečene, u 40/56 (71 %) pacientov bez YMDD variantu HBV došlo k zlepšeniu. Zlepšenie premosťujúcej fibrózy sa vyskytlo u 19/30 (63 %) pacientov bez YMDD variantu a 22/44 (50 %) pacientov s variantom. U piatich percent (3/56) pacientov bez YMDD variantu a u 13 % (11/82) pacientov s YMDD variantom nastalo zhoršenie zápalu pečene v porovnaní so stavom pred liečbou. Progresia do cirhózy sa vyskytla u 4/68 (6 %) pacientov s YMDD variantom, zatiaľ čo
u pacientov bez variantu sa progresia do cirhózy nevyskytla.

V štúdii predĺženej liečby u ázijských pacientov (NUCB3018) bola na konci 5-ročnej doby liečby miera sérokonverzie 48 % (28/58) a miera normalizácie ALT 47 % (15/32). Miera sérokonverzie bola zvýšená u pacientov so zvýšenými hladinami ALT; sérokonverzia nastala u 77 % (20/26) pacientov
s hodnotou ALT pred liečbou > 2 x UNL. Na konci 5 rokov mali všetci pacienti hladiny HBV DNA
nedetegovateľné alebo nižšie ako hladiny pred liečbou.

Ďalšie výsledky zo štúdie podľa stavu YMDD variantu sú zhrnuté v tabuľke 2.
Tabuľka 2: Výsledky účinnosti po 5 rokoch podľa stavu YMDD (ázijská štúdia) NUCB3018

Jedinci, % (počet)
Stav YMDD variantu HBV YMDD1 Bez YMDD1
sérokonverzia HBeAg

- Všetci pacienti
- Bazálna hodnota ALT
≤ 1 x ULN2
- Bazálna hodnota ALT
> 2 x ULN

Nedetegovateľná HBV DNA

- Bazálna hodnota3

- Týždeň 260 4
negatívna
pozitívna < bazálna hodnota pozitívna > bazálna hodnota



normalizácia ALT

- Bazálna hodnota normál
nad normál

- Týždeň 260
normál
nad normál < bazálna hodnota
nad normál > bazálna hodnota
38 (15/40)
9 (1/11)

60 (9/15)



5 (2/40)



8 (2/25)
92 (23/25)
0



28 (11/40)
73 (29/40)



46 (13/28)
21 (6/28)

32 (9/28)
72
33

100



6



0
100
0



33
67



50
0

50
(13/18)
(2/6) (11/11)



(1/18)



(4/4)



(6/18) (12/18)

(2/4) (2/4)


1 Pacienti označení ako YMDD variant boli pacienti s ≥5% YMDD variantom HBV v ktoromkoľvek každoročnom
časovom bode počas 5-ročnej doby. Pacienti kategorizovaní ako bez YMDD variantu boli pacienti s > 95% divokým typom HBV vo všetkých každoročných časových bodoch počas 5-ročnej doby štúdie
2 Horná hranica normálu
3 Hybridizačný test roztoku od Abbott Genostics (LLOD < 1,6 pg/ml)
4 Test od Chiron Quantiplex (LLOD 0,7 Meq/ml)



Komparatívne údaje podľa YMDD stavu boli dostupné aj pre histologické hodnotenie, ale len do troch rokov. U 18/39 (46 %) pacientov s YMDD variantom HBV došlo k zlepšeniu aktivity nekrotického zápalu a u 9/39 (23 %) došlo k zhoršeniu. U 20/27 (74 %) pacientov bez variantu došlo k zlepšeniu aktivity nekrotického zápalu a u 2/27 (7 %) došlo k zhoršeniu.

Po sérokonverzii HBeAg sérologická odpoveď a klinická remisia zvyčajne pretrváva po ukončení liečby lamivudínom. Môže však dôjsť k relapsu po sérokonverzii. V dlhodobej štúdii zameranej na sledovanie pacientov, ktorí predtým dosiahli sérokonverziu a ukončili liečbu lamivudínom, došlo
k oneskorenému virologickému relapsu u 39 % jedincov. Z tohto dôvodu majú byť pacienti po sérokonverzii HBeAg pravidelne sledovaní, aby sa zistilo, či je sérologická a klinická odpoveď zachovaná. U pacientov, u ktorých sa trvalá sérologická odpoveď nezachovala, sa má zvážiť opätovná liečba buď lamivudínom, alebo alternatívnym antivírusovým liečivom na obnovenie klinickej kontroly HBV.
U pacientov, ktorí boli po prerušení liečby k prvému roku sledovaní až po dobu 16 týždňov, bolo zvýšenie hladín ALT po liečbe pozorované častejšie u pacientov, ktorí užívali lamivudín, ako
u pacientov, ktorí užívali placebo. Porovnanie zvýšenia hladín ALT po liečbe medzi 52. a 68. týždňom u pacientov, ktorí prerušili užívanie lamivudínu k 52. týždňu a u pacientov v rovnakých štúdiách, ktorí užívali placebo počas celého liečebného kurzu je znázornené v tabuľke 3. Podiel pacientov, ktorí mali po liečbe vzostupy hladín ALT spojené so vzostupom hladín bilirubínu, bol nízky a podobný
u pacientov, ktorí užívali buď lamivudín alebo placebo.

Tabuľka 3: Zvýšenie hladiny ALT po liečbe v 2 placebom kontrolovaných štúdiách u dospelých

Pacienti so zvýšeným ALT / Pacienti s pozorovaniami*
Abnormálna hodnota Lamivudín Placebo ALT ≥ 2 x bazálna hodnota 37/137 (27 %) 22/116 (19 %) ALT ≥ 3 x bazálna hodnota† 29/137 (21 %) 9/116 (8 %) ALT ≥ 2 x bazálna hodnota a absolútne ALT
> 500 IU/l 21/137 (15 %) 8/116 (7 %)
ALT ≥ 2 x bazálna hodnota; a bilirubín > 2 x ULN a
≥ 2 x bazálna hodnota 1/137 (0,7 %) 1/116 (0,9 %)
*Každý pacient môže byť zobrazený v jednej alebo viacerých kategóriách.
† Porovnateľné k toxicite stupňa 3 podľa upravených kritérií SZO. ULN – horná hranica normálu.



Skúsenosti u pacientov s HBeAg negatívnou CHB: počiatočné údaje naznačujú, že účinnosť lamivudínu u pacientov s HBeAg negatívnou CHB je podobná ako u pacientov s HBeAg pozitívnou CHB, pričom po jednom roku liečby u 71 % pacientov došlo k supresii HBV DNA pod hranicou detegovateľnosti testu, u 67 % došlo k normalizácii ALT a u 38 % došlo k zlepšeniu HAI. Po prerušení liečby lamivudínom došlo u väčšiny pacientov (70 %) k návratu vírusovej replikácie. Sú dostupné údaje zo štúdie predĺženej liečby u HBeAg negatívnych pacientov (NUCAB3017) liečených lamivudínom. Po dvoch rokoch liečby v tejto štúdii sa normalizácia ALT vyskytla u 30/69 (43 %) pacientov a HBV DNA nebola detegovateľná u 32/68 (47 %) pacientov a k zlepšeniu v skóre nekrotického zápalu došlo u 18/49 (37 %) pacientov. U pacientov bez YMDD variantu HBV malo zlepšenie v skóre nekrotického zápalu 14/22 (64 %) pacientov a u 1/22 (5 %) pacientov nastalo zhoršenie v porovnaní so stavom pred liečbou. U pacientov s variantom malo zlepšenie v skóre nekrotického zápalu 4/26 (15 %) pacientov a u 8/26 (31 %) pacientov nastalo zhoršenie v porovnaní so stavom pred liečbou. Progresia do cirhózy nenastala u žiadnych pacientov v ani jednej skupine.

Frekvencia objavenia sa YMDD variantu HBV a vplyv na odpoveď na liečbu: monoterapia lamivudínom má za následok selekciu YMDD variantu HBV u približne 24 % pacientov po jednom roku terapie, a zvyšuje sa na 67 % po 4 rokoch terapie. U niektorých pacientov je rozvoj YMDD variantu HVB spojený so zníženou odpoveďou na liečbu, čo dokazujú zvýšené hladiny HBV DNA
a zvýšené hladiny ALT od predošlých hladín počas liečby, progresia známok a symptómov hepatitídy a/alebo zhoršenie výsledkov nekrotického zápalu pečene. Optimálna terapeutická liečba pacientov
s YMDD variantom HBV nebola zatiaľ stanovená (pozri časť 4.4).

V dvojito-zaslepenej štúdii u pacientov s CHB s YMDD variantom HBV a kompenzovaným ochorením pečene (NUC20904), so zníženou virologickou a biochemickou odpoveďou na lamivudín (n=95), pridanie adefovir dipivoxilu 10 mg jedenkrát denne k pokračujúcemu užívaniu lamivudínu
100 mg po dobu 52 týždňov viedlo k priemernému poklesu HBV DNA v hodnote 4,6 log10 kópií/ml v porovnaní s priemerným vzostupom v hodnote 0,3 log10 kópií/ml u tých pacientov, ktorí užívali monoterapiu lamivudínom. Normalizácia hladín ALT sa vyskytla u 31 % (14/45) pacientov liečených kombinovanou terapiou oproti 6 % (3/47) liečených samotným lamivudínom.
Do otvorenej vetvy štúdie bolo zaradených aj štyridsať pacientov (HBeAg negatívnych alebo HBeAg pozitívnych) buď s dekompenzovaným ochorením pečene, alebo s rekurenciou HBV po transplantácii pečene a YMDD variantom. Pridanie 10 mg adefovir dipivoxilu jedenkrát denne k pokračujúcemu užívaniu lamivudínu 100 mg po dobu 52 týždňov viedlo k priemernému poklesu HBV DNA v hodnote
4,6 log10 kópií/ml. Po jednom roku terapie bolo pozorované aj zlepšenie funkcie pečene.

Skúsenosti u pacientov s dekompenzovaným ochorením pečene: placebom kontrolované štúdie boli u pacientov s dekompenzovaným ochorením pečene považované za nevhodné a neuskutočnili sa.
V nekontrolovaných štúdiách, v ktorých bol lamivudín podávaný pred a počas transplantácie, boli dokázaná účinná supresia HBV DNA a normalizácia ALT. Keď sa v liečbe lamivudínom pokračovalo po transplantácii, došlo k zníženej reinfekcii transplantátu spôsobenej HBV, k zvýšeniu straty HBsAg a k jednoročnému prežívaniu 76 - 100 % pacientov.

Tak ako to bolo predpokladané v dôsledku súčasnej imunosupresii, výskyt objavenia sa YMDD variantu HBV po 52 týždňovej liečbe bol vyšší (36 % - 64 %) v populácii s transplantáciou pečene ako u imunokompetentných pacientov s CHB (14 % - 32 %).

Skúsenosti u pacientov s CHB s pokročilou fibrózou alebo cirhózou: v placebom kontrolovanej štúdii u 651 pacientov s klinicky kompenzovanou chronickou hepatitídou B a histologicky potvrdenou fibrózou alebo cirhózou liečba lamivudínom (priemerná dĺžka trvania 32 mesiacov) významne znížila mieru celkovej progresie ochorenia (34/436, 7,8 % pre lamivudín oproti 38/215, 17,7 % pre placebo, p=0,001), čo potvrdilo významné zníženie v podiele pacientov, ktorí mali zvýšenie v skóre Child- Pugh (15/436, 3,4 % oproti 19/215, 8,8 %, p=0,023) alebo u ktorých sa vyskytol hepatocelulárny karcinóm (17/436, 3,9 % oproti 16/215, 7,4 %, p=0,047). Miera celkovej progresie ochorenia
v skupine s lamivudínom bola vyššia u jedincov s detegovateľným YMDD variantom HBV DNA (23/209, 11 %) oproti jedincom bez detegovateľného YMDD variantu HBV (11/221, 5 %). Progresia ochorenia u jedincov s YMDD v skupine s lamivudínom bola však nižšia ako progresia ochorenia
v skupine s placebom (23/209, 11 % oproti 38/214, 18%). Potvrdená sérokonverzia HBeAg sa
vyskytla u 47 % (118/252) jedincov liečených lamivudínom a počas štúdie sa HBV DNA negatívnymi stalo 93 % (320/345) jedincov, ktorí užívali lamivudín (VERSANT [verzia 1], test bDNA, LLOD <
0,7 MEq/ml) počas štúdie.

Skúsenosti u detí a mladistvých: lamivudín bol podávaný deťom a mladistvým s kompenzovanou CHB v placebom kontrolovanej štúdii, do ktorej bolo zaradených 286 pacientov vo veku od 2 do 17 rokov. Táto populácia pozostávala predovšetkým z detí s minimálnou hepatitídou B. U detí vo veku 2 až 11 rokov bola použitá dávka 3 mg/kg jedenkrát denne (až do maximálnej dennej dávky 100 mg) a u detí vo veku 12 rokov a viac bola použitá dávka 100 mg jedenkrát denne. Táto dávka potrebuje ďalšie opodstatnenie. Rozdiel vo výskyte sérokonverzie HBeAg (strata HBeAg a HBV DNA s detekciou HBeAb) medzi placebom a lamivudínom nebol v tejto populácii štatisticky signifikantný (výskyt po jednom roku bol 13 % (12/95) pre placebo ku 22 % (42/191) pre lamivudín; (p=0,057). Incidencia YMDD variantu HBV bola podobná ako incidencia pozorovaná u dospelých v rozsahu od 19 % k 52. týždňu do 45 % u pacientov liečených nepretržite po dobu 24 mesiacov.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia: Lamivudín sa vstrebáva z tráviaceho traktu veľmi dobre a biologická dostupnosť perorálneho lamivudínu u dospelých je normálne 80 až 85 %. Po perorálnom podaní je priemerný čas (tmax) do dosiahnutia maximálnych sérových koncentrácií (Cmax) asi jedna hodina.
Pri terapeutických hladinách dávok napr. pri 100 mg jedenkrát denne, bolo C max 1,1-1,5 μg/ml a medzné hladiny boli 0,015 - 0,020 μg/ml.

Súčasné podávanie lamivudínu s jedlom má za následok predĺženie tmax a nižšiu Cmax (pokles o 47 %). Rozsah absorbovaného lamivudínu (založený na AUC) nebol ovplyvnený a lamivudín sa preto môže užívať s jedlom alebo nalačno.
Distribúcia: Ako vyplýva z intravenóznych štúdií priemerný objem distribúcie je 1,3 l/kg. Lamivudín má v rozsahu terapeutických dávok lineárnu farmakokinetiku a prejavuje len obmedzenú väzbu na plazmatický proteín albumín.
Obmedzené údaje ukazujú na penetráciu lamivudínu do centrálneho nervového systému a dosahovanie mozgomiechového moku (CSF). Priemerný pomer CSF/sérová koncentrácia lamivudínu 2-4 hodiny po perorálnom podaní bol približne 0,12.

Metabolizmus: Lamivudín sa vylučuje predovšetkým obličkami v nezmenenej forme. Pravdepodobnosť metabolických interakcií lamivudínu a iných liečiv je vzhľadom na nízky metabolizmus v pečeni (5–10 %) a nízku väzbu na plazmatické proteíny malá.

Eliminácia: Priemerný systémový klírens lamivudínu je približne 0,3 l/h/kg. Pozorovaný eliminačný polčas je 5 až 7 hodín. Väčšia časť lamivudínu je vylučovaná v nezmenenej forme cez glomerulárnu filtráciu močom a aktívne vylučovanie (organický katiónový transportný systém). Klírens obličiek predstavuje asi 70 % eliminácie lamivudínu.

Zvláštne skupiny pacientov:
Štúdie na pacientoch s poruchou funkcie obličiek ukázali, že eliminácia lamivudínu je ovplyvnená obličkovou dysfunkciou. U pacientov s klírensom kreatinínu < 50 ml/min je nevyhnutné zníženie dávky (pozri časť 4.2).

Farmakokinetika lamivudínu nie je ovplyvnená poruchou funkcie pečene. Obmedzené údaje od pacientov, ktorí podstúpili transplantáciu pečene ukázali, že porucha pečeňových funkcií signifikantne nevplýva na farmakokinetiku lamivudínu, iba v prípade, že je sprevádzaná obličkovou dysfunkciou.

Farmakokinetický profil lamivudínu u starších pacientov ukázal, že normálny priebeh starnutia sprevádzaný poklesom funkcie obličiek nemá žiadny klinicky signifikantný účinok na expozíciu lamivudínu, s výnimkou pacientov s klírensom kreatinínu < ako 50 ml/min (pozri časť 4.2).

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

V štúdiách toxicity na zvieratách nebolo podanie vysokých dávok lamivudínu spojené so žiadnymi závažnými prejavmi orgánovej toxicity. Pri najvyšších dávkach boli pozorované minimálne vplyvy na ukazovatele pečeňových a obličkových funkcií, a tiež príležitostné zníženie hmotnosti pečene. Medzi klinicky relevantné vplyvy možno zaradiť pokles počtu červených krviniek a neutrofilov. Tieto prípady neboli v klinických štúdiách časté.

V bakteriálnych testoch nebol lamivudín mutagénny, avšak podobne ako mnohé nukleozidové analógy preukázal aktivitu v cytogenetickej analýze in vitro a v analýze myšieho lymfómu. Lamivudín nebol genotoxický in vivo ani pri dávkach, pri ktorých bola plazmatická koncentrácia asi 60-70-krát vyššia ako predpokladané klinické plazmatické hladiny. Nakoľko nie je možné potvrdiť in vitro mutagénnu aktivitu lamivudínu v testoch in vivo, došlo sa k záveru, že lamivudín by nemal predstavovať genotoxické riziko pre liečených pacientov.

Reprodukčné štúdie na zvieratách nepreukázali teratogenitu, ani vplyv na mužskú alebo ženskú fertilitu. Lamivudín indukuje skorú embryonálnu smrť pri podávaní gravidným králikom
v expozičných hladinách porovnateľných s hodnotami dosahovanými u človeka, ale nie u potkanov, ani pri veľmi vysokých systémových expozíciách.

Výsledky dlhodobých štúdií karcinogenity u potkanov a myší nepreukázali žiadny karcinogénny potenciál.



6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok
Jadro tablety: Obal tablety: Mikrokryštalická celulóza Hypromelóza Sodná soľ karboxymetylškrobu Oxid titaničitý Magnéziumstearát Makrogol 400
Polysorbát 80
Syntetický žltý a červený oxid železitý

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30°C.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Škatule obsahujúce 28 alebo 84 tabliet v blistroch s dvojitou fóliou, s vrstvou polyvinylchloridu.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Nepoužitý liek má byť zlikvidovaný v súlade s miestnymi požiadavkami.



7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Glaxo Group Ltd Greenford Road Greenford
Middlesex UB6 0NN Veľká Británia



8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

EU/1/99/114/001
EU/1/99/114/002



9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 29. júl 1999
Dátum predĺženia registrácie: 29. júl 2004



10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU



Podrobné informácie o tomto lieku sú dostupné na internetovej stránke Európskej liekovej agentúry
(EMEA) http://www.emea.europa.eu /.
1. NÁZOV LIEKU

Zeffix 5 mg/ml perorálny roztok



2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Zeffix perorálny roztok obsahuje 5 mg/ml lamivudínu. Pomocné látky:
Cukor (sacharóza) a konzervačné prostriedky: metylparabén (E218) a propylparabén (E216) Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Perorálny roztok

Číry, bezfarebný až slabo žltý.



4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Zeffix je indikovaný na liečbu chronickej hepatitídy B u dospelých:

ƒ s kompenzovaným ochorením pečene s dôkazmi o aktívnej vírusovej replikácii, trvale zvýšených sérových hladinách alanín aminotransferázy (ALT) a histologickými dôkazmi o aktívnom zápale pečene a / alebo fibrózy.

ƒ s dekompenzovaným ochorením pečene.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Liečbu Zeffixom má zahájiť lekár so skúsenosťami v liečení chronickej hepatitídy B.

Dospelí: odporučená dávka Zeffixu je 100 mg jedenkrát denne. Zeffix sa môže užívať s jedlom alebo nalačno.

Dĺžka trvania liečby:

• U pacientov s HBeAg pozitívnou chronickou hepatitídou B (CHB) sa liečba má podávať počas najmenej 3-6 mesiacov po potvrdení sérokonverzie HBeAg (strata HBeAg a HBV DNA spolu
s detekciou HBeAb), aby sa obmedzilo riziko virologického relapsu, alebo až do sérokonverzie
HBsAg. Toto odporúčanie sa zakladá na obmedzených údajoch (pozri časť 5.1).
• U pacientov s HBeAg negatívnou CHB (infikovaných pre-core mutantmi) nie je optimálne trvanie liečby známe. Prerušenie liečby môže byť zvážené po sérokonverzii HBsAg.
• U pacientov buď s HBeAg pozitívnou, alebo HBeAg negatívnou CHB, môže rozvoj YMDD variantu HBV viesť k zníženej terapeutickej odpovedi na lamivudín, o čom svedčí vzostup HBV DNA a ALT z predošlých hladín počas liečby. U pacientov s predĺženým trvaním YMDD variantu HBV sa má zvážiť prechod na alternatívne liečivo alebo jeho pridanie (pozri časť 5.1).
• U pacientov s dekompenzovaným ochorením pečene a príjemcov transplantácie pečene sa prerušenie liečby neodporúča. Ak u týchto pacientov dôjde k strate účinnosti, ktorú je možné
pripísať objaveniu sa YMDD variantu HBV, majú sa zvážiť dodatočné alebo alternatívne terapie (pozri časť 5.1).

V prípade zastavenia liečby Zeffixom majú byť pacienti pravidelne monitorovaní s ohľadom na získanie dôkazov o rekurencii hepatitídy (pozri časť 4.4).

Deti (mladšie ako 12 rokov) a mladiství (od 12 do 17 rokov): Zeffix sa neodporúča používať u detí mladších ako 12 rokov a mladistvých od 12 do 17 rokov kvôli chýbajúcim údajom o bezpečnosti
a účinnosti (pozri časť 5.2).

Porucha funkcie obličiek: sérové koncentrácie lamivudínu (AUC) sú zvýšené u pacientov so stredne ťažkou až ťažkou poruchou funkcie obličiek v dôsledku zníženého klírensu obličiek. Preto má byť dávka u pacientov s klírensom kreatinínu < ako 50 ml/min zredukovaná. Ak sú potrebné dávky pod
100 mg, má sa užívať Zeffix perorálny roztok (pozri tabuľku nižšie).

Tabuľka 1 : Dávkovanie Zeffixu u pacientov so zníženým renálnym klírensom.



Klírens kreatinínu
ml/min
Prvá dávka Zeffixu
perorálneho roztoku
Udržiavacia dávka
jedenkrát denne


Od 30 do < 50 20 ml (100 mg) 10 ml (50 mg)


Od 15 do < 30 20 ml (100 mg) 5 ml (25 mg)


Od 5 do < 15 7 ml (35 mg) 3 ml (15 mg)


< 5 7 ml (35 mg) 2 ml (10 mg)


Údaje získané od pacientov podstupujúcich intermitentnú hemodialýzu (≤ 4 h dialýzy 2-3-krát do
týždňa) ukazujú, že po počiatočnom znížení dávky lamivudínu na správnu hodnotu vzhľadom na pacientov klírens kreatinínu nie sú potrebné žiadne ďalšie úpravy dávky, pokiaľ pacient podstupuje dialýzu.

Porucha funkcie pečene: údaje získané od pacientov s poruchou funkcie pečene, vrátane pacientov v konečnom štádiu ochorenia pečene, ktorí čakajú na transplantáciu ukazujú, že farmakokinetika lamivudínu nie je signifikantne ovplyvnená hepatálnou dysfunkciou. Na základe týchto údajov u pacientov s poruchou funkcie pečene úprava dávky nie je potrebná, ak nie je pridružená porucha funkcie obličiek.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na niektorú z pomocných látok.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Lamivudín bol podávaný deťom (vo veku 2 rokov a viac) a mladistvým s kompenzovanou chronickou hepatitídou B. Vzhľadom na obmedzené údaje sa však podávanie lamivudínu tejto populácii pacientov v súčasnosti neodporúča (pozri časť 5.1).

Účinnosť lamivudínu u pacientov súčasne infikovaných vírusom hepatitídy delta alebo vírusom hepatitídy C nebola stanovená.

Údaje o používaní lamivudínu u HBeAg negatívnych pacientov (s pre-core mutovaným HBV) a u pacientov, ktorí sú súčasne liečení imunosupresívnymi režimami, vrátane chemoterapie pri rakovine, sú obmedzené.
Počas liečby Zeffixom majú byť pacienti pravidelne monitorovaní. Hladiny sérového ALT majú byť monitorované v 3-mesačných intervaloch a HBV DNA a HBeAg sa majú posúdiť každých 6 mesiacov.

Exacerbácie hepatitídy

Pri predĺženej terapii boli identifikované vírusové subpopulácie HBV so zníženou citlivosťou na
lamivudín (YMDD variant HBV). U niektorých pacientov môže rozvoj YMDD variantu HBV viesť
k exacerbácii hepatitídy, ktorá je detegovaná hlavne zvýšenými hladinami sérového ALT a opätovným objavením sa HBV DNA. U pacientov, ktorí majú YMDD variant HBV a zhoršujúce sa ochorenie pečene (zvyšujúce sa ALT s dekompenzovanou cirhózou alebo bez nej) alebo rekurenciu hepatitídy B po transplantácii pečene, sa má zvážiť prechod na alternatívne liečivo alebo jeho pridanie.

V prípade vysadenia Zeffixu alebo v prípade straty účinnosti v dôsledku rozvoja YMDD variantu HBV (pozri časť 4.2) sa u niektorých pacientov môžu objaviť klinické alebo laboratórne príznaky rekurencie hepatitídy. Ak je podávanie Zeffixu prerušené, pacienti majú byť pravidelne monitorovaní klinicky a pomocou vyhodnotenia funkčných pečeňových testov v sére (hladiny ALT a bilirubínu) aspoň počas 4 mesiacov a potom podľa klinickej indikácie. Okrem opätovného objavenia sa HBV DNA bola exacerbácia hepatitídy detegovaná hlavne zvýšenými hladinami sérového ALT. Viac informácií o frekvencii zvýšenia ALT po liečbe pozri v tabuľke 3 v časti 5.1. Klinické skúsenosti. Väčšina udalostí mala obmedzený priebeh, bolo však pozorovaných niekoľko úmrtí.

Neexistuje dostatočné množstvo údajov o tom, či je u pacientov, u ktorých sa rozvinú známky rekurencie hepatitídy, prospešné opätovné zahájenie liečby lamivudínom.

Príjemcovia transplantácie a pacienti s pokročilým ochorením pečene sú vystavení zvýšenému riziku aktívnej vírusovej replikácie. V dôsledku minimálnej funkcie pečene u týchto pacientov môže reaktivácia hepatitídy po prerušení liečby lamivudínom alebo pri strate účinnosti počas liečby vyvolať ťažkú až smrteľnú dekompenzáciu. Títo pacienti majú mať monitorované klinické, virologické a sérologické parametre spojené s hepatitídou B, pečeňové a obličkové funkcie a antivírusovú odpoveď počas liečby (najmenej každý mesiac), a ak je liečba z nejakého dôvodu prerušená, aspoň 6 mesiacov po liečbe. Laboratórne parametre, ktoré majú byť monitorované, majú zahŕňať (minimálne) sérové ALT, bilirubín, albumín, ureu v krvi, kreatinín a stav vírusov: HBV antigén/protilátka a HBV DNA koncentráciu v sére, ak je to možné. Pacienti so známkami hepatálnej insuficiencie počas alebo po liečbe majú byť podľa potreby monitorovaní častejšie.

Súčasná infekcia HIV

U pacientov súčasne infikovaných vírusom HIV, ktorí sú súčasne liečení lamivudínom alebo
kombináciou lamivudínu a zidovudínu, alebo u ktorých sa plánuje začatie takejto liečby, má byť zachovaná dávka lamivudínu predpísaná pre terapiu infekcie HIV (zvyčajne 150 mg dvakrát denne v kombinácii s inými antiretrovirotikami). U pacientov súčasne infikovaných vírusom HIV, ktorí
nevyžadujú antiretrovírusovú liečbu, vzniká riziko HIV mutácie, ak sa lamivudín na liečbu chronickej hepatitídy B užíva samostatne.

Prenos vírusu hepatitídy B

Nie sú dostupné žiadne informácie o materno-fetálnom prenose vírusu hepatitídy B u gravidných žien
liečených lamivudínom. U detí sa majú dodržiavať štandardné postupy imunizácie proti vírusu hepatitídy B.

Pacienti majú byť oboznámení s tým, že nebolo dokázané, že lamivudín redukuje riziko prenosu vírusu hepatitídy B na ostatných, a preto je potrebné naďalej dodržiavať príslušné preventívne opatrenia.
Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami s intoleranciou fruktózy, glukózo-galaktózovou malabsorpciou alebo nedostatočnosťou sacharázy-izomaltázy tento liek nesmú užívať.

Diabetickí pacienti majú byť informovaní o tom, že každá dávka perorálneho roztoku (100 mg =
20 ml) obsahuje 4 g sacharózy.

Perorálny roztok obsahuje propylparabén a metylparabén. Tieto produkty môžu u niektorých jedincov spôsobiť alergickú reakciu. Táto reakcia môže byť oneskorená.

4.5 Liekové a iné interakcie

Interakčné štúdie sa uskutočnili len u dospelých.

Pravdepodobnosť metabolických interakcií s lamivudínom je kvôli obmedzenému metabolizmu, malej väzbe na bielkoviny a takmer úplnému vylučovaniu obličkami malá.

Lamivudín sa vylučuje prevažne aktívnou renálnou sekréciou organických katiónov. Je potrebné brať do úvahy možnosť interakcií s ďalšími liečivami, ktoré sa užívajú súčasne, obzvlášť v prípadoch, keď hlavnou cestou vylučovania je aktívna sekrécia obličkami prostredníctvom organického katiónového transportného systému, napr. trimetoprimom. Iné liečivá (napr. ranitidín, cimetidín) sa touto cestou vylučujú len v obmedzenej miere a interakcia s lamivudínom nebola dokázaná.

U liečiv, u ktorých sa ako hlavná cesta vylučovania dokázala buď aktívna renálna sekrécia organických aniónov, alebo glomerulárna filtrácia, nie sú klinicky signifikantné interakcie
s lamivudínom pravdepodobné. Podávanie kombinácie trimetoprimu/sulfametoxazolu 160 mg/800 mg malo za následok 40 %-ný vzostup expozície lamivudínu. Lamivudín nemal vplyv na farmakokinetiku trimetoprimu alebo sulfametoxazolu. Pokiaľ však pacient nemá poruchu funkcie obličiek, nie je potrebná žiadna úprava dávkovania lamivudínu.

Mierny nárast Cmax (28 %) bol pozorovaný pri súčasnom podávaní zidovudínu s lamivudínom, aj keď celková expozícia (AUC) sa významne nezmenila. Zidovudín nemal žiadny vplyv na farmakokinetiku lamivudínu (pozri časť 5.2).

Pri súčasnom podávaní lamivudínu s alfa interferónom sa nevyskytli žiadne farmakokinetické interakcie. U pacientov užívajúcich lamivudín súčasne s bežne používanými imunosupresívnymi liekmi (napr. cyklosporínom A) sa nepozorovali žiadne klinicky významné nežiaduce interakcie. Formálne interakčné štúdie sa však neuskutočnili.

Lamivudín môže inhibovať intracelulárnu fosforyláciu zalcitabínu, keď sú tieto dva lieky podávané súčasne. Použitie Zeffixu v kombinácii so zalcitabínom sa preto neodporúča.

4.6 Gravidita a laktácia

Gravidita: nie sú k dispozícii dostatočné údaje o použití lamivudínu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Nie je známe potenciálne riziko u ľudí. V súlade s pasívnym prestupom lamivudínu placentou dochádza u človeka k nálezu koncentrácií lamivudínu v sére dieťaťa po narodení podobne ako v sére matky a pupočníku pri pôrode.

Hoci reprodukčné štúdie na zvieratách nepredpokladajú vždy rovnakú reakciu u ľudí, neodporúča sa podávanie počas prvých troch mesiacov gravidity (pozri časť 4.4).

Laktácia: po perorálnom podaní sa lamivudín vylučoval do materského mlieka v podobných koncentráciách ako v sére. Z tohto dôvodu sa odporúča, aby matky užívajúce lamivudín svoje deti nedojčili.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

V klinických štúdiách u pacientov s chronickou hepatitídou B bol lamivudín dobre tolerovaný. Incidencia nežiaducich účinkov a laboratórnych abnormalít (s výnimkou zvýšenia hodnôt ALT a CPK, pozri nižšie) bola u pacientov liečených lamivudínom a u pacientov liečených placebom podobná. Najčastejším hláseným nežiaducim účinkom bola malátnosť a únava, infekcie respiračného traktu, bolesť v hrdle a na mandliach, bolesť hlavy, zažívacie ťažkosti a bolesť brucha, nauzea, dávenie a hnačka.

Nežiaduce účinky sú uvedené nižšie podľa orgánových systémov a frekvencie. Kategórie frekvencie sú priradené len k tým nežiaducim účinkom, ktoré sa považujú za prinajmenej príčinne súvisiace
s lamivudínom. Frekvencia je definovaná nasledovne: veľmi časté (≥1/10), časté (≥1/100, <1/10), menej časté (≥1/1 000, <1/100), zriedkavé (≥1/10 000, <1/1 000), veľmi zriedkavé (<1/10 000).

Kategórie frekvencie priradené k nižšie uvedeným nežiaducim účinkom sú odhadmi: vhodné údaje pre výpočet incidencie pre väčšinu nežiaducich účinkov nie sú k dispozícii. Kategórie frekvencie veľmi časté a časté nežiaduce účinky boli určené z údajov z klinických skúšok a východisková incidencia
v skupinách liečených placebom sa nevzala do úvahy. Nežiaduce účinky identifikované prostredníctvom postmarketingového pozorovania boli kategorizované ako zriedkavé alebo veľmi zriedkavé.

Ochorenia krvi a lymfatického systému: Veľmi zriedkavé: Trombocytopénia

Ochorenia pečene a žlčových ciest:
Veľmi časté: Zvýšenie hodnôt ALT (pozri časť 4.4).

Exacerbácie hepatitídy, ktorá je detegovaná hlavne zvýšenými hladinami sérového ALT, boli hlásené počas liečby a po vysadení lamivudínu. Väčšina nežiaducich účinkov mala obmedzený priebeh, veľmi zriedkavo však boli pozorované úmrtia (pozri časť 4.4).

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva:
Časté: Zvýšenie hodnôt CPK
Veľmi zriedkavé: Poruchy svalov, vrátane myalgie, kŕčov a rabdomyolýzy

U pacientov s HIV infekciou boli hlásené prípady pankreatitídy a periférnej neuropatie (alebo parestézie). U pacientov s chronickou hepatitídou B sa nepozoroval pri liečbe placebom a lamivudínom rozdiel v incidencii týchto prípadov.

Pri použití kombinovanej liečby nukleozidovými analógmi u pacientov s HIV boli hlásené prípady laktátovej acidózy, niekedy fatálnej, zvyčajne súvisiacej s ťažkou hepatomegáliou a steatózou pečene. U pacientov, ktorí užívali lamivudín na hepatitídu B, bola zriedkavo hlásená laktátová acidóza.

4.9 Predávkovanie

Podávanie lamivudínu vo veľmi vysokých dávkach v štúdiách akútneho predávkovania na zvieratách nemalo za následok žiadnu orgánovú toxicitu. O následkoch akútneho predávkovania u človeka je
k dispozícii len obmedzené množstvo informácií. Nevyskytli sa žiadne úmrtia, pacienti sa uzdravili. Neboli pozorované žiadne špecifické známky alebo príznaky takéhoto predávkovania.

Ak sa vyskytne predávkovanie, pacient má byť monitorovaný a je potrebné poskytnúť mu potrebnú štandardnú podpornú liečbu. Nakoľko lamivudín je dialyzovateľný, môže sa v liečbe predávkovania využiť kontinuálna hemodialýza, hoci sa to priamo neskúmalo.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Nukleozidový analóg. ATC kód, J05A F05.

Lamivudín je antivírusová látka, ktorá je účinná proti vírusu hepatitídy B vo všetkých testovaných bunkových líniách a u všetkých experimentálne infikovaných zvierat.

Lamivudín je metabolizovaný infikovanými aj neinfikovanými bunkami na lamivudín-trifosfát (TP), ktorý je aktívnou formou východiskovej zlúčeniny. Intracelulárny polčas lamivudín-trifosfátu v hepatocytoch je 17-19 h in vitro. Lamivudín-TP pôsobí ako substrát pre HBV vírusovú polymerázu.

Tvorba ďalšej vírusovej DNA je blokovaná inkorporáciou lamivudínu-TP do reťazca vírusovej DNA a následnou termináciou reťazca.

Lamivudín-TP nezasahuje do normálneho bunkového deoxynukleotidového metabolizmu. Je len slabým inhibítorom α a β DNA polymerázy cicavcov. Naviac lamivudín-TP má malý účinok na obsah bunkovej DNA u cicavcov.

V skúškach týkajúcich sa možných účinkov liečiva na štruktúru mitochondriía obsah a funkciu DNA lamivudín nemal výrazný toxický účinok. Na zníženie obsahu mitochondriálnej DNA má veľmi nízky vplyv, nie je permanentne inkorporovaný do mitochondriálnej DNA a neúčinkuje ako inhibítor gamma mitochondriálnej DNA polymerázy.

Klinické skúsenosti

Skúsenosti u pacientov s HBeAg pozitívnou CHB a kompenzovaným ochorením pečene:
v kontrolovaných štúdiách 1-ročnej liečby lamivudín signifikantne potlačil replikáciu HBV DNA [34-
57 % pacientov bolo pod hranicami detegovateľnosti testu (Hybridizačný test roztoku od Abbott Genostics, LLOD < 1,6 pg/ml)], normalizoval hladinu ALT (40-72 % pacientov), indukoval sérokonverziu HBeAg (strata HBeAg a detekcia HBeAb so stratou HBV DNA [pomocou konvenčného testu], 16-18 % pacientov), zlepšil histológiu (38-52 % pacientov malo ≥ dvojbodový pokles v Knodellovom indexe histologickej aktivity [HAI]) a spomalil progresiu fibrózy (u 3-17 % pacientov) a progresiu do cirhózy.

Pokračovanie v liečbe lamivudínom po dobu ďalších 2 rokov u pacientov, ktorí nedosiahli sérokonverziu HBeAg v počiatočných 1-ročných kontrolovaných štúdiách, malo za následok ďalšie zlepšenie premosťujúcej fibrózy. U 41/82 (50 %) pacientov s YMDD variantom HBV došlo k zlepšeniu zápalu pečene, u 40/56 (71 %) pacientov bez YMDD variantu HBV došlo k zlepšeniu. Zlepšenie premosťujúcej fibrózy sa vyskytlo u 19/30 (63 %) pacientov bez YMDD variantu a 22/44 (50 %) pacientov s variantom. U piatich percent (3/56) pacientov bez YMDD variantu a u 13 % (11/82) pacientov s YMDD variantom nastalo zhoršenie zápalu pečene v porovnaní so stavom pred liečbou. Progresia do cirhózy sa vyskytla u 4/68 (6 %) pacientov s YMDD variantom, zatiaľ čo
u pacientov bez variantu sa progresia do cirhózy nevyskytla.

V štúdii predĺženej liečby u ázijských pacientov (NUCB3018) bola na konci 5-ročnej doby liečby miera sérokonverzie 48 % (28/58) a miera normalizácie ALT 47 % (15/32). Miera sérokonverzie bola zvýšená u pacientov so zvýšenými hladinami ALT; sérokonverzia nastala u 77 % (20/26) pacientov
s hodnotou ALT pred liečbou > 2 x UNL. Na konci 5 rokov mali všetci pacienti hladiny HBV DNA
nedetegovateľné alebo nižšie ako hladiny pred liečbou.

Ďalšie výsledky zo štúdie podľa stavu YMDD variantu sú zhrnuté v tabuľke 2.

Tabuľka 2: Výsledky účinnosti po 5 rokoch podľa stavu YMDD (ázijská štúdia) NUCB3018
Jedinci, % (počet)
Stav YMDD variantu HBV YMDD1 Bez YMDD1
sérokonverzia HBeAg

- Všetci pacienti
- Bazálna hodnota ALT
≤ 1 x ULN2
- Bazálna hodnota ALT
> 2 x ULN

Nedetegovateľná HBV DNA

- Bazálna hodnota3

- Týždeň 260 4
negatívna
pozitívna < bazálna hodnota pozitívna > bazálna hodnota



normalizácia ALT

- Bazálna hodnota normál
nad normál

- Týždeň 260
normál
nad normál < bazálna hodnota
nad normál > bazálna hodnota
38 (15/40)
9 (1/11)

60 (9/15)



5 (2/40)



8 (2/25)
92 (23/25)
0



28 (11/40)
73 (29/40)



46 (13/28)
21 (6/28)

32 (9/28)
72
33

100



6



0
100
0



33
67



50
0

50
(13/18)
(2/6) (11/11)



(1/18)



(4/4)



(6/18) (12/18)

(2/4) (2/4)


5 Pacienti označení ako YMDD variant boli pacienti s ≥5% YMDD variantom HBV v ktoromkoľvek každoročnom
časovom bode počas 5-ročnej doby. Pacienti kategorizovaní ako bez YMDD variantu boli pacienti s > 95% divokým typom HBV vo všetkých každoročných časových bodoch počas 5-ročnej doby štúdie
6 Horná hranica normálu
7 Hybridizačný test roztoku od Abbott Genostics (LLOD < 1,6 pg/ml)
8 Test od Chiron Quantiplex (LLOD 0,7 Meq/ml)

Komparatívne údaje podľa YMDD stavu boli dostupné aj pre histologické hodnotenie, ale len do troch rokov. U 18/39 (46 %) pacientov s YMDD variantom HBV došlo k zlepšeniu aktivity nekrotického zápalu a u 9/39 (23 %) došlo k zhoršeniu. U 20/27 (74 %) pacientov bez variantu došlo k zlepšeniu aktivity nekrotického zápalu a u 2/27 (7 %) došlo k zhoršeniu.

Po sérokonverzii HBeAg sérologická odpoveď a klinická remisia zvyčajne pretrváva po ukončení liečby lamivudínom. Môže však dôjsť k relapsu po sérokonverzii. V dlhodobej štúdii zameranej na sledovanie pacientov, ktorí predtým dosiahli sérokonverziu a ukončili liečbu lamivudínom, došlo
k oneskorenému virologickému relapsu u 39 % jedincov. Z tohto dôvodu majú byť pacienti po sérokonverzii HBeAg pravidelne sledovaní, aby sa zistilo, či je sérologická a klinická odpoveď zachovaná. U pacientov, u ktorých sa trvalá sérologická odpoveď nezachovala, sa má zvážiť opätovná liečba buď lamivudínom, alebo alternatívnym antivírusovým liečivom na obnovenie klinickej kontroly HBV.

U pacientov, ktorí boli po prerušení liečby k prvému roku sledovaní až po dobu 16 týždňov, bolo zvýšenie hladín ALT po liečbe pozorované častejšie u pacientov, ktorí užívali lamivudín, ako
u pacientov, ktorí užívali placebo. Porovnanie zvýšenia hladín ALT po liečbe medzi 52. a 68. týždňom u pacientov, ktorí prerušili užívanie lamivudínu k 52. týždňu a u pacientov v rovnakých štúdiách, ktorí užívali placebo počas celého liečebného kurzu je znázornené v tabuľke 3. Podiel pacientov, ktorí mali po liečbe vzostupy hladín ALT spojené so vzostupom hladín bilirubínu, bol nízky a podobný
u pacientov, ktorí užívali buď lamivudín alebo placebo.

Tabuľka 3: Zvýšenie hladiny ALT po liečbe v 2 placebom kontrolovaných štúdiách u dospelých

Pacienti so zvýšeným ALT / Pacienti s pozorovaniami*
Abnormálna hodnota Lamivudín Placebo ALT ≥ 2 x bazálna hodnota 37/137 (27 %) 22/116 (19 %) ALT ≥ 3 x bazálna hodnota† 29/137 (21 %) 9/116 (8 %) ALT ≥ 2 x bazálna hodnota a absolútne ALT
> 500 IU/l 21/137 (15 %) 8/116 (7 %)
ALT ≥ 2 x bazálna hodnota; a bilirubín > 2 x ULN a
≥ 2 x bazálna hodnota 1/137 (0,7 %) 1/116 (0,9 %)
*Každý pacient môže byť zobrazený v jednej alebo viacerých kategóriách.
† Porovnateľné k toxicite stupňa 3 podľa upravených kritérií SZO. ULN – horná hranica normálu.

Skúsenosti u pacientov s HBeAg negatívnou CHB: počiatočné údaje naznačujú, že účinnosť lamivudínu u pacientov s HBeAg negatívnou CHB je podobná ako u pacientov s HBeAg pozitívnou CHB, pričom po jednom roku liečby u 71 % pacientov došlo k supresii HBV DNA pod hranicou detegovateľnosti testu, u 67 % došlo k normalizácii ALT a u 38% došlo k zlepšeniu HAI. Po prerušení liečby lamivudínom došlo u väčšiny pacientov (70 %) k návratu vírusovej replikácie. Sú dostupné údaje zo štúdie predĺženej liečby u HBeAg negatívnych pacientov (NUCAB3017) liečených lamivudínom. Po dvoch rokoch liečby v tejto štúdii sa normalizácia ALT vyskytla u 30/69 (43 %) pacientov a HBV DNA nebola detegovateľná u 32/68 (47 %) pacientov a k zlepšeniu v skóre nekrotického zápalu došlo u 18/49 (37 %) pacientov. U pacientov bez YMDD variantu HBV malo zlepšenie v skóre nekrotického zápalu 14/22 (64 %) pacientov a u 1/22 (5 %) pacientov nastalo zhoršenie v porovnaní so stavom pred liečbou. U pacientov s variantom malo zlepšenie v skóre nekrotického zápalu 4/26 (15 %) pacientov a u 8/26 (31 %) pacientov nastalo zhoršenie v porovnaní
so stavom pred liečbou. Progresia do cirhózy nenastala u žiadnych pacientov v ani jednej skupine.

Frekvencia objavenia sa YMDD variantu HBV a vplyv na odpoveď na liečbu: monoterapia lamivudínom má za následok selekciu YMDD variantu HBV u približne 24 % pacientov po jednom roku terapie, a zvyšuje sa na 67 % po 4 rokoch terapie. U niektorých pacientov je rozvoj YMDD variantu HVB spojený so zníženou odpoveďou na liečbu, čo dokazujú zvýšené hladiny HBV DNA
a zvýšené hladiny ALT od predošlých hladín počas liečby, progresia známok a symptómov hepatitídy a/alebo zhoršenie výsledkov nekrotického zápalu pečene. Optimálna terapeutická liečba pacientov
s YMDD variantom HBV nebola zatiaľ stanovená (pozri časť 4.4).

V dvojito-zaslepenej štúdii u pacientov s CHB s YMDD variantom HBV a kompenzovaným ochorením pečene (NUC20904), so zníženou virologickou a biochemickou odpoveďou na lamivudín (n=95), pridanie adefovir dipivoxilu 10 mg jedenkrát denne k pokračujúcemu užívaniu lamivudínu
100 mg po dobu 52 týždňov viedlo k priemernému poklesu HBV DNA v hodnote 4,6 log10 kópií/ml v porovnaní s priemerným vzostupom v hodnote 0,3 log10 kópií/ml u tých pacientov, ktorí užívali monoterapiu lamivudínom. Normalizácia hladín ALT sa vyskytla u 31 % (14/45) pacientov liečených kombinovanou terapiou oproti 6 % (3/47) liečených samotným lamivudínom.

Do otvorenej vetvy štúdie bolo zaradených aj štyridsať pacientov (HBeAg negatívnych alebo HBeAg pozitívnych) buď s dekompenzovaným ochorením pečene, alebo s rekurenciou HBV po transplantácii pečene a YMDD variantom. Pridanie 10 mg adefovir dipivoxilu jedenkrát denne k pokračujúcemu užívaniu lamivudínu 100 mg po dobu 52 týždňov viedlo k priemernému poklesu HBV DNA v hodnote
4,6 log10 kópií/ml. Po jednom roku terapie bolo pozorované aj zlepšenie funkcie pečene.
Skúsenosti u pacientov s dekompenzovaným ochorením pečene: placebom kontrolované štúdie boli u pacientov s dekompenzovaným ochorením pečene považované za nevhodné a neuskutočnili sa.
V nekontrolovaných štúdiách, v ktorých bol lamivudín podávaný pred a počas transplantácie, boli dokázaná účinná supresia HBV DNA a normalizácia ALT. Keď sa v liečbe lamivudínom pokračovalo po transplantácii, došlo k zníženej reinfekcii transplantátu spôsobenej HBV, k zvýšeniu straty HBsAg a k jednoročnému prežívaniu 76 – 100 % pacientov.

Tak ako to bolo predpokladané v dôsledku súčasnej imunosupresii, výskyt objavenia sa YMDD variantu HBV po 52 týždňovej liečbe bol vyšší (36 % - 64 %) v populácii s transplantáciou pečene ako u imunokompetentných pacientov s CHB (14 % - 32 %).

Skúsenosti u pacientov s CHB s pokročilou fibrózou alebo cirhózou: v placebom kontrolovanej štúdii u 651 pacientov s klinicky kompenzovanou chronickou hepatitídou B a histologicky potvrdenou fibrózou alebo cirhózou liečba lamivudínom (priemerná dĺžka trvania 32 mesiacov) významne znížila mieru celkovej progresie ochorenia (34/436, 7,8 % pre lamivudín oproti 38/215, 17,7 % pre placebo, p=0,001), čo potvrdilo významné zníženie v podiele pacientov, ktorí mali zvýšenie v skóre Child- Pugh (15/436, 3,4 % oproti 19/215, 8,8 %, p=0,023) alebo u ktorých sa vyskytol hepatocelulárny karcinóm (17/436, 3,9 % oproti 16/215, 7,4 %, p=0,047). Miera celkovej progresie ochorenia
v skupine s lamivudínom bola vyššia u jedincov s detegovateľným YMDD variantom HBV DNA (23/209, 11 %) oproti jedincom bez detegovateľného YMDD variantu HBV (11/221, 5 %). Progresia ochorenia u jedincov s YMDD v skupine s lamivudínom bola však nižšia ako progresia ochorenia
v skupine s placebom (23/209, 11 % oproti 38/214, 18%). Potvrdená sérokonverzia HBeAg sa
vyskytla u 47 % (118/252) jedincov liečených lamivudínom a počas štúdie sa HBV DNA negatívnymi stalo 93 % (320/345) jedincov, ktorí užívali lamivudín (VERSANT [verzia 1], test bDNA, LLOD <
0,7 MEq/ml) počas štúdie.

Skúsenosti u detí a mladistvých: lamivudín bol podávaný deťom a mladistvým s kompenzovanou CHB v placebom kontrolovanej štúdii, do ktorej bolo zaradených 286 pacientov vo veku od 2 do 17 rokov. Táto populácia pozostávala predovšetkým z detí s minimálnou hepatitídou B. U detí vo veku 2 až 11 rokov bola použitá dávka 3 mg/kg jedenkrát denne (až do maximálnej dennej dávky 100 mg) a u detí vo veku 12 rokov a viac bola použitá dávka 100 mg jedenkrát denne. Táto dávka potrebuje ďalšie opodstatnenie. Rozdiel vo výskyte sérokonverzie HBeAg (strata HBeAg a HBV DNA s detekciou HBeAb) medzi placebom a lamivudínom nebol v tejto populácii štatisticky signifikantný (výskyt po jednom roku bol 13 % (12/95) pre placebo ku 22 % (42/191) pre lamivudín; (p=0,057). Incidencia YMDD variantu HBV bola podobná ako incidencia pozorovaná u dospelých v rozsahu od 19 % k 52. týždňu do 45 % u pacientov liečených nepretržite po dobu 24 mesiacov.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia: Lamivudín sa vstrebáva z tráviaceho traktu veľmi dobre a biologická dostupnosť perorálneho lamivudínu u dospelých je normálne 80 až 85 %. Po perorálnom podaní je priemerný čas (tmax) do dosiahnutia maximálnych sérových koncentrácií (Cmax) asi jedna hodina.
Pri terapeutických hladinách dávok napr. pri 100 mg jedenkrát denne, bolo C max 1,1-1,5 μg/ml a medzné hladiny boli 0,015 - 0,020 μg/ml.

Súčasné podávanie lamivudínu s jedlom má za následok predĺženie tmax a nižšiu Cmax (pokles o 47 %). Rozsah absorbovaného lamivudínu (založený na AUC) nebol ovplyvnený a lamivudín sa preto môže užívať s jedlom alebo nalačno.

Distribúcia: Ako vyplýva z intravenóznych štúdií priemerný objem distribúcie je 1,3 l/kg. Lamivudín má v rozsahu terapeutických dávok lineárnu farmakokinetiku a prejavuje len obmedzenú väzbu na plazmatický proteín albumín.

Obmedzené údaje ukazujú na penetráciu lamivudínu do centrálneho nervového systému a dosahovanie mozgomiechového moku (CSF). Priemerný pomer CSF/sérová koncentrácia lamivudínu 2-4 hodiny po perorálnom podaní bol približne 0,12.
Metabolizmus: Lamivudín sa vylučuje predovšetkým obličkami v nezmenenej forme. Pravdepodobnosť metabolických interakcií lamivudínu a iných liečiv je vzhľadom na nízky metabolizmus v pečeni (5–10 %) a nízku väzbu na plazmatické proteíny malá.

Eliminácia: Priemerný systémový klírens lamivudínu je približne 0,3 l/h/kg. Pozorovaný eliminačný polčas je 5 až 7 hodín. Väčšia časť lamivudínu je vylučovaná v nezmenenej forme cez glomerulárnu filtráciu močom a aktívne vylučovanie (organický katiónový transportný systém). Klírens obličiek predstavuje asi 70 % eliminácie lamivudínu.

Zvláštne skupiny pacientov:
Štúdie na pacientoch s poruchou funkcie obličiek ukázali, že eliminácia lamivudínu je ovplyvnená obličkovou dysfunkciou. U pacientov s klírensom kreatinínu < 50 ml/min je nevyhnutné zníženie dávky (pozri časť 4.2).

Farmakokinetika lamivudínu nie je ovplyvnená poruchou funkcie pečene. Obmedzené údaje od pacientov, ktorí podstúpili transplantáciu pečene ukázali, že porucha pečeňových funkcií signifikantne nevplýva na farmakokinetiku lamivudínu, iba v prípade, že je sprevádzaná obličkovou dysfunkciou.

Farmakokinetický profil lamivudínu u starších pacientov ukázal, že normálny priebeh starnutia sprevádzaný poklesom funkcie obličiek nemá žiadny klinicky signifikantný účinok na expozíciu lamivudínu, s výnimkou pacientov s klírensom kreatinínu < ako 50 ml/min (pozri časť 4.2).

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

V štúdiách toxicity na zvieratách nebolo podanie vysokých dávok lamivudínu spojené so žiadnymi závažnými prejavmi orgánovej toxicity. Pri najvyšších dávkach boli pozorované minimálne vplyvy na ukazovatele pečeňových a obličkových funkcií, a tiež príležitostné zníženie hmotnosti pečene. Medzi klinicky relevantné vplyvy možno zaradiť pokles počtu červených krviniek a neutrofilov. Tieto prípady neboli v klinických štúdiách časté.

V bakteriálnych testoch nebol lamivudín mutagénny, avšak podobne ako mnohé nukleozidové analógy preukázal aktivitu v cytogenetickej analýze in vitro a v analýze myšieho lymfómu. Lamivudín nebol genotoxický in vivo ani pri dávkach, pri ktorých bola plazmatická koncentrácia asi 60-70-krát vyššia ako predpokladané klinické plazmatické hladiny. Nakoľko nie je možné potvrdiť in vitro mutagénnu aktivitu lamivudínu v testoch in vivo, došlo sa k záveru, že lamivudín by nemal predstavovať genotoxické riziko pre liečených pacientov.

Reprodukčné štúdie na zvieratách nepreukázali teratogenitu, ani vplyv na mužskú alebo ženskú fertilitu. Lamivudín indukuje skorú embryonálnu smrť pri podávaní gravidným králikom
v expozičných hladinách porovnateľných s hodnotami dosahovanými u človeka, ale nie u potkanov, ani pri veľmi vysokých systémových expozíciách.

Výsledky dlhodobých štúdií karcinogenity u potkanov a myší nepreukázali žiadny karcinogénny potenciál.



6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Sacharóza (20 % m/V) Metylparabén (E218) Propylparabén (E216) Bezvodá kyselina citrónová Propylénglykol Nátriumcitrát
Umelá jahodová príchuť Umelá banánová príchuť Čistená voda

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

2 roky.
Po prvom otvorení obalu: 1 mesiac.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 25°C.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Kartóny obsahujúce 240 ml perorálneho roztoku lamivudínu 5 mg ml v nepriehľadnej, bielej fľaši z polyetylénu s vysokou hustotou (HDPE) s polypropylénovým bezpečnostným uzáverom chrániacim proti otvoreniu deťmi. Balenie obsahuje 10 ml polypropylénovú perorálnu dávkovaciu striekačku a polyetylénový nástavec.

Perorálna dávkovacia striekačka slúži na presné odmeranie predpísanej dávky perorálneho roztoku. Pokyny k užívaniu sú súčasťou balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Nepoužitý liek má byť zlikvidovaný v súlade s miestnymi požiadavkami.



7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Glaxo Group Ltd Greenford Road Greenford
Middlesex UB6 0NN Veľká Británia



8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

EU/1/99/114/003



9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 29. júl 1999
Dátum predĺženia registrácie: 29. júl 2004



10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU



Podrobné informácie o tomto lieku sú dostupné na internetovej stránke Európskej liekovej agentúry
(EMEA) http://www.emea.europa.eu/.



PRÍLOHA II

A. DRŽITEĽ POVOLENIA NA VÝROBU ZODPOVEDNÝ ZA UVOĽNENIE ŠARŽE

B. PODMIENKY REGISTRÁCIE
A. DRŽITEĽ POVOLENIA NA VÝROBU ZODPOVEDNÝ ZA UVOĽNENIE ŠARŽE

Meno a adresa výrobcu zodpovedného za uvoľnenie šarže

Filmom obalené tablety:

Glaxo Wellcome Operations Priory Street, Ware Hertfordshire
SG12 0DJ Veľká Británia.

alebo

GlaxoSmithKline Pharmaceuticals S.A. ul. Grunwaldzka 189
60-322 Poznan
Poľsko

Perorálny roztok:

Glaxo Wellcome GmbH & Co. KG Industriestrasse 32-36
23843 Bad Oldesloe
Spolková republika Nemecko

Tlačená písomná informácia pre používateľov lieku musí obsahovať meno a adresu výrobcu zodpovedného za uvoľnenie príslušnej šarže



B. PODMIENKY REGISTRÁCIE

• PODMIENKY ALEBO OBMEDZENIA TÝKAJÚCE SA DODÁVKY A POUŽITIA, KTORÉ SA VZŤAHUJÚ NA DRŽITEĽA ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Výdaj lieku viazaný na lekársky predpis s obmedzením predpisovania (pozri prílohu I: Súhrn charakteristických vlastností lieku, časť 4.2).

• PODMIENKY ALEBO OBMEDZENIA S OHĽADOM NA BEZPEČNÉ A ÚČINNÉ POUŽÍVANIE LIEKU

Neaplikovateľné.



PRÍLOHA III

OZNAČENIE OBALU A PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV



A. OZNAČENIE OBALU
ÚDAJE, KTORÉ MAJÚ BYŤ UVEDENÉ NA VONKAJŠOM OBALE

VONKAJŠÍ OBAL PRE TABLETY: ŠKATUĽA S 28 TABLETAMI



1. NÁZOV LIEKU


Zeffix 100 mg filmom obalené tablety
Lamivudín



2. LIEČIVO

Každá filmom obalená tableta obsahuje lamivudín 100 mg



3. ZOZNAM POMOCNÝCH LÁTOK



4. LIEKOVÁ FORMA A OBSAH


28 filmom obalených tabliet



5. SPÔSOB A CESTA PODANIA

Vnútorné použitie.

Pred použitím si prečítajte písomnú informáciu pre používateľov.



6. ŠPECIÁLNE UPOZORNENIE, ŽE LIEK SA MUSÍ UCHOVÁVAŤ MIMO DOSAHU A DOHĽADU DETÍ

Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.



7. INÉ ŠPECIÁLNE UPOZORNENIE, AK JE TO POTREBNÉ



8. DÁTUM EXSPIRÁCIE

EXP



9. ŠPECIÁLNE PODMIENKY NA UCHOVÁVANIE

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30°C.



10. ŠPECIÁLNE UPOZORNENIA NA LIKVIDÁCIU NEPOUŽITÝCH LIEKOV ALEBO ODPADOV Z NICH VZNIKNUTÝCH, AK JE TO VHODNÉ
11. NÁZOV A ADRESA DRŽITEĽA ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII


Glaxo Group Ltd
Greenford
Middlesex UB6 0NN Veľká Británia



12. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

EU/1/99/114/001



13. ČÍSLO VÝROBNEJ ŠARŽE

Č. šarže



14. ZATRIEDENIE LIEKU PODĽA SPÔSOBU VÝDAJA

Výdaj lieku viazaný na lekársky predpis.



15. POKYNY NA POUŽITIE



16. INFORMÁCIE V BRAILLOVOM PÍSME


zeffix 100 mg
MINIMÁLNE ÚDAJE, KTORÉ MAJÚ BYŤ UVEDENÉ NA BLISTROCH A STRIPOCH: ŠKATUĽA S 28 TABLETAMI



1. NÁZOV LIEKU

Zeffix 100 mg tablety
Lamivudín



2. NÁZOV DRŽITEĽA ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Glaxo Group Ltd



3. DÁTUM EXSPIRÁCIE

EXP



4. ČÍSLO VÝROBNEJ ŠARŽE

Č. šarže



5. INÉ
ÚDAJE, KTORÉ MAJÚ BYŤ UVEDENÉ NA VONKAJŠOM OBALE'

VONKAJŠÍ OBAL PRE TABLETY: ŠKATUĽA S 84 TABLETAMI



1. NÁZOV LIEKU


Zeffix 100 mg filmom obalené tablety
Lamivudín



2. LIEČIVO


Každá filmom obalená tableta obsahuje lamivudín 100 mg



3. ZOZNAM POMOCNÝCH LÁTOK



4. LIEKOVÁ FORMA A OBSAH


84 filmom obalených tabliet



5. SPÔSOB A CESTA PODANIA

Vnútorné použitie.

Pred použitím si prečítajte písomnú informáciu pre používateľov.



6. ŠPECIÁLNE UPOZORNENIE, ŽE LIEK SA MUSÍ UCHOVÁVAŤ MIMO DOSAHU A DOHĽADU DETÍ

Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.



7. INÉ ŠPECIÁLNE UPOZORNENIE, AK JE TO POTREBNÉ



8. DÁTUM EXSPIRÁCIE

EXP



9. ŠPECIÁLNE PODMIENKY NA UCHOVÁVANIE

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30°C.



10. ŠPECIÁLNE UPOZORNENIA NA LIKVIDÁCIU NEPOUŽITÝCH LIEKOV ALEBO ODPADOV Z NICH VZNIKNUTÝCH, AK JE TO VHODNÉ
11. NÁZOV A ADRESA DRŽITEĽA ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII


Glaxo Group Ltd
Greenford
Middlesex UB6 0NN Veľká Británia



12. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

EU/1/99/114/002



13. ČÍSLO VÝROBNEJ ŠARŽE

Č. šarže



14. ZATRIEDENIE LIEKU PODĽA SPÔSOBU VÝDAJA

Výdaj lieku viazaný na lekársky predpis.



15. POKYNY NA POUŽITIE



16. INFORMÁCIE V BRAILLOVOM PÍSME


zeffix 100 mg
MINIMÁLNE ÚDAJE, KTORÉ MAJÚ BYŤ UVEDENÉ NA BLISTROCH A STRIPOCH: ŠKATUĽA S 84 TABLETAMI



1. NÁZOV LIEKU

Zeffix 100 mg tablety
Lamivudín



2. NÁZOV DRŽITEĽA ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Glaxo Group Ltd



3. DÁTUM EXSPIRÁCIE

EXP



4. ČÍSLO VÝROBNEJ ŠARŽE

Č. šarže



5. INÉ
ÚDAJE, KTORÉ MAJÚ BYŤ UVEDENÉ NA VONKAJŠOM OBALE

VONKAJŠÍ OBAL PRE FĽAŠU: PERORÁLNY ROZTOK



1. NÁZOV LIEKU


Zeffix 5 mg/ml perorálny roztok
Lamivudín



2. LIEČIVO


Obsah fľaše:
240 ml perorálny roztok obsahujúci 5 mg/ml lamivudínu



3. ZOZNAM POMOCNÝCH LÁTOK

Okrem iného obsahuje:
cukor (sacharózu), konzervačné prostriedky: metylparabén (E218) a propylparabén (E216)



4. LIEKOVÁ FORMA A OBSAH



5. SPÔSOB A CESTA PODANIA

Vnútorné použitie.

Pred použitím si prečítajte písomnú informáciu pre používateľov.



6. ŠPECIÁLNE UPOZORNENIE, ŽE LIEK SA MUSÍ UCHOVÁVAŤ MIMO DOSAHU A DOHĽADU DETÍ

Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.



7. INÉ ŠPECIÁLNE UPOZORNENIE, AK JE TO POTREBNÉ



8. DÁTUM EXSPIRÁCIE

EXP



9. ŠPECIÁLNE PODMIENKY NA UCHOVÁVANIE

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 25°C.
Perorálny roztok znehodnoťte po uplynutí 1 mesiaca od prvého otvorenia.



10. ŠPECIÁLNE UPOZORNENIA NA LIKVIDÁCIU NEPOUŽITÝCH LIEKOV ALEBO
ODPADOV Z NICH VZNIKNUTÝCH, AK JE TO VHODNÉ



11. NÁZOV A ADRESA DRŽITEĽA ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII


Glaxo Group Ltd
Greenford
Middlesex UB6 0NN Veľká Británia



12. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

EU/1/99/114/003



13. ČÍSLO VÝROBNEJ ŠARŽE

Č. šarže



14. ZATRIEDENIE LIEKU PODĽA SPÔSOBU VÝDAJA

Výdaj lieku viazaný len na lekársky predpis.



15. POKYNY NA POUŽITIE



16. INFORMÁCIE V BRAILLOVOM PÍSME


zeffix 5 mg/ml
ÚDAJE, KTORÉ MAJÚ BYŤ UVEDENÉ NA VNÚTORNOM OBALE

ŠTÍTOK FĽAŠE PRE PERORÁLNY ROZTOK



1. NÁZOV LIEKU


Zeffix 5 mg/ml perorálny roztok
Lamivudín



2. LIEČIVO


Obsah
240 ml perorálny roztok obsahujúci 5 mg/ml lamivudínu



3. ZOZNAM POMOCNÝCH LÁTOK

Okrem iného obsahuje:
cukor (sacharózu) a konzervačné prostriedky: metylparabén (E218) a propylparabén (E216)



4. LIEKOVÁ FORMA A OBSAH



5. SPÔSOB A CESTA PODANIA

Vnútorné použitie.

Pred použitím si prečítajte písomnú informáciu pre používateľov.



6. ŠPECIÁLNE UPOZORNENIE, ŽE LIEK SA MUSÍ UCHOVÁVAŤ MIMO DOSAHU A DOHĽADU DETÍ

Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.



7. INÉ ŠPECIÁLNE UPOZORNENIE, AK JE TO POTREBNÉ



8. DÁTUM EXSPIRÁCIE

EXP



9. ŠPECIÁLNE PODMIENKY NA UCHOVÁVANIE

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 25°C.

Perorálny roztok znehodnoťte po uplynutí 1 mesiaca od prvého otvorenia.
10. ŠPECIÁLNE UPOZORNENIA NA LIKVIDÁCIU NEPOUŽITÝCH LIEKOV ALEBO ODPADOV Z NICH VZNIKNUTÝCH, AK JE TO VHODNÉ



11. NÁZOV A ADRESA DRŽITEĽA ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII


Glaxo Group Ltd
Greenford
Middlesex UB6 0NN Veľká Británia



12. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

EU/1/99/114/003



13. ČÍSLO VÝROBNEJ ŠARŽE

Č. šarže



14. ZATRIEDENIE LIEKU PODĽA SPÔSOBU VÝDAJA

Výdaj lieku viazaný na lekársky predpis.



15. POKYNY NA POUŽITIE



B. PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV
PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV

Zeffix 100 mg filmom obalené tablety
Lamivudín

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívať Váš liek.
- Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.
- Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.
- Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.
- Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

V tejto písomnej informácii pre používateľov:
1. Čo je Zeffix a na čo sa používa
2. Skôr ako užijete Zeffix
3. Ako užívať Zeffix
4. Možné vedľajšie účinky
5. Ako uchovávať Zeffix
6. Ďalšie informácie



1. ČO JE ZEFFIX A NA ČO SA POUŽÍVA

Zeffix patrí do skupiny liekov nazývaných antivirotiká (protivírusové lieky). Používa sa na liečbu infekcie vyvolanej vírusom hepatitídy B.

Zeffix sa používa na liečbu pacientov starších ako 18 rokov s dlhodobo trvajúcou (chronickou)
hepatitídou B.

Hepatitída B je vírus, ktorý infikuje pečeň a vedie k poškodeniu pečene. Liečba Zeffixom môže znížiť množstvo vírusu hepatitídy B vo Vašom organizme. Liečba by mala viesť k zníženiu poškodenia pečene a k zlepšeniu jej funkčnosti.

2. SKÔR AKO UŽIJETE ZEFFIX Neužívajte Zeffix
• keď ste alergický (precitlivený) na lamivudín alebo na niektorú z ďalších zložiek Zeffixu. Ak si nie ste istý, poraďte sa s Vaším lekárom.
Buďte zvlášť opatrný pri užívaní Zeffixu
Zeffix znižuje množstvo vírusu hepatitídy B v organizme a udržiava pečeň pod kontrolou, a tým redukuje zdravotné problémy spojené s pečeňou v budúcnosti. Aby liečba bola efektívna, je potrebné užívať Zeffix denne. Pacienti reagujú na liečbu rozdielne, preto nie je známe, ako dlho budete musieť užívať tento liek.

Lekár bude pravidelnými kontrolnými vyšetreniami krvi kontrolovať Vašu reakciu na liečbu. Výsledky týchto testov pomôžu lekárovi rozhodnúť, kedy sa liečba Zeffixom môže zastaviť.

Pred liečbou Zeffixom musíte s lekárom prediskutovať iné zdravotné problémy, ktoré máte. Ak máte ochorenie obličiek, dávka tohto lieku sa musí znížiť, pretože z väčšej časti sú obličky zodpovedné za odstránenie lieku z organizmu. Zeffix je dostupný tiež vo forme perorálneho roztoku. To znamená, že Váš lekár Vám v prípade potreby môže predpísať nižšiu dávku.
Neprestaňte užívať Zeffix bez toho, že by Vám to odporučil Váš lekár, pretože existuje určité malé riziko zhoršenia stavu hepatitídy. Keď prestanete Zeffix užívať, lekár bude sledovať Váš zdravotný stav najmenej počas ďalších štyroch mesiacov, aby zistil prípadné problémy. Odoberie Vám vzorky krvi, aby zistil akúkoľvek abnormálnu hladinu pečeňových enzýmov, ktorá svedčí o poškodení pečene.

Liečivom Zeffixu je lamivudín. Ak už užívate tento liek na liečbu HIV infekcie, lekár bude pokračovať vo Vašej liečbe vyššími dávkami, zvyčajne 150 mg dvakrát denne, pretože nižšia dávka,
100 mg lamivudínu, nie je dostatočná na liečbu HIV infekcie.

Liek síce pomáha kontrolovať stav Vášho ochorenia na hepatitídu B, ale nie je známe, či ju vylieči, preto existuje riziko, že môžete preniesť vírus na ostatných prostredníctvom sexuálneho styku alebo krvou, a preto musíte dodržiavať určité preventívne opatrenia. Existuje účinná vakcína na ochranu osôb pred rizikom infekcie hepatitídou B.

Užívanie iných liekov
Niektoré lieky môžu ovplyvniť účinok Zeffixu. Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, prosím, oznámte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Zeffix sa nemá užívať so zalcitabínom.

Užívanie Zeffixu s jedlom a nápojmi
Zeffix sa môže užívať s jedlom alebo nalačno.

Tehotenstvo a dojčenie
Skôr ako začnete užívať akýkoľvek liek, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom.
Ak ste gravidná alebo ak graviditu plánujte, alebo ak dojčíte, informujte o tom svojho lekára. Lekár Vám odporučí, či počas gravidity máte pokračovať v užívaní Zeffixu. Bez odporučenia lekára liečbu Zeffixom neprerušujte.

Vzhľadom k tomu, že lamivudín a vírus prechádzajú do materského mlieka, odporúča sa, aby ženy užívajúce Zeffix svoje deti nedojčili.

Vedenie vozidla a obsluha strojov
Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinku Zeffixu na schopnosť viesť vozidlo a obsluhovať stroje.



3. AKO UŽÍVAŤ ZEFFIX

Vždy užívajte Zeffix presne tak, ako Vám povedal Váš lekár. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

Odporúčaná dávka Zeffixu je jedna tableta (100 mg lamivudínu) jedenkrát denne. Prehltnite tabletu vcelku a zapite vodou. Môže sa užiť s jedlom alebo nalačno.

Lekár Vám odporučí, ako dlho máte liek užívať.

Lekár Vám môže znížiť dávku Zeffixu v prípade, že máte problémy s obličkami. Je možné, že bude potrebné, aby ste namiesto tabliet užívali perorálny roztok, ktorý umožňuje dávku lieku presne redukovať.



Ak užijete viac Zeffixu ako máte
Nie je pravdepodobné, že by náhodné užitie Zeffixu spôsobilo nejaké vážné problémy. Musíte o tom však informovať Vášho lekára alebo lekárnika, alebo kontaktovať najbližšiu stanicu prvej pomoci, ktorá Vám poskytne ďalšiu pomoc.

Ak zabudnete užiť Zeffix
Ak zabudnete užiť dávku Zeffixu, užite ju hneď, ako ste si na to spomenuli, a potom pokračujte v užívaní, ako predtým. Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú dávku.

Ak prestanete užívať Zeffix
Nesmiete prestať užívať Zeffix bez toho, že by ste sa o tom poradili so svojím lekárom.

Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.



4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, Zeffix môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.
V klinických štúdiách bol u pacientov užívajúcich Zeffix počet a typ hlásených vedľajších účinkov zvyčajne podobný tým, ktoré boli hlásené u pacientov užívajúcich inaktívnu látku (placebo). Najčastejšie bola hlásená únava, infekcie respiračného traktu, bolesť v hrdle, bolesť hlavy, bolesť brucha a žalúdočné ťažkosti, nevoľnosť, dávenie a hnačka. U pacientov užívajúcich Zeffix však boli niekedy častejšie hlásené zvýšené hladiny pečeňových enzýmov a enzýmov produkovaných vo svaloch (pozri nižšie).

Nižšie sú uvedené vedľajšie účinky, ktoré pravdepodobne spôsobil Zeffix:

Veľmi časté vedľajšie účinky (u viac ako 10 zo 100 pacientov)

• Zvýšené hladiny enzýmov produkovaných pečeňou, ktoré sa nazývajú transaminázy

Časté vedľajšie účinky (u viac ako 1 zo 100 pacientov)

• Zvýšená hladina enzýmu nazývaného kreatínfosfokináza produkovaného vo svaloch

Veľmi zriedkavé vedľajšie účinky (u menej ako 1 z 10 000 pacientov)

• Znížený počet krvných doštičiek, krvných buniek dôležitých pre zrážanie krvi. Ak máte nízky počet krvných doštičiek, je možné, že spozorujete, že sa Vám ľahšie tvoria
modriny.
• Kŕče, bolesť svalov a rozpad svalu
• Výrazné zhoršenie ochorenia pečene po skončení užívania Zeffixu alebo počas liečby, ak sa vyvinie rezistencia (odolnosť). Toto môže byť u niektorých pacientov smrteľné.

Niektorí ľudia môžu byť na lieky alergickí. Ak u Vás vznikne niektorý z nasledujúcich príznakov krátko po užití Zeffixu, PRESTAŇTE liek užívať a okamžite to oznámte svojmu lekárovi:

* Náhla dýchavičnosť („sipot“) a bolesť na hrudníku alebo pocit tiesne.
* Opuch viečok, tváre alebo pier.
* Kožné vyrážky alebo žihľavka kdekoľvek na tele.

Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.



5. AKO UCHOVÁVAŤ ZEFFIX
Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí. Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30°C.
Nepoužívajte Zeffix po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na škatuli a blistri.

Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Informujte sa u svojho lekárnika ako zlikvidovať lieky, ktoré už nepotrebujete. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.



6. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Čo Zeffix obsahuje

Liečivo je lamivudín. Každá filmom obalená tableta obsahuje 100 mg lamivudínu.

Ďalšie zložky sú: mikrokryštalická celulóza, sodná soľ karboxymetylškrobu, magnéziumstearát, hypromelóza, oxid titaničitý, makrogol 400, polysorbát 80, syntetický žltý a červený oxid železitý.

Ako vyzerá Zeffix a obsah balenia

Zeffix filmom obalené tablety sa dodávajú v zapečatených blistroch z fólie obsahujúcich 28 alebo 84 tabliet. Tablety sú karamelovej farby, podlhovasté, bikonvexné a na jednej strane s označením „GX CG5“.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca

Výrobca Držiteľ rozhodnutia o registrácii

Glaxo Wellcome Operations
Priory Street
Ware
Herts SG12 0DJ Veľká Británia

alebo

GlaxoSmithKline Pharmaceuticals S.A. ul. Grunwaldzka 189
60-322 Poznan
Poľsko
Glaxo Group Ltd
Greenford Road
Greenford
Middlesex UB6 0NN Veľká Británia



Ak potrebujete akúkoľvek informácii o tomto lieku, kontaktujte, prosím, miestneho zástupcu držiteľa
rozhodnutia o registrácii.

België/Belgique/Belgien
GlaxoSmithKline s.a./n.v. Tél/Tel: + 32 (0)2 656 21 11
Luxembourg/Luxemburg
GlaxoSmithKline s.a./n.v. Belgique/Belgien
Tél/Tel: + 32 (0)2 656 21 11
България ГлаксоСмитКлайн ЕООД Teл.: + 359 2 953 10 34
Magyarország GlaxoSmithKline Kft. Tel.: + 36 1 225 5300

Česká republika
GlaxoSmithKline s.r.o. Tel: + 420 222 001 111 gsk.czmail@gsk.com
Malta
GlaxoSmithKline Malta
Tel: + 356 21 238131

Danmark
GlaxoSmithKline Pharma A/S Tlf: + 45 36 35 91 00 info@glaxosmithkline.dk
Nederland
GlaxoSmithKline BV Tel: + 31 (0)30 6938100 nlinfo@gsk.com

Deutschland
GlaxoSmithKline GmbH & Co. KG Tel.: + 49 (0)89 36044 8701 produkt.info@gsk.com
Norge
GlaxoSmithKline AS Tlf: + 47 22 70 20 00 firmapost@gsk.no

Eesti
GlaxoSmithKline Eesti OÜ Tel: + 372 6676 900 estonia@gsk.com
Österreich
GlaxoSmithKline Pharma GmbH Tel: + 43 (0)1 97075 0 at.info@gsk.com

Ελλάδα
GlaxoSmithKline A.E.B.E.
Τηλ: + 30 210 68 82 100
Polska
GSK Commercial Sp. z o.o. Tel.: + 48 (0)22 576 9000

España
GlaxoSmithKline, S.A. Tel: + 34 902 202 700 es-ci@gsk.com
Portugal
Glaxo Wellcome Farmacêutica, Lda
Tel: + 351 21 412 95 00
FI.PT@gsk.com

France
Laboratoire GlaxoSmithKline Tél: + 33 (0)1 39 17 84 44 diam@gsk.com
România
GlaxoSmithKline (GSK) S.R.L. Tel: + 4021 3028 208

Ireland
GlaxoSmithKline (Ireland) Limited
Tel: + 353 (0)1 4955000
Slovenija
GlaxoSmithKline d.o.o. Tel: + 386 (0)1 280 25 00 medical.x.si@gsk.com

Ísland
GlaxoSmithKline ehf. Sími: + 354 (0)530 3700
Slovenská republika
GlaxoSmithKline Slovakia s. r. o. Tel: + 421 (0)2 49 10 33 11 recepcia.sk@gsk.com

Italia
GlaxoSmithKline S.p.A. Tel: + 39 (0)45 9218 111
Suomi/Finland
GlaxoSmithKline Oy
Puh/Tel: + 358 (0)10 30 30 30
finland.tuoteinfo@gsk.com
Κύπρος
GlaxoSmithKline Cyprus Ltd
Τηλ: + 357 22 89 95 01
Sverige GlaxoSmithKline AB Tel: + 46 (0)8 638 93 00 info.produkt@gsk.com

Latvija
GlaxoSmithKline Latvia SIA Tel: + 371 7312687
lv-epasts@gsk.com
United Kingdom
GlaxoSmithKline UK Tel: + 44 (0)800 221441 customercontactuk@gsk.com

Lietuva
GlaxoSmithKline Lietuva UAB Tel: + 370 5 264 90 00 info.lt@gsk.com



Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená v
PÍSOMNÁ INFORMÁCIA PRE POUŽÍVATEĽOV

Zeffix 5 mg/ml perorálny roztok
Lamivudín

Pozorne si prečítajte celú písomnú informáciu skôr, ako začnete užívať Váš liek.
- Túto písomnú informáciu si uschovajte. Možno bude potrebné, aby ste si ju znovu prečítali.
- Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.
- Tento liek bol predpísaný Vám. Nedávajte ho nikomu inému. Môže mu uškodiť, dokonca aj vtedy, ak má rovnaké príznaky ako Vy.
- Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

V tejto písomnej informácii pre používateľov:
1. Čo je Zeffix a na čo sa používa
2. Skôr ako užijete Zeffix
3. Ako užívať Zeffix
4. Možné vedľajšie účinky
5. Ako uchovávať Zeffix
6. Ďalšie informácie



1. ČO JE ZEFFIX A NA ČO SA POUŽÍVA

Zeffix patrí do skupiny liekov nazývaných antivirotiká (protivírusové lieky). Používa sa na liečbu infekcie vyvolanej vírusom hepatitídy B.

Zeffix sa používa na liečbu pacientov starších ako 18 rokov s dlhodobo trvajúcou (chronickou)
hepatitídou B.

Hepatitída B je vírus, ktorý infikuje pečeň a vedie k poškodeniu pečene. Liečba Zeffixom môže znížiť množstvo vírusu hepatitídy B vo Vašom organizme. Liečba by mala viesť k zníženiu poškodenia pečene a k zlepšeniu jej funkčnosti.

2. SKÔR AKO UŽIJETE ZEFFIX Neužívajte Zeffix
• keď ste alergický (precitlivený) na lamivudín alebo na niektorú z ďalších zložiek Zeffixu. Ak si nie ste istý, poraďte sa s Vaším lekárom.
Buďte zvlášť opatrný pri užívaní Zeffixu
Zeffix znižuje množstvo vírusu hepatitídy B v organizme a udržiava pečeň pod kontrolou, a tým redukuje zdravotné problémy spojené s pečeňou v budúcnosti. Aby liečba bola efektívna, je potrebné užívať Zeffix denne. Pacienti reagujú na liečbu rozdielne, preto nie je známe, ako dlho budete musieť užívať tento liek.

Lekár bude pravidelnými kontrolnými vyšetreniami krvi kontrolovať Vašu reakciu na liečbu. Výsledky týchto testov pomôžu lekárovi rozhodnúť, kedy sa liečba Zeffixom môže zastaviť.

Pred liečbou Zeffixom musíte s lekárom prediskutovať iné zdravotné problémy, ktoré máte. Ak máte ochorenie obličiek, dávka tohto lieku sa musí znížiť, pretože z väčšej časti sú obličky zodpovedné za odstránenie lieku z organizmu. Lekár Vám v prípade potreby odporučí presnú dávku Zeffixu, ktorú máte užívať.
Neprestaňte užívať Zeffix bez toho, že by Vám to odporučil Váš lekár, pretože existuje určité malé riziko zhoršenia stavu hepatitídy. Keď prestanete Zeffix užívať, lekár bude sledovať Váš zdravotný stav najmenej počas ďalších štyroch mesiacov, aby zistil prípadné problémy. Odoberie Vám vzorky krvi, aby zistil akúkoľvek abnormálnu hladinu pečeňových enzýmov, ktorá svedčí o poškodení pečene.

Liečivom Zeffixu je lamivudín. Ak už užívate tento liek na liečbu HIV infekcie, lekár bude pokračovať vo Vašej liečbe vyššími dávkami, zvyčajne 150 mg dvakrát denne, pretože nižšia dávka,
100 mg lamivudínu, nie je dostatočná na liečbu HIV infekcie.

Liek síce pomáha kontrolovať stav Vášho ochorenia na hepatitídu B, ale nie je známe, či ju vylieči, preto existuje riziko, že môžete preniesť vírus na ostatných prostredníctvom sexuálneho styku alebo krvou, a preto musíte dodržiavať určité preventívne opatrenia. Existuje účinná vakcína na ochranu osôb pred rizikom infekcie hepatitídou B.

Ak ste diabetik, je potrebné, aby ste vedeli, že každá dávka Zeffixu (100 mg = 20 ml) obsahuje 4 g cukru.

Užívanie iných liekov
Niektoré lieky môžu ovplyvniť účinok Zeffixu. Ak užívate alebo ste v poslednom čase užívali ešte iné lieky, vrátane liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, prosím, oznámte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Zeffix sa nemá užívať so zalcitabínom.

Užívanie Zeffixu s jedlom a nápojmi
Zeffix sa môže užívať s jedlom alebo nalačno.

Tehotenstvo a dojčenie
Skôr ako začnete užívať akýkoľvek liek, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom.
Ak ste gravidná alebo ak graviditu plánujte, alebo ak dojčíte, informujte o tom svojho lekára. Lekár Vám odporučí, či počas gravidity máte pokračovať v užívaní Zeffixu. Bez odporučenia lekára liečbu Zeffixom neprerušujte.

Vzhľadom k tomu, že lamivudín a vírus prechádzajú do materského mlieka, odporúča sa, aby ženy užívajúce Zeffix svoje deti nedojčili.

Vedenie vozidla a obsluha strojov
Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinku Zeffixu na schopnosť viesť vozidlo a obsluhovať stroje.

Dôležité informácie o niektorých zložkách Zeffixu perorálneho roztoku
Tento liek obsahuje konzervačné látky (propylparabén: E216 a metylparabén: E218), ktoré môžu spôsobiť alergické reakcie (môžu byť oneskorené).
Tento liek obsahuje sacharózu. Ak Vám lekár povedal, že máte intoleranciu na niektoré cukry, skôr ako užijete tento liek, skontaktujte sa so svojím lekárom. Sacharóza môže byť škodlivá pre zuby.



3. AKO UŽÍVAŤ ZEFFIX

Vždy užívajte Zeffix presne tak, ako Vám povedal Váš lekár. Ak si nie ste niečím istý, overte si to u svojho lekára alebo lekárnika.

Odporúčaná dávka Zeffixu je 20 ml (100 mg lamivudínu) jedenkrát denne. Môže sa užiť s jedlom alebo nalačno.

Lekár Vám odporučí, ako dlho máte liek užívať.
Lekár Vám môže znížiť dávku Zeffixu v prípade, že máte problémy s obličkami.

Použite perorálnu dávkovaciu striekačku, ktorá sa dodáva s balením na presné odmeranie Vašej dávky.

1. Odstráňte uzáver fľaše.
2. Nasaďte plastický nástavec na hrdlo fľaše a fľašu pritom držte pevne.
3. Vložte striekačku pevne do nástavca.
4. Fľašu prevráťte.
5. Ťahajte piest striekačky, až pokiaľ nebude vytiahnutý prvý podiel Vašej celej dávky.
6. Prevráťte fľašu do pôvodnej polohy a vyberte striekačku z nástavca.
7. Podajte dávku do úst tak, že hrot striekačky umiestnite oproti vnútornej strane líca. Piest pomaly stláčajte, aby ste mali čas na prehltnutie dávky. Prudké vystrieknutie do zadnej časti hrdla by mohlo spôsobiť dusenie sa.
8. Opakujte kroky 3 až 7 rovnakým spôsobom, až kým neužijete celú dávku.
9. Po použití nesmie striekačka ostať vo fľaši. Striekačku a nástavec zložte a dôkladne ich umyte v čistej vode. Predtým ako ich znovu použijete, ich nechajte úplne vysušiť.
10. Vráťte späť uzáver fľaše a utiahnite ho.

Ak užijete viac Zeffixu ako máte
Nie je pravdepodobné, že by náhodné užitie Zeffixu spôsobilo nejaké vážné problémy. Musíte o tom však informovať Vášho lekára alebo lekárnika, alebo kontaktovať najbližšiu stanicu prvej pomoci, ktorá Vám poskytne ďalšiu pomoc.

Ak zabudnete užiť Zeffix
Ak zabudnete užiť dávku Zeffixu, užite ju hneď, ako ste si na to spomenuli, a potom pokračujte v užívaní, ako predtým. Neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú dávku.

Ak prestanete užívať Zeffix
Nesmiete prestať užívať Zeffix bez toho, že by ste sa o tom poradili so svojím lekárom.

Ak máte ďalšie otázky týkajúce sa použitia tohto lieku, povedzte to svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.



4. MOŽNÉ VEDĽAJŠIE ÚČINKY

Tak ako všetky lieky, Zeffix môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.
V klinických štúdiách bol u pacientov užívajúcich Zeffix počet a typ hlásených vedľajších účinkov zvyčajne podobný tým, ktoré boli hlásené u pacientov užívajúcich inaktívnu látku (placebo). Najčastejšie bola hlásená únava, infekcie respiračného traktu, bolesť v hrdle, bolesť hlavy, bolesť brucha a žalúdočné ťažkosti, nevoľnosť, dávenie a hnačka. U pacientov užívajúcich Zeffix však boli niekedy častejšie hlásené zvýšené hladiny pečeňových enzýmov a enzýmov produkovaných vo svaloch (pozri nižšie).

Nižšie sú uvedené vedľajšie účinky, ktoré pravdepodobne spôsobil Zeffix:

Veľmi časté vedľajšie účinky (u viac ako 10 zo 100 pacientov)

• Zvýšené hladiny enzýmov produkovaných pečeňou, ktoré sa nazývajú transaminázy

Časté vedľajšie účinky (u viac ako 1 zo 100 pacientov)

• Zvýšená hladina enzýmu nazývaného kreatínfosfokináza produkovaného vo svaloch

Veľmi zriedkavé vedľajšie účinky (u menej ako 1 z 10 000 pacientov)
• Znížený počet krvných doštičiek, krvných buniek dôležitých pre zrážanie krvi. Ak máte nízky počet krvných doštičiek, je možné, že spozorujete, že sa Vám ľahšie tvoria
modriny.
• Kŕče, bolesť svalov a rozpad svalu
• Výrazné zhoršenie ochorenia pečene po skončení užívania Zeffixu alebo počas liečby, ak sa vyvinie rezistencia (odolnosť). Toto môže byť u niektorých pacientov smrteľné.

Niektorí ľudia môžu byť na lieky alergickí. Ak u Vás vznikne niektorý z nasledujúcich príznakov krátko po užití Zeffixu, PRESTAŇTE liek užívať a okamžite to oznámte svojmu lekárovi:

* Náhla dýchavičnosť („sipot“) a bolesť na hrudníku alebo pocit tiesne.
* Opuch viečok, tváre alebo pier.
* Kožné vyrážky alebo žihľavka kdekoľvek na tele.

Ak začnete pociťovať akýkoľvek vedľajší účinok ako závažný alebo ak spozorujete vedľajšie účinky, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii pre používateľov, povedzte to, prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.



5. AKO UCHOVÁVAŤ ZEFFIX Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí. Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 25°C.
Perorálny roztok znehodnoťte po uplynutí 1 mesiaca od prvého otvorenia. Nepoužívajte Zeffix po dátume exspirácie, ktorý je uvedený na fľaši a škatuli.
Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Informujte sa u svojho lekárnika ako zlikvidovať lieky, ktoré už nepotrebujete. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.



6. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Čo Zeffix obsahuje

Liečivo je lamivudín. Každý ml perorálneho roztoku obsahuje 5 mg lamivudínu.

Ďalšie zložky sú:
Sacharóza, metylparabén (E218), propylparabén (E216), bezvodá kyselina citrónová, propylénglykol, nátriumcitrát, umelá jahodová príchuť, umelá banánová príchuť, čistená voda.

Ako vyzerá Zeffix a obsah balenia

Zeffix perorálny roztok sa dodáva v zapečatených kartónoch obsahujúcich bielu polyetylénovú fľašu
s bezpečnostným uzáverom chrániacim proti otvoreniu deťmi. Roztok je číry, bezfarebný až slabo žltý s jahodovou/banánovou príchuťou. Fľaša obsahuje 240 ml roztoku lamivudínu (5 mg/ml). Súčasťou balenia je perorálna dávkovacia striekačka a plastický nástavec na fľašu.



Držiteľ rozhodnutia o registrácii a výrobca
Výrobca Držiteľ rozhodnutia o registrácii

Glaxo Wellcome GmbH & Co. KG
Industriestrasse 32-36
23843 Bad Oldesloe
Spolková republika Nemecko
Glaxo Group Ltd
Greenford Road
Greenford
Middlesex UB6 0NN Veľká Británia



Ak potrebujete akúkoľvek informácii o tomto lieku, kontaktujte, prosím, miestneho zástupcu držiteľa
rozhodnutia o registrácii.



België/Belgique/Belgien
GlaxoSmithKline s.a./n.v. Tél/Tel: + 32 (0)2 656 21 11
Luxembourg/Luxemburg
GlaxoSmithKline s.a./n.v. Belgique/Belgien
Tél/Tel: + 32 (0)2 656 21 11

България
ГлаксоСмитКлайн ЕООД
Teл.: + 359 2 953 10 34
Magyarország
GlaxoSmithKline Kft. Tel.: + 36 1 225 5300

Česká republika
GlaxoSmithKline s.r.o. Tel: + 420 222 001 111 gsk.czmail@gsk.com
Malta
GlaxoSmithKline Malta
Tel: + 356 21 238131

Danmark
GlaxoSmithKline Pharma A/S Tlf: + 45 36 35 91 00 info@glaxosmithkline.dk
Nederland
GlaxoSmithKline BV Tel: + 31 (0)30 6938100 nlinfo@gsk.com

Deutschland
GlaxoSmithKline GmbH & Co. KG Tel.: + 49 (0)89 36044 8701 produkt.info@gsk.com
Norge
GlaxoSmithKline AS Tlf: + 47 22 70 20 00 firmapost@gsk.no

Eesti
GlaxoSmithKline Eesti OÜ Tel: + 372 6676 900 estonia@gsk.com
Österreich
GlaxoSmithKline Pharma GmbH Tel: + 43 (0)1 97075 0 at.info@gsk.com

Ελλάδα
GlaxoSmithKline A.E.B.E.
Τηλ: + 30 210 68 82 100
Polska
GSK Commercial Sp. z o.o. Tel.: + 48 (0)22 576 9000

España
GlaxoSmithKline, S.A. Tel: + 34 902 202 700 es-ci@gsk.com
Portugal
Glaxo Wellcome Farmacêutica, Lda
Tel: + 351 21 412 95 00
FI.PT@gsk.com

France
Laboratoire GlaxoSmithKline Tél: + 33 (0)1 39 17 84 44 diam@gsk.com
România
GlaxoSmithKline (GSK) S.R.L. Tel: + 4021 3028 208
Ireland
GlaxoSmithKline (Ireland) Limited
Tel: + 353 (0)1 4955000
Slovenija GlaxoSmithKline d.o.o. Tel: + 386 (0)1 280 25 00 medical.x.si@gsk.com

Ísland
GlaxoSmithKline ehf. Sími: + 354 (0)530 3700
Slovenská republika
GlaxoSmithKline Slovakia s. r. o. Tel: + 421 (0)2 49 10 33 11 recepcia.sk@gsk.com

Italia
GlaxoSmithKline S.p.A. Tel: + 39 (0)45 9218 111
Suomi/Finland
GlaxoSmithKline Oy
Puh/Tel: + 358 (0)10 30 30 30
finland.tuoteinfo@gsk.com

Κύπρος
GlaxoSmithKline Cyprus Ltd
Τηλ: + 357 22 89 95 01
Sverige
GlaxoSmithKline AB Tel: + 46 (0)8 638 93 00 info.produkt@gsk.com

Latvija
GlaxoSmithKline Latvia SIA Tel: + 371 7312687
lv-epasts@gsk.com
United Kingdom
GlaxoSmithKline UK Tel: + 44 (0)800 221441 customercontactuk@gsk.com

Lietuva
GlaxoSmithKline Lietuva UAB Tel: + 370 5 264 90 00 info.lt@gsk.com



Táto písomná informácia pre používateľov bola naposledy schválená v
Vybrané lieky
Nevybrali ste žiadny liek.
vyber
Naposledy ste si pozerali
LiekInfo.sk používa súbory „cookie“ na zlepšenie používateľského komfortu. Pokračovaním vyjadrujete svoj súhlas s používaním našich súborov „cookie“.