zdravotníckeho personálu a zostať pod jeho dohľadom 30 minút po aplikácii.
Každý deň sa má zvoliť na podanie injekcie iné miesto, aby sa znížila pravdepodobnosť lokálneho podráždenia alebo bolesti v mieste podania injekcie. Vhodné miesta na injekciu, ktorú si pacient môže sám aplikovať, sú brucho, ramená, boky a stehná.
4.3 KontraindikácieGlatirameracetát je kontraindikovaný v nasledovných prípadoch:
• precitlivenosť na glatirameracetát alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1
• u gravidných žien
4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní Glatirameracetát sa má podávať iba subkutánne. Glatirameracetát sa nesmie podávať intravenózne alebo intramuskulárne.
Liečba glatirameracetátom sa má začať pod dohľadom neurológa alebo lekára, ktorý má skúsenosti s liečbou SM.
Ošetrujúci lekár má pacientovi vysvetliť, že v priebehu pár minút po podaní injekcie glatirameracetátu sa môže objaviť reakcia spojená s aspoň jedným z nasledovných príznakov: vazodilatácia (sčervenenie), bolesť na hrudi, dyspnoe, palpitácie alebo tachykardia. Väčšina týchto symptómov trvá krátko a odznie spontánne bez akýchkoľvek následkov. Ak sa objaví závažný nežiaduci účinok, pacient musí okamžite prerušiť liečbu glatirameracetátom a vyhľadať svojho lekára alebo prvú pomoc. Symptomatická liečba sa môže začať podľa uváženia lekára.
Nie sú k dispozícii dôkazy, ktoré by naznačovali, že by niektorá skupina pacientov bola viac ohrozená týmito reakciami. Napriek tomu sa musí postupovať opatrne pri podávaní glatirameracetátu pacientom s poruchami srdca. Títo pacienti majú byť počas liečby pravidelne sledovaní.
Výskyt kŕčov a/alebo anafylaktoidných alebo alergických reakcií bol zaznamenaný zriedkavo.
Zriedkavo sa môžu vyskytnúť závažné reakcie z precitlivenosti (napr. bronchospazmus, anafylaxia alebo urtikária). Ak sú reakcie závažné, musí sa začať vhodná liečba a podávanie glatirameracetátu má byť prerušené.
Protilátky reagujúce na glatirameracetát boli detegované v sére pacientov počas dennej dlhodobej liečby glatirameracetátom. Maximálne hladiny boli dosiahnuté v priemere po 3 - 4 mesiacoch liečby, potom sa znížili a stabilizovali na hodnotách mierne zvýšených oproti hodnotám na začiatku.
Nie je dokázané, že tieto protilátky reagujúce na glatirameracetát sú neutralizujúce, alebo že ich vznik môže pravdepodobne ovplyvniť klinickú účinnosť glatirameracetátu.
U pacientov s poruchou funkcie obličiek musia byť počas liečby glatirameracetátom monitorované renálne funkcie. Hoci u pacientov nebolo dokázané ukladanie imunokomplexov v glomeruloch, takáto možnosť sa nedá vylúčiť.
4.5 Liekové a iné interakcieInterakcie glatirameracetátu s inými liekmi neboli oficiálne hodnotené.
Pozorovania z existujúcich klinických skúšaní a skúseností po uvedení lieku na trh nenaznačujú žiadne významné interakcie glatirameracetátu s terapiou bežne používanou u SM pacientov, vrátane súbežného podávania kortikosteroidov po dobu až 28 dní.
Štúdie i
n vitro naznačujú, že glatirameracetát sa v krvi silno viaže na plazmatické proteíny, nie je však nahradený fenytoínom či karbamazepínom, ani ich nenahradzuje. Keďže však existuje teoretická možnosť, že glatirameracetát môže ovplyvniť distribúciu látok viažucich sa na proteíny, súbežné podávanie takýchto liekov je potrebné pozorne sledovať.
4.6 Fertilita, gravidita a laktáciaGraviditaNie sú k dispozícii adekvátne údaje o použití glatirameracetátu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách neposkytujú dostatok údajov o účinkoch počas gravidity, embryonálneho/fetálneho vývoja, pôrodu a postnatálneho vývoja (pozri časť 5.3). Nie je známe potenciálne riziko u ľudí. Glatirameracetát je kontraindikovaný počas gravidity.
Počas liečby týmto liekom musí byť zvážené použitie antikoncepcie.
DojčenieNie sú k dispozícii údaje o vylučovaní glatirameracetátu, jeho metabolitov alebo protilátok do materského mlieka. Pri podávaní dojčiacim matkám sa má postupovať opatrne. Má sa zvážiť relatívny pomer rizika a prínosu pre matku a dieťa.
4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať strojeNeuskutočnili sa žiadne škúšania o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.
4.8 Nežiaduce účinkyVo všetkých klinických skúšaniach boli reakcie v mieste vpichu najčastejšie sa vyskytujúcimi nežiaducimi reakciami a hlásila ich väčšina pacientov, ktorým sa glatirameracetát podával. V kontrolovaných štúdiách bol pomer pacientov, ktorí aspoň raz hlásili takéto reakcie, vyšší u pacientov liečených glatirameracetátom (70 %) než u pacientov dostávajúcich injekčne placebo (37 %). Najčastejšie hlásené reakcie v mieste vpichu, v klinických skúšaniach a pri použití po uvedení lieku na trh, boli erytém, bolesť, zhrubnutie kože, svrbenie, edém, zápal a precitlivenosť, a zriedkavo lipoatrofia a kožná nekróza.
Reakcia, spojená s minimálne jedným alebo s viacerými z nasledovných príznakov, bola opísaná ako bezprostredná postinjekčná reakcia: vazodilatácia (sčervenenie), bolesť na hrudníku, dyspnoe, palpitácia alebo tachykardia. Táto reakcia sa môže objaviť v priebehu niekoľkých minút po podaní injekcie glatirameracetátu. Najmenej jeden príznak z uvedenej bezprostrednej postinjekčnej reakcie bol hlásený najmenej raz u 31 % pacientov, ktorým sa podával glatirameracetát, v porovnaní s 13 % u pacientov, ktorí dostávali placebo.
Všetky nežiaduce reakcie, ktoré boli častejšie hlásené u pacientov používajúcich glatirameracetát než u pacientov dostávajúcich placebo, sú zhrnuté v nasledovnej tabuľke. Tieto údaje pochádzajú zo štyroch pivotných, dvojito zaslepených, placebom kontrolovaných klinických skúšaní s celkovým počtom 512 pacientov liečených liekom glatirameracetát a 509 pacientov liečených placebom až 36 mesiacov. Tri klinické skúšania u pacientov s relapsujúco-remitujúcou sklerózou multiplex (RRMS) zahŕňali celkovo 269 pacientov, ktorí boli liečení glatirameracetátom a 271 pacientov dostávajúcich placebo, až 35 mesiacov. Štvrté klinické skúšanie u pacientov s prvou klinickou epizódou a zisteným vysokým rizikom vzniku klinicky jednoznačnej sklerózy multiplex zahŕňalo 243 pacientov liečených glatirameracetátom a 238 pacientov liečených placebom až 36 mesiacov.
Trieda orgánových systémov
| Veľmi časté (≥ 1/10)
| Časté (≥ 1/100 až < 1/10)
| Menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100)
|
Infekcie a nákazy
| Infekcia, chrípka
| Bronchitída, gastroenteritída, herpes simplex, otitis media, rinitída, dentogénny absces, vaginálna kandidóza*
| Absces, celulitída, vred, herpes zoster, pyelonefritída
|
Benígne a malígne nádory, vrátane nešpecifikova-ných novotvarov (cysty a polypy)
|
| Benígny novotvar kože, novotvar
| Rakovina kože
|
Poruchy krvi a lymfatického systému
|
| Lymfadenopatia*
| Leukocytóza, leukopénia, splenomegália, trombocytopénia, abnormálna morfológia lymfocytov
|
Poruchy imunitného systému
|
| Hypersenzitivita
|
|
Poruchy endokrinného systému
|
|
| Struma, hypertyreoidizmus
|
Poruchy metabolizmu a výživy
|
| Anorexia, zvýšenie telesnej hmotnosti*
| Neznášanlivosť alkoholu, dna, hyperlipidémia, zvýšenie hladiny sodíka v krvi, zníženie sérového feritínu
|
Psychické poruchy
| Úzkosť*, depresia
| Nervozita
| Abnormálne sny, zmätenosť, euforická nálada, halucinácie, nepriateľské správanie, mánia, porucha osobnosti, suicidálny stav
|
Poruchy nervového systému
| Bolesť hlavy
| Dysgeúzia, hypertónia, migréna, porucha reči, synkopa, tremor*,
| Syndróm karpálneho tunela, kognitívna porucha, kŕč, dysgrafia, dyslexia, dystónia, motorická dysfunkcia, myoklónia, neuritída, neuromuskulárna blokáda, nystagmus, paralýza, ochrnutie peroneálneho nervu, stupor, poruchy zorného poľa
|
Poruchy oka
|
| Diplopia, porucha oka*
| Katarakta, korneálna lézia, suché oko, hemorágia oka, ptóza očného viečka, mydriáza, atrofia optického nervu
|
Poruchy ucha a labyrintu
|
| Porucha ucha
|
|
Poruchy srdca a poruchy srdcovej činnosti
|
| Palpitácie*, tachykardia*
| Extrasystoly, sínusová bradykardia, paroxyzmálna tachykardia
|
Poruchy ciev
| Vazodilatácia*
|
| Kŕčové žily
|
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína
| Dyspnoe*
| Kašeľ, sezónna rinitída
| Apnoe, epistaxa, hyperventilácia, laryngospazmus, porucha pľúc, pocit dusenia
|
Poruchy gastrointestinál-neho traktu
| Nauzea*
| Anorektálna porucha, zápcha, zubný kaz, dyspepsia, dysfágia, inkontinencia stolice, vracanie*
| Kolitída, polyp hrubého čreva, enterokolitída, grganie, vred pažeráka, periodontitída, rektálne krvácanie, zväčšenie slinných žliaz
|
Poruchy pečene a žlčových ciest
|
| Abnormálne výsledky funkčných testov pečene
| Cholelitiáza, hepatomegália
|
Poruchy kože a podkožného tkaniva
| Vyrážka*
| Ekchymóza, hyperhidróza, pruritus, porucha kože*, urtikária
| Angioedém, kontaktná dermatitída, erythema nodosum, kožné noduly
|
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
| Bolesť kĺbov, bolesť chrbta*
| Bolesť krku
| Artritída, burzitída, bolesť v boku, atrofia svalov, osteoartritída
|
Poruchy obličiek a močových ciest
|
| Urgentné nutkanie na močenie, polakizúria, retencia moču
| Hematúria, nefrolitiáza, poruchy močového traktu, abnormálny nález v moči
|
Stavy v gravidite, v šestonedelí a perinatálnom období
|
|
| Potrat
|
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov
|
|
| Naliatie pŕs, erektilná dysfunkcia, prolaps orgánov malej panvy, priapizmus, porucha prostaty, abnormálny ster z krčka maternice, porucha semenníkov, vaginálne krvácanie, vulvovaginálna porucha
|
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania
| Asténia, bolesť na hrudi*, reakcie v mieste vpichu*§, bolesť*
| Zimnica*, opuch tváre*, atrofia v mieste vpichu♣, lokálna reakcia*, periférny edém, edém, pyrexia
| Cysta, nevoľnosť po požití alkoholu, hypotermia, bezprostredná postinjekčná reakcia, zápal, nekróza v mieste podania, porucha slizníc
|
Úrazy, otravy a komplikácie liečebného postupu
|
|
| Postvakcinačný syndróm
|
* Viac ako o 2 % (> 2/100) vyšší výskyt v skupine liečenej glatirameracetátom ako v skupine dostávajúcej placebo. Nežiaduce reakcie bez symbolu * majú rozdiel menší alebo rovný 2 %.
§ Termín „reakcie v mieste vpichu“ (rôzne druhy) zahŕňa všetky nežiaduce udalosti objavujúce sa v mieste vpichu okrem atrofie v mieste vpichu a nekrózy v mieste vpichu, ktoré sú uvedené osobitne v tabuľke.
♣ Zahŕňa podmienky, ktoré súvisia s lokalizovanou lipoatrofiou v miestach vpichu.
V štvrtom klinickom skúšaní uvedenom vyššie, otvorená (open-label) fáza liečby nasledovala po placebom kontrolovanej fáze (pozri časť 5.1). Neboli pozorované žiadne zmeny v známom rizikovom profile glatirameracetátu ani počas nasledujúcej otvorenej (open-label) fázy trvajúcej 5 rokov.
Nasledovné nežiaduce reakcie boli hlásené od pacientov so SM liečených glatirameracetátom v nekontrolovaných klinických skúšaniach a z postmarketingových skúseností s glatirameracetátom: reakcie z precitlivenosti (vrátane zriedkavého výskytu anafylaxie, ≥ 1/10 000, < 1/1 000)
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcieHlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v
Prílohe V.
4.9 PredávkovanieBolo hlásených niekoľko prípadov predávkovania glatirameracetátom (do dávky 300 mg glatirameracetátu). Tieto prípady neboli spojené s inými nežiaducimi účinkami ako tými, ktoré sú uvedené v časti 4.8.
V prípade predávkovania majú byť pacienti monitorovaní a má sa začať vhodná symptomatická a podporná liečba.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI5.1 Farmakodynamické vlastnostiFarmakoterapeutická skupina: Iné imunostimulanciá, ATC kód: L03AX13
Mechanizmus účinku Mechanizmus(my), ktorým(mi) glatirameracetát pôsobí u pacientov so SM, nie je(nie sú) úplne objasnený(é). Predpokladá sa však, že ovplyvňuje imunitné procesy, ktoré sa v súčasnosti pokladajú za zodpovedné za patogenézu SM. Túto hypotézu podporujú výsledky štúdií, ktoré boli vykonané s cieľom objasniť patogenézu experimentálnej alergickej encefalomyelitídy (EAE), stavu, ktorý je možno vyvolať u niekoľkých druhov zvierat prostredníctvom imunizácie látkou izolovanou z centrálneho nervového systému, ktorá obsahuje myelín a často sa používa ako experimentálny model SM u zvierat. Štúdie na zvieratách vykonané aj u pacientov so SM naznačujú, že po podaní glatirameracetátu sa indukujú glatirameracetát-špecifické supresorové T bunky a dochádza k ich aktivácii na periférii.
Klinická účinnosť a bezpečnosťRRMS (Relapsujúco-remitujúca skleróza multiplex):
V troch kontrolovaných štúdiách bolo glatirameracetátom liečených celkovo 269 pacientov. Prvá bola dvojročná štúdia zahŕňajúca 50 pacientov (glatirameracetát n = 25, placebo n = 25), u ktorých bola relapsujúca-remitujúca SM diagnostikovaná pomocou vtedy platných štandardných kritérií a ktorí mali najmenej dva ataky neurologickej dysfunkcie (exacerbácie) v priebehu predchádzajúcich dvoch rokov. Druhá štúdia uplatňovala tie isté kritériá pre zaradenie a sledovala 251 pacientov liečených po dobu až 35 mesiacov (glatirameracetát n = 125, placebo n = 126). Tretia štúdia bola deväťmesačná štúdia, do ktorej sa zapojilo 239 pacientov (glatirameracetát n = 119, placebo n = 120) a ktorej kritériá pre zaradenie boli podobné kritériám v prvej a druhej štúdii s doplnkovým kritériom určujúcim, že pacienti museli mať minimálne jednu gadolíniom zvýraznenú léziu pri skríningovom vyšetrení MR.'
V klinických skúšaniach s pacientami so SM, ktorí dostávali glatirameracetát sa ukázalo, že došlo k významnému zníženiu počtu relapsov v porovnaní s placebom.
V najväčšej kontrolovanej štúdii bol výskyt relapsov znížený o 32 % z 1,98 pri placebe na 1,34 pri glatirameracetáte.
K dispozícii sú údaje o expozícii od 103 pacientov liečených glatirameracetátom z obdobia dvanástich rokov.
Účinok glatirameracetátu sa preukázal ako prínosný v porovnaní s placebom v parametroch MR relevantných pre relapsujúcu-remitujúcu SM.
Účinok glatirameracetátu však nebol prínosný pri progresii postihnutia u relapsujúcich-remitujúcich pacientov so SM.
Nie sú k dispozícii dôkazy, že by mal glatirameracetát účinok na trvanie relapsu alebo jeho závažnosť.
V súčasnosti nie sú k dispozícii dôkazy o použití glatirameracetátu u pacientov s primárne alebo sekundárne progresívnym ochorením.
Jediná klinická udalosť naznačujúca SM:Jedna placebom kontrolovaná štúdia zahŕňajúca 481 pacientov (glatirameracetát n = 243, placebo n = 238) bola vykonaná u pacientov s dobre definovaným, jedným unifokálnym neurologickým prejavom a MR charakteristikou, ktorá s veľkou pravdepodobnosťou naznačovala SM (minimálne dve cerebrálne lézie na T2-vážených obrazoch MR s priemerom nad 6 mm). Bolo vylúčené akékoľvek ochorenie iné ako skleróza multiplex, ktoré mohlo byť lepším vysvetlením prejavov a príznakov u pacienta.
Po placebom kontrolovanom období nasledovalo otvorené („open-label“) liečebné obdobie: pacienti buď so symptómami SM alebo pacienti bez príznakov po dobu troch rokov, podľa toho, čo nastalo skôr, boli priradení k aktívnej liečbe v otvorenej fáze na dobu ďalších dvoch rokov tak, aby celková doba liečby nepresiahla maximálnu dĺžku 5 rokov. Z 243 pacientov randomizovaných na začiatku na liečbu glatirameracetátom, 198 pokračovalo v liečbe glatirameracetátom v otvorenej fáze. Z 238 pacientov randomizovaných na začiatku na podávanie placeba, 211 bolo prevedených na liečbu glatirameracetátom v otvorenej fáze.
V priebehu placebom kontrolovanej fázy v dĺžke až troch rokov, glatirameracetát oddialil štatisticky významne a klinicky zmysluplne progresiu od prvej klinickej udalosti po klinicky jednoznačnú sklerózu multiplex (CDMS), pri hodnotení kritériami podľa Posera, čo zodpovedalo zníženiu rizika o 45 % (pomer rizika HR = 0,55; 95 % IS [0,40; 0,77], p-hodnota = 0,0005). Podiel pacientov, u ktorých nastala konverzia na CDMS bol 43 % v skupine s placebom a 25 % v skupine s glatirameracetátom.
Priaznivý účinok liečby glatirameracetátom v porovnaní s placebom bol preukázaný aj v dvoch sekundárnych výsledkoch MR, t.j. v počte nových lézií T2 a objeme T2 lézií.
U pacientov s rôznymi úvodnými charakteristikami sa vykonala
post-hoc analýza podskupín, aby bolo možné identifikovať populáciu s vysokým rizikom vzniku druhej ataky. U subjektov s minimálne jednou T1 gadolíniom zvýraznenou léziou a 9 alebo viac T2 léziami pri úvodnom vyšetrení MR, konverzia na CDMS bola po 2,4 roku evidentná u 50 % subjektov dostávajúcich placebo v porovnaní s 28 % subjektov dostávajúcich glatirameracetát. U subjektov s 9 alebo viac T2 léziami na začiatku liečby bola pozorovaná zmena na CDMS u 45 % subjektov liečených placebom oproti 26 % liečených glatirameracetátom po 2,4 rokoch. Vplyv skorej liečby glatirameracetátom na dlhodobý vývoj ochorenia však nie je známy ani v týchto vysoko rizikových podskupinách, keďže štúdia bola naplánovaná predovšetkým tak, aby sa stanovila dĺžka doby do druhej udalosti. V každom prípade sa má liečba zvažovať iba pre pacientov, ktorí boli klasifikovaní ako vysoko rizikoví.
Účinok, ktorý sa preukázal v placebom kontrolovanej fáze, pretrval aj počas dlhodobého následného obdobia po dobu až 5 rokov. Pri skorom podávaní glatirameracetátu sa doba progresie od prvej klinickej udalosti do CDMS predĺžila v porovnaní s oneskorenou liečbou, čo odráža 41% zníženie rizika pri skorej liečbe v porovnaní s neskoršou (HR = 0,59; 95 % IS [0,44; 0,80],
p-hodnota = 0,0005). Pomer subjektov v skupine s neskorším začiatkom, u ktorých nastala progresia, bol vyšší (49,6 %) v porovnaní so skupinou so skorým začiatkom (32,9 %).
Rovnaký účinok v prospech skorej liečby v porovnaní s neskoršou sa v priebehu času preukázal pri ročnom sčítaní počtu lézií v priebehu celého obdobia štúdie v nových gadolíniom zvýraznených léziách (zníženie o 54 %; p < 0,0001), nových T2 léziách (zníženie o 42 %; p < 0,0001) a nových T1 hypointenzívnych léziách (zníženie o 52 %; p < 0,0001). Účinok zníženia v prospech skorého začiatku liečby v porovnaní s neskorším sa pozoroval pre celkový počet nových gadolíniom zvýraznených T1 léziách (zníženie o 46 %; p = 0,001), objem gadolíniom zvýraznených T1 lézií (priemerný rozdiel o -0,06 ml; p < 0,001), ako aj pre celkový počet nových hypointenzívnych lézií (zníženie o 46 %; p < 0,001), merané počas celej doby štúdie.
Žiadne významné rozdiely medzi kohortami so skorým a neskorým začiatkom liečby neboli v priebehu 5 rokov pozorované, z hľadiska objemu hypointenzívnych T1 lézií alebo atrofie mozgu. Avšak analýza atrofie mozgu v poslednej pozorovanej hodnote (upravená expozícii liečby) preukázala zníženie v prospech skorej liečby glatirameracetátom (priemerný rozdiel v percentuálnej zmene objemu mozgu bol 0,28 %; p = 0,0209).
Remurel 20 mg/ml je hybridný liek. Podrobné informácie sú dostupné v indexe MR produktov; http://mri.medagencies.org/Human/.
5.2 Farmakokinetické vlastnostiFarmakokinetické štúdie u pacientov neboli vykonané. Údaje získané
in vitro a obmedzené údaje od zdravých dobrovoľníkov naznačujú, že pri subkutánnom podaní glatirameracetátu sa liečivo ľahko absorbuje a veľká časť dávky rýchlo degraduje na menšie fragmenty už v podkožnom tkanive.
5.3 Predklinické údaje o bezpečnostiPredklinické údaje získané na základe farmakologických štúdií bezpečnosti, toxicity po opakovanom podávaní, reprodukčnej toxicity, genotoxicity alebo karcinogenicity neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí, okrem informácií uvedených v iných častiach SPC.
Vzhľadom na nedostatok farmakokinetických údajov u ľudí, nemožno stanoviť rozdiely v expozícii medzi zvieratami a ľuďmi.
U malého počtu potkanov a opíc liečených najmenej 6 mesiacov bolo hlásené ukladanie imunokomplexu v glomeruloch obličiek. V dvojročnej štúdii na potkanoch nebolo ukladanie imunokomplexov v glomeruloch obličiek pozorované.
Po aplikácii senzibilizovaným zvieratám (morčatám alebo myšiam) bola zaznamenaná anafylaxia. Význam týchto údajov pre ľudí nie je známy.
Po opakovanom podávaní zvieratám bola často pozorovaná toxicita v mieste vpichu injekcie.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE6.1 Zoznam pomocných látok manitol
voda na injekcie
6.2 InkompatibilityNevykonali sa štúdie kompatibility, preto sa tento liek nesmie miešať s inými liekmi.
6.3 Čas použiteľnosti 3 roky
6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.
Uchovávajte v chladničke (2 °C až 8 °C).
Neuchovávajte v mrazničke.
Pokiaľ naplnené injekčné striekačky nemôžu byť uchovávané v chladničke, môžu byť jedenkrát, po dobu 1 mesiaca, uchovávané pri izbovej teplote (15 °C – 25 °C).
Ak glatirameracetát naplnený v injekčných striekačkách nebol použitý a je v pôvodnom obale, musí byť po tejto lehote 1 mesiaca vrátený do chladničky (2 °C až 8 °C).
6.5 Druh obalu a obsah baleniaSystém uzatvorenia nádoby je tvorený skleneným valcom striekačky na jednorazové použitie so vsadenou ihlou. Gumová zátka (brómbutylová, typ 1) je vložená do valca a počas podávania injekcie v ňom pôsobí ako piest. Navádzacia tyčinka je naskrutkovaná do gumovej zátky. Ihlu zakrýva kryt ihly.
Objem roztoku v naplnených injekčných striekačkách je 1,0 ml.
7 naplnených injekčných striekačiek
28 naplnených injekčných striekačiek
30 naplnených injekčných striekačiek
90 (3x30) naplnených injekčných striekačiek
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.
6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom Iba na jednorazové použitie. Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCIIAlvogen IPCo S.àr.l.
5 Rue Heienhaff
L-1736 Senningerberg
Luxembursko
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO59/0285/16-S
9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/Predĺženia registrácieDátum prvej registrácie: 07.júna 2016
10. DÁTUM REVÍZIE TEXTUAugust 2016