ciu s nim určujú predpisy a/alebo príslušné povolenia miestnych kompetentných orgánov a organizácií.
Napriek všeobecne rozšírenému používaniu rádioaktívneho jódu existuje málo dôkazov, že u chorých pri liečbe benígnych ochorení štítnej žľazy dochádza k zvýšenému výskytu rakoviny, leukémie alebo
mutácií. Pri liečení detí nad 10 rokov a mladistvých sa musí brať do úvahy väčšia senzitivita tkaniva dieťaťa a väčšia predpokladaná dĺžka života týchto chorých.
Rovnako sa musí zvážiť riziko oproti iným možným spôsobom liečby. V jednej štúdii bol hlásený vyšší výskyt karcinómu močového mechúra u chorých, liečených pre malígne ochorenie štítnej žľazy dávkou 131I väčšou ako 3700 MBq. V inej štúdii bol hlásený mierny vzostup výskytu leukémie
u chorých, ktorí dostali veľmi vysoké dávky. Súhrnná celková aktivita väčšia ako 25900 MBq nie je preto vhodná.
Zvláštnu pozornosť vyžaduje terapeutické podanie jodidu (131I) sodného chorým s výrazným poškodením obličiek, kedy je potrebná úprava podávanej aktivity.
Strava s nízkym obsahom jódu, podávaná pred terapiou, uľahčí jeho vychytávanie vo funkčnom tkanive štítnej žľazy. Aby sa zabezpečilo dostatočné vychytávanie rádioaktívneho jódu, odporúča sa pred jeho podaním pri liečbe karcinómu štítnej žľazy prerušenie substitučnej liečby. Pre trijodtyronín sa odporúča doba 10 dní, pre tyroxín 6 týždňov. Ich podávanie môže byť obnovené o dva týždne po podaní rádioaktívneho jódu. Obdobne sa odporúča prerušenie liečby karbimazolom a propyltiouracilom 5 dní pred aplikáciou rádioaktívneho jódu pri liečbe hypertyreóz. Podávanie týchto
liečiv sa môže obnoviť niekoľko dní po aplikácii 131I.
Podanie vysokej dávky rádioaktívneho jódu môže spôsobiť výrazné nebezpečie pre okolie. V závislosti od množstva podanej aktivity sa to môže bezprostredne týkať rodiny chorého, ktorý je liečený, ale aj širokej verejnosti. Je potrebné dodržiavať vhodné bezpečnostné opatrenia, týkajúce sa aktivity, ktorú pacient vylučuje, aby sa zabránilo akejkoľvek kontaminácii.
4.5 Liekové a iné interakcie
Sú známe mnohé interakcie farmakologicky účinných látok s rádioaktívnym jódom. Mechanizmy interakcií, ktoré môžu ovplyvňovať väzbu jódu na proteíny, jeho farmakokinetiku a jeho pôsobenie, sú rôzne. Preto je nevyhnutné poznať predchádzajúcu farmakoterapiu a zabezpečiť, ak je to potrebné, aby pred podaním jodidu (131I) sodného niektoré lieky chorý neužíval. Napr. antityreoidálne látky,
karbimazol (alebo iné deriváty imidazolu ako propyltiouracil), salicyláty, steroidy, nitroprusid sodný, brómsulfoftaleín sodný, chloristan, rôzne látky (antikoagulanciá, antihistaminiká, antiparazitiká, penicilíny, sulfónamidy, tolbutamid, tiopental) sa obvykle vysadzujú na 1 týždeň, benzylbutatión na 1 -
2 týždne, expektoranciá, vitamíny na 2 týždne, prírodné alebo syntetické prípravky na liečbu štítnej žľazy (sodná soľ tyroxínu, liotyronínu, extrakt zo štítnej žľazy) na 2 - 3 týždne; amiodaron, benzodiazepíny, lítium na 4 týždne; topicky podávané jodidy na 1 - 9 mesiacov; intravenózne
podávané kontrastné látky, perorálne podávané látky na cholecystografiu a kontrastné látky
obsahujúce jód na obdobie do 1 roka.
4.6 Používanie v gravidite a počas laktácie
Jodid (131I) sodný je kontraindikovaný v tehotenstve (absorbovaná dávka na maternicu presahuje po podaní tejto látky 0,5 mGy a je v rozsahu 11 - 511 mGy). Štítna žľaza plodu počas druhého a tretieho trimestra ochotne koncentruje jód.
Ak je nevyhnutné podať rádiofarmakum žene vo fertilnom veku, vždy je nutné presvedčiť sa o tom, či nie je tehotná. Každá žena, ktorej vynechala menštruácia, sa má považovať za tehotnú, pokiaľ sa nepreukáže opak. V prípade neistoty je dôležité, aby vystavenie radiácii bolo minimálne a dosiahla sa požadovaná klinická informácia. Dovtedy sa majú používať len metódy bez využitia zdrojov ionizujúceho žiarenia. V prípade diferencovaného karcinómu štítnej žľazy v tehotenstve by sa liečba
rádioaktívnym jódom mala odložiť na dobu po skončení tehotenstva. Po aplikácii jodidu (131I) sodného s aktivitou viac ako 1000 MBq sa ženám neodporúča tehotenstvo po dobu 4 mesiacov.
Po podaní jodidu (131I) sodného dojčiacim ženám sa dojčenie musí prerušiť.
4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť motorové vozidlá a obsluhovať stroje
Po použití tohto liečiva sa neočakáva žiadne ovplyvnenie schopnosti viesť motorové vozidlá a obsluhovať stroje.
4.8 Nežiaduce účinky
Vystavenie každého pacienta ionizujúcemu žiareniu musí byť opodstatnené na základe jeho pravdepodobného prínosu. Aplikovaná aktivita musí byť taká, aby výsledná dávka žiarenia bola čo najnižšia pri dosiahnutí požadovaného diagnostického alebo terapeutického výsledku.
Pri väčšine diagnostických vyšetrení v nukleárnej medicíne je absorbovaná radiačná dávka (efektívna dávka / EDE) menšia ako 20 mSv. Tieto hodnoty sú obvykle u tejto zlúčeniny prekročené. Radiačná dávka z terapeutickej expozície môže spôsobiť zvýšený výskyt rakoviny a mutácií (pozri: „neskoršie následky“ opísané nižšie). V takýchto prípadoch je nevyhnutné zabezpečiť, aby riziko z ožiarenia bolo menšie ako riziko zo samotnej choroby.
Včasné následky
Terapeutické množstvo jodidu (131I) sodného môže zhoršiť existujúcu hypertyreózu.
Vysoké hladiny rádioaktivity môžu spôsobiť gastrointestinálne poruchy, obvykle v prvých hodinách alebo dňoch po podaní. K zhoršeniu stavu v gastrointestinálnej oblasti môže dochádzať až v 67 %. Tomu možno čeliť symptomatickou liečbou.
Pri liečbe vysokou dávkou rádioaktívneho jódu, jeden až tri dni po aplikácii môže vzniknúť prechodný akútny zápal štítnej žľazy a trachey s možným prejavom ťažkej tracheálnej konstrikcie, najmä v prípadoch už existujúcej stenózy. Môže vzniknúť zápal slinných žliaz s ich zdurením a bolestivosťou, čiastočnou stratou chuti do jedla a suchosťou v ústach. Výskyt býva od 10 % (v prípade preventívnych opatrení) až do 60 % (bez preventívnych opatrení). Sialoadenitída sa obvykle spontánne upraví, niekedy je však potrebná protizápalová terapia. Ojedinele boli popísané pretrvávajúce prípady straty chute do jedla, sucha v ústach s následnou stratou zubov, v závislosti na dávke. Radiačné zaťaženie slinných žliaz má byť znižované stimuláciou vylučovania slín kyslými zlúčeninami.
Zvýšené vychytávanie rádioaktívneho jódu v rôznych orgánoch môže spôsobiť ich miestnu bolesť, nevoľnosť a opuch v tkanivách, ktoré ho akumulujú.
Pri liečbe metastáz karcinómu štítnej žľazy v CNS môže vzniknúť edému mozgu alebo sa môže zvýšiť
rozsah už existujúceho edému.
Po podaní jodidu (131I) sodného boli popísané niektoré prípady nežiaducich účinkov, zahrňujúcich nevoľnosť, zvracanie a nešpecifikované prejavy alergie.
Pozdné následky
Ako neskorší následok liečby hypertyreózy rádioaktívnym jódom môže vzniknúť v závislosti na dávke
hypotyreóza. Potrebná je preto pravidelná kontrola funkcie štítnej žľazy pre prípadné zahájenie substitučnej terapie. Hypotyreóza po liečbe rádioaktívnym jódom sa môže prejaviť za niekoľko týždňov ale i rokov (väčšinou to nebýva skôr ako za 6 - 12 týždňov). Incidencia hypothyreózy po aplikácii rádioaktívneho jódu sa uvádza v rozmedzí 2 - 70 %.
Príležitostne boli po podaní rádioaktívneho jódu pozorované prípady prechodne zníženej funkcie prištítnych teliesok; preto sa musia sledovať jej príznaky a pri ich zistení zahájiť substitučná terapia. Ako neskoršie následky jednej aplikácie aktivity väčšej ako 5000 MBq alebo pri kratšom intervale ako
6 mesiacov sa môže vyskytnúť reverzibilný alebo vo veľmi vzácnych prípadoch ireverzibilný útlm kostnej drene, s izolovanou trombocytopéniou alebo erytrocytopéniou s fatálnym priebehom. Často je pozorovaná prechodná leukocytóza.
Epidemiologické štúdie z obdobia rokov 1950 - 1970 informujú o zvýšenej incidencii karcinómu žalúdka u chorých po podaní jodidu (131I) sodného.
Podľa epidemiologických štúdií pacientov po aplikácii väčších aktivít 131I, napríklad pri liečbe
malígnych ochorení štítnej žľazy, bola pozorovaná zvýšená incidencia leukémií. Možný je tiež mierny vzostup incidencie karcinómu prsníka a močového mechúra.
4.9 Predávkovanie
Táto látka je určená na podávanie kompetentnou osobou v nemocničnom zariadení. Riziko
predávkovania je len teoretické. Spočíva v aplikácii nežiadúceho množstva rádioaktivity z nepozornosti. Radiačné zaťaženie pri predávkovaní je možné znížiť podaním látok blokujúcich štítnu žľazu, napr. chloristanu draselného, použitím emetík a podporou diurézy s častým vyprázdňovaním močového mechúra.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
Farmakoterapeutická skupina: diagnostické rádiofarmaká
ATC klasifikácia: V09F X03
Farmakoterapeutická skupina: terapeutické rádiofarmaká
ATC klasifikácia: V10X A01
5.1 Farmakodynamické vlastnosti
V množstve používanom pri diagnostických i terapeutických aplikáciách nie sú známe farmakologické účinky jódu. Viac ako 90 % terapeutického účinku spôsobuje žiarenia beta, ktoré má stredný dosah
0,5 mm.
5.2 Farmakokinetické vlastnosti
Po injekcii sa asi 20 % jodidu vylúči jednoduchým prestupom štítnou žľazou. Vrchol akumulácie možno pozorovať počas 24 - 48 hodín s maximom asi 50 % za 5 hodín. Kinetický profil poskytuje racionálny podklad pre diagnostické postupy za 24 a 72 hodín po aplikácii. Efektívny polčas rádioaktívneho jódu v plazme je asi 12 hodín, zatiaľ čo rádioaktívny jód vychytaný štítnou žľazou má tento polčas asi 6 dní. Asi 40 % aktivity má teda efektívny polčas 0,4 dňa a zvyšných 60 % 8 dní.
Vylučuje sa hlavne močom. Malé množstvo jodidu (131I) sodného sa vychytáva v slinných žľazách, žalúdočnej sliznici a časť môže byť prítomná v materskom mlieku, placente a v plexus chorioideus.
Vylučovanie močom je 37 – 75%, vylučovanie stolicou je okolo 10% a takmer zanedbateľné je vylučovanie potom.
5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti
Vzhľadom na malé množstvo podanej látky v porovnaní s príjmom jódu v potrave (40 - 500 µg denne)
nebola akútna toxicita popísaná a ani sa neočakáva.
Nie sú k dispozícii údaje o toxicite pri opakovanom podávaní jodidu sodného, ani jeho účinky na reprodukciu zvierat alebo údaje o možnej mutagenite a kancerogenite.
5.4 Dozimetrické údaje
Dozimetrické údaje v tabuľkách sú prevzaté z publikácie (ICRP č. 53 / 1987). Model ICRP uvádza údaje pre intravenóznu aplikáciu.
Na diagnostické použitie
Efektívny dávkový ekvivalent (EDE) po podaní aktivity 400 MBq je obvykle medzi 28,8 mSv (0 %
vychytávania štítnou žľazou) až 9600 mSv (55 % vychytávania štítnou žľazou).
Za podobných okolností bude dávka na štítnu žľazu rôzna - od 11,6 mGy do 316 000 mGy a na stenu močového mechúra od 244 mGy do 116 mGy.
Na terapeutické použitie
Radiačné zaťaženie jednotlivých orgánov, ktoré nemusia byť cieľovými orgánmi terapie, môže byť
ovplyvnené patofyziologickými zmenami, spôsobenými ich samotným ochorením.
Ako súčasť hodnotenia vzťahu riziko - úžitok sa odporúča urobiť výpočet efektívneho dávkového ekvivalentu (EDE) pre jednotlivé cieľové orgány pred aplikáciou 131I. Aktivita sa potom môže upraviť podľa hmotnosti štítnej žľazy, biologického polčasu a „recyklačného“ faktora, ktorý berie do úvahy fyziologický stav chorého (vrátane deplécie jódu) a súvisiace patologické procesy.
JODID
Blokovaná štítna žľaza, vychytávanie 0 %
131I 8,04 dňa
Orgán Absorbovaná dávkana jednotku podanej aktivity (mGy/MBq)dospelý 15 rokov 10 rokov 5 rokov 1 rok
nadobličky
| 3,7
| e-02
| 4,2
| e-02
| 6,7
| e-02
| 1,1
| e-01
| 2,0
| e-01
|
stena močového
| 6,1
| e-01
| 7,5
| e-01
| 1,1
| e+00
| 1,8
| e+00
| 3,4
| e+00
|
mechúra
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
povrch kostí
| 3,2
| e-02
| 3,8
| e-02
| 6,1
| e-02
| 9,7
| e-02
| 1,9
| e-01
|
prsná žľaza
| 3,3
| e-02
| 3,3
| e-02
| 5,2
| e-02
| 8,5
| e-02
| 1,7
| e-01
|
GI trakt:
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
stena žalúdka
| 3,4
| e-02
| 4,0
| e-02
| 6,4
| e-02
| 1,0
| e-01
| 1,9
| e-01
|
tenké črevo
| 3,8
| e-02
| 4,7
| e-02
| 7,5
| e-02
| 1,2
| e-01
| 2,2
| e-01
|
hrubé črevo
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
-stena horná č.
| 3,7
| e-02
| 4,5
| e-02
| 7,0
| e-02
| 1,2
| e-01
| 2,1
| e-01
|
-stena dolná č.
| 4,3
| e-02
| 5,2
| e-02
| 8,2
| e-02
| 1,3
| e-01
| 2,3
| e-01
|
obličky
| 6,5
| e-02
| 8,0
| e-02
| 1,2
| e-01
| 1,7
| e-01
| 3,1
| e-01
|
pečeň
| 3,3
| e-02
| 4,0
| e-02
| 6,5
| e-02
| 1,0
| e-01
| 2,0
| e-01
|
pľúca
| 3,1
| e-02
| 3,8
| e-02
| 6,0
| e-02
| 9,6
| e-02
| 1,9
| e-01
|
vaječníky
| 4,2
| e-02
| 5,4
| e-02
| 8,4
| e-02
| 1,3
| e-01
| 2,4
| e-01
|
pankreas
| 3,5
| e-02
| 4,3
| e-02
| 6,9
| e-02
| 1,1
| e-01
| 2,1
| e-01
|
červená kostná
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
dreň
| 3,5
| e-02
| 4,2
| e-02
| 6,5
| e-02
| 1,0
| e-01
| 1,9
| e-01
|
slezina
| 3,4
| e-02
| 4,0
| e-02
| 6,5
| e-02
| 1,0
| e-01
| 2,0
| e-01
|
semenníky
| 3,7
| e-02
| 4,5
| e-02
| 7,5
| e-02
| 1,2
| e-01
| 2,3
| e-01
|
štítna žľaza
| 2,9
| e-02
| 3,8
| e-02
| 6,3
| e-02
| 1,0
| e-01
| 2,0
| e-01
|
maternica
| 5,4
| e-02
| 6,7
| e-02
| 1,1
| e-01
| 1,7
| e-01
| 3,0
| e-01
|
ostatné tkanivá
| 3,2
| e-02
| 3,9
| e-02
| 6,2
| e-02
| 1,0
| e-01
| 1,9
| e-01
|
Efektívny dáv- 7,2 e-02 8,8 e-02 1,4 e-01 2,1 e-01 4,0 e-01kový ekvivalent(mSv/MBq)Stena močového mechúra prispieva k efektívnemu dávkovému ekvivalentu 50,8 %.
Neúplné blokovanie:Efektívny dávkový ekvivalent (mSv / MBq) s malým vychytávaním v štítnej žľaze.
vychytávanie 0,5 %
| 3,0
| e-01
| 4,5
| e-01
| 6,9
| e-01
| 1,5
| e+00
| 2,8
| e+00
|
vychytávanie 1,0 %
| 5,2
| e-01
| 8,1
| e-01
| 1,2
| e+00
| 2,7
| e+00
| 5,3
| e+00
|
vychytávanie 2,0 %
| 9,7
| e-01
| 1,5
| e+00
| 2,4
| e+00
| 5,3
| e+00
| 1,0
| e+01
|
Vychytávanie štítnou žľazou 15 %
Orgán Absorbovaná dávka
na jednotku podanej aktivity (mGy/MBq)
dospelý 15 rokov 10 rokov 5 rokov 1 rok
nadobličky
| 3,6
| e-02
| 4,3
| e-02
| 7,1
| e-02
| 1,1
| e-01
| 2,2
| e-01
|
stena močového
| 5,2
| e-01
| 6,4
| e-01
| 9,8
| e-01
| 1,5
| e+00
| 2,9
| e+00
|
mechúra
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
povrch kostí
| 4,7
| e-02
| 6,7
| e-02
| 9,4
| e-02
| 1,4
| e-01
| 2,4
| e-01
|
prsná žľaza
| 4,3
| e-02
| 4,3
| e-02
| 8,1
| e-02
| 1,3
| e-01
| 2,5
| e-01
|
GI trakt:
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
stena žalúdka
| 4,6
| e-01
| 5,8
| e-01
| 8,4
| e-02
| 1,5
| e-00
| 2,9
| e-00
|
tenké črevo
| 2,8
| e-01
| 3,5
| e-01
| 6,2
| e-01
| 1,0
| e-00
| 2,0
| e-00
|
hrubé črevo
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
-stena horná č.
| 5,9
| e-02
| 6,5
| e-02
| 1,0
| e-01
| 1,6
| e-01
| 2,8
| e-01
|
-stena dolná č.
| 4,2
| e-02
| 5,3
| e-02
| 8,2
| e-02
| 1,3
| e-01
| 2,3
| e-01
|
obličky
| 6,0
| e-02
| 7,5
| e-02
| 1,1
| e-01
| 1,7
| e-01
| 2,9
| e-01
|
pečeň
| 3,2
| e-02
| 4,1
| e-02
| 6,8
| e-02
| 1,1
| e-01
| 2,2
| e-01
|
pľúca
| 5,3
| e-02
| 7,1
| e-02
| 1,2
| e-02
| 1,9
| e-01
| 3,3
| e-01
|
vaječníky
| 4,3
| e-02
| 5,9
| e-02
| 9,2
| e-02
| 1,4
| e-01
| 2,6
| e-01
|
pankreas
| 5,2
| e-02
| 6,2
| e-02
| 1,0
| e-01
| 1,5
| e-01
| 2,7
| e-01
|
červená kostná
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
dreň
| 5,4
| e-02
| 7,4
| e-02
| 9,9
| e-02
| 1,4
| e-01
| 2,4
| e-01
|
slezina
| 4,2
| e-02
| 5,1
| e-02
| 8,1
| e-02
| 1,2
| e-01
| 2,3
| e-01
|
semenníky
| 2,8
| e-02
| 3,5
| e-02
| 5,8
| e-02
| 9,4
| e-02
| 1,8
| e-01
|
štítna žľaza
| 2,1
| e-02
| 3,4
| e-02
| 5,1
| e-02
| 1,1
| e+03
| 2,0
| e+03
|
maternica
| 5,4
| e-02
| 6,8
| e-02
| 1,1
| e-01
| 1,7
| e-01
| 3,1
| e-01
|
ostatné tkanivá
| 6,5
| e-02
| 8,9
| e-02
| 1,4
| e-01
| 2,2
| e-01
| 4,0
| e-01
|
Efektívny dáv- 6,6 e-00 1,0 e-01 1,5 e-01 3,4 e-01 6,2 e-01kový ekvivalent(mSv/MBq)
Orgán Absorbovaná dávka
na jednotku podanej aktivity (mGy/MBq)
dospelý 15 rokov 10 rokov 5 rokov 1 rok
nadobličky
| 4,2
| e-02
| 5,0
| e-02
| 8,7
| e-02
| 1,4
| e-01
| 2,8
| e-01
|
stena močového
| 4,0
| e-01
| 5,0
| e-01
| 7,8
| e-01
| 1,2
| e+00
| 2,3
| e+00
|
mechúra
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
povrch kostí
| 7,6
| e-02
| 1,2
| e-01
| 1,6
| e-01
| 2,3
| e-01
| 3,5
| e-01
|
prsná žľaza
| 6,7
| e-02
| 6,6
| e-02
| 1,3
| e-01
| 2,2
| e-01
| 4,0
| e-01
|
GI trakt:
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
stena žalúdka
| 4,6
| e-01
| 5,9
| e-01
| 8,5
| e-02
| 1,5
| e-00
| 3,0
| e-00
|
tenké črevo
| 2,8
| e-01
| 3,5
| e-01
| 6,2
| e-01
| 1,0
| e-00
| 2,0
| e-00
|
hrubé črevo
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
-stena horná č.
| 5,8
| e-02'
| 6,5
| e-02
| 1,0
| e-01
| 1,7
| e-01
| 3,0
| e-01
|
-stena dolná č.
| 4,0
| e-02
| 5,1
| e-02
| 8,0
| e-02
| 1,3
| e-01
| 2,4
| e-01
|
obličky
| 5,6
| e-02
| 7,2
| e-02
| 1,1
| e-01
| 1,7
| e-01
| 2,9
| e-01
|
pečeň
| 3,7
| e-02
| 4,9
| e-02
| 8,2
| e-02
| 1,4
| e-01
| 2,7
| e-01
|
pľúca
| 9,0
| e-02
| 1,2
| e-01
| 2,1
| e-01
| 3,3
| e-01
| 5,6
| e-01
|
vaječníky
| 4,2
| e-02
| 5,7
| e-02
| 9,0
| e-02
| 1,4
| e-01
| 2,7
| e-01
|
pankreas
| 5,4
| e-02
| 6,9
| e-02
| 1,1
| e-01
| 1,8
| e-01
| 3,2
| e-01
|
červená kostná
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
dreň
| 8,6
| e-02
| 1,2
| e-01
| 1,6
| e-01
| 2,2
| e-01
| 3,5
| e-01
|
slezina
| 4,6
| e-02
| 5,9
| e-02
| 9,6
| e-02
| 1,5
| e-01
| 2,8
| e-01
|
semenníky
| 2,6
| e-02
| 3,2
| e-02
| 5,4
| e-02
| 8,9
| e-02
| 1,8
| e-01
|
štítna žľaza
| 5,0
| e-02
| 7,9
| e-02
| 1,2
| e-03
| 2,6
| e+03
| 4,7
| e+03
|
maternica
| 5,0
| e-02
| 6,3
| e-02
| 1,0
| e-01
| 1,6
| e-01
| 3,0
| e-01
|
ostatné tkanivá
| 1,1
| e-01
| 1,6
| e-01
| 2,6
| e-01
| 4,1
| e-01
| 7,1
| e-01
|
Efektívny dáv- 1,5 e+01 2,4 e+01 3,6 e+01 7,8 e+01 1,4 e+02kový ekvivalent(mSv/MBq)
Orgán Absorbovaná dávka
na jednotku podanej aktivity (mGy/MBq)
dospelý 15 rokov 10 rokov 5 rokov 1 rok
nadobličky
| 4,9
| e-02
| 5,8
| e-02
| 1,1
| e-01
| 1,7
| e-01
| 3,4
| e-01
|
stena močového
| 2,9
| e-01
| 3,6
| e-01
| 5,4
| e-01
| 8,5
| e+01
| 1,6
| e+00
|
mechúra
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
povrch kostí
| 1,1
| e-01
| 1,7
| e-01
| 2,2
| e-01
| 3,2
| e-01
| 4,8
| e-01
|
prsná žľaza
| 9,1
| e-02
| 8,9
| e-02
| 1,9
| e-01
| 3,1
| e-01
| 5,6
| e-01
|
GI trakt:
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
stena žalúdka
| 4,6
| e-01
| 5,9
| e-01
| 8,6
| e-01
| 1,5
| e-00
| 3,0
| e+00
|
tenké črevo
| 2,8
| e-01
| 3,5
| e-01
| 6,2
| e-01
| 1,0
| e+00
| 2,0
| e+00
|
hrubé črevo
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
-stena horná č.
| 5,8
| e-02
| 6,7
| e-02
| 1,0
| e-01
| 1,8
| e-01
| 3,2
| e-01
|
-stena dolná č.
| 3,9
| e-02
| 4,9
| e-02
| 7,8
| e-02
| 1,3
| e-01
| 2,4
| e-01
|
obličky
| 5,1
| e-02
| 6,8
| e-02
| 1,0
| e-01
| 1,7
| e-01
| 2,9
| e-01
|
pečeň
| 4,3
| e-02
| 5,8
| e-02
| 9,7
| e-02
| 1,7
| e-01
| 3,3
| e-01
|
pľúca
| 1,3
| e-01
| 1,8
| e-01
| 3,0
| e-01
| 4,8
| e-01
| 8,0
| e-01
|
vaječníky
| 4,1
| e-02
| 5,6
| e-02
| 9,0
| e-02
| 1,5
| e-01
| 2,7
| e-01
|
pankreas
| 5,8
| e-02
| 7,6
| e-02
| 1,3
| e-01
| 2,1
| e-01
| 3,8
| e-01
|
červená kostná
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
dreň
| 1,2
| e-01
| 1,8
| e-01
| 2,2
| e-01
| 2,9
| e-01
| 4,6
| e-01
|
slezina
| 5,1
| e-02
| 6,8
| e-02
| 1,1
| e-01
| 1,7
| e-01
| 3,3
| e-01
|
semenníky
| 2,6
| e-02
| 3,1
| e-02
| 5,2
| e-02
| 8,7
| e-02
| 1,7
| e-01
|
štítna žľaza
| 7,9
| e-02
| 1,2
| e+03
| 1,9
| e-+3
| 4,1
| e+01
| 7,4
| e+03
|
maternica
| 4,6
| e-02
| 6,0
| e-02
| 9,9
| e-02
| 1,6
| e-01
| 3,0
| e-01
|
ostatné tkanivá
| 1,6
| e-01
| 2,4
| e-01
| 3,7
| e-01
| 5,9
| e-01
| 1,0
| e+00
|
Efektívny dáv- 2,4 e+01 3,7 e+01 5,6 e+01 1,2 e+02 2,2 e+02kový ekvivalent(mSv/MBq)
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1 Zoznam všetkých pomocných látok
Natrii thiosulfas, Ph. Eur.
Natrii hydrogenophosphas, Ph. Eur. Natrii dihydrogenophosphas, Ph. Eur. Natrii chloridum, Ph. Eur.
Aqua pro injectione, Ph. Eur.
6.2 InkompatibilityNie sú známe.
6.3 Čas použiteľnostiČas použiteľnosti prípravku je 39 dní od dátumu výroby.
6.4 Upozornenia na podmienky a spôsob skladovaniaLiek sa skladuje pri teplote do 25 0C. Neskladovať v mraze.
6.5 Vlastnosti a zloženie obalu, veľkosť baleniaLiek sa dodáva ako sterilný izotonický roztok v injekčnej liekovke z číreho skla, uzatvorenej zátkou z butylkaučuku, potiahnutou polytetrafluóroetylénom, s hliníkovou objímkou.
Veľkosť balenia:
| 74MBq/ml:
| 37 – 740 MBq
|
| 925MBq/ml:
| 925 MBq – 9,25 GBq
|
6.6 Upozornenia na spôsob zaobchádzania s liekomPretože liek neobsahuje antimikrobiálnu prísadu a je určený na viacdávkové použitie, všetky jednotlivé dávky by sa mali odoberať z injekčnej liekovky v priebehu jedného pracovného dňa. Injekčná liekovka po odobratí prvej dávky sa má uchovávať pri teplote 2 - 8 0C.
Aplikácia rádiofarmák je spojená s rizikom vonkajšieho ožiarenia pre personál i iné osoby a taktiež
s rizikom kontaminácie stopami moča, zvratkov a pod.
Pri používaní rádiofarmák i odstraňovaní odpadu je nutné dodržiavať príslušné národné predpisy pre ochranu zdravia pred ionizujúcim žiarením.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCIIAmersham plc Amersham Place Little Chalfont Buckinghamshire HP79NA
Veľká Británia
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO88/0189/04-S9. DÁTUM REGISTRÁCIE30. apríla 200410. DÁTUM POSLEDNEJ REVÍZIE TEXTUapríl 2004