width="194" valign="top">500 mg/12 h
Klírens kreatinínu
prvá dávka: 250 mg
prvá dávka: 500 mg
prvá dávka: 500 mg
50 - 20 ml/min
potom: 125 mg/24 h
potom: 250 mg/24 h
potom: 250 mg/12 h
19 - 10 ml/min
potom: 125 mg/48 h
potom: 125 mg/24 h
potom: 125 mg/12 h
< 10 ml/min (vrátane hemodialýzy a CAPD)¹
potom: 125 mg/48 h
potom: 125 mg/24 h
potom: 125 mg/24 h

¹ Po hemodialýze alebo kontinuálnej ambulantnej peritoneálnej dialýze sa nevyžadujú doplňujúce dávky (CAPD).

Porucha funkcie pečene

Úprava dávkovania nie je nutná, keďže levofloxacín sa pečeňou výraznejšie nemetabolizuje a vylučuje sa najmä obličkami.

Starší pacienti

Iná úprava dávkovania u starších pacientov než s ohľadom na obličkovú činnosť nie je nutné (pozri časť 4.4 „Tendinitída a ruptúra šľachy“ a „Predĺženie QT intervalu“).

Pediatrická populácia
Levofloxacín je u detí a dospievajúcich v období rastu kontraindikovaný (pozri časť 4.3).

Spôsob podávania
Levalox infúzny roztok je určený len na pomalú intravenóznu infúziu, podáva sa raz alebo dvakrát denne. Podávanie infúzie musí trvať najmenej 30 minút pre 250 mg a 60minút pre 500 mg Levalox infúzny roztok(pozri časť 4.4).

Inkompatibility, pozri časť 6.2 a kompatibility s inými infúznymi roztokmi, pozri časť 6.6.

4.3 Kontraindikácie

Infúzny roztok levofloxacínu nesmú užívať:
· pacienti s precitlivenosťou na liečivo, iné chinolóny, alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1,
· pacienti s epilepsiou,
· pacienti s poškodením šliach v anamnéze v súvislosti s podávaním fluorochinolónov,
· deti a dospievajúci v období rastu,
· ženy počas gravidity,
· ženy, ktoré dojčia.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Meticilín rezistentný S. aureus (MRSA) si s veľkou pravdepodobnosťou zachováva korezistenciu na fluorochinolóny vrátane levofloxacínu. Preto sa levofloxacín neodporúča na liečbu známych alebo suspektných infekcií MRSA okrem prípadov, kedy laboratórne výsledky potvrdia citlivosť baktérií na levofloxacín (a liečba antibakteriálnymi látkami obvykle odporúčanými na infekcie MRSA nie je vhodná).

Rezistencia E. coli– najčastejší patogén v infekciách močových ciest – voči fluorochinolónomv rámci Európskej únie kolíše. Lekárom sa odporúča brať do úvahy lokálnu prevalenciu rezistencie E. coli voči fluorochinolónom.

Inhalácia antraxu: používanie u ľudí vychádza z in vitro údajov o citlivosti Bacillus anthracis a z experimentálnych údajov získaných u zvierat spolu s obmedzenými údajmi získanými u ľudí. Pokiaľ ide o liečbu antraxu, lekári sa musia riadiť národnými a/alebo medzinárodnými dohodami.

Trvanie infúzie
Najkratší odporúčaný čas trvania infúzie je 30 minút pre 250 mg a 60 minút pre 500 mg infúzneho roztoku levofloxacínu a tento čas treba sledovať. O ofloxacíne je známe, že sa môže počas infúzie rozvinúť tachykardia a dočasný pokles krvného tlaku. V zriedkavých prípadoch sa môže vyskytnúť obehový kolaps ako dôsledok výrazného poklesu krvného tlaku. Ak sa počas infúzie levofloxacínu (l-izomér ofloxacínu) vyskytne nápadný pokles krvného tlaku, infúziu treba ihneď zastaviť.

Tendinitída a ruptúra šľachy

Zriedkavo sa môže vyskytnúť tendinitída. Najčastejšie postihuje Achillovu šľachu a môže viesť k jej pretrhnutiu. Tendinitída a ruptúra šľachy, niekedy bilaterálna, sa môže objaviť v priebehu 48 hodín od začiatku liečby levofloxacínom a hlásenia sa zaznamenali až do niekoľkých mesiacov po ukončení liečby. Riziko tendinitídy a pretrhnutia šľachy môže byť vyššie u pacientov vo veku nad 60 rokov, u pacientov liečených dávkami 1000 mg denne a u pacientov užívajúcich kortikosteroidy. U starších pacientov sa musí denná dávka upraviť podľa klírensu kreatinínu (pozri časť 4.2). Preto je potrebné týchto pacientov v prípade, že majú predpísaný levofloxacín, dôkladne sledovať. Ak pacienti spozorujú príznaky tendinitídy, musia sa obrátiť na lekára. Pri podozrení na tendinitídu sa musí liečba levofloxacínom okamžite ukončiť a treba začať vhodnú liečbu postihnutej šľachy (napr. znehybnenie) (pozri časti 4.3 a 4.8).

Ochorenia vyvolané Clostridium difficile

Hnačka počas alebo po liečbe levofloxacínom, najmä ak je ťažká, pretrvávajúca a/alebo krvavá (aj ak sa objaví niekoľko týždňov po liečbe), môže byť príznakom ochorenia vyvolaného Clostridium difficile (CDAC). Pokiaľ ide o závažnosť, CDAC sa môže prejaviť od miernej až po život ohrozujúcu formu, najťažšou formou je pseudomembranózna kolitída (pozri časť 4.8). Preto je dôležité zvažovať túto diagnózu u pacientov, u ktorých sa počas liečby levofloxacínom alebo po jej ukončení prejaví ťažká hnačka. Ak je podozrenie alebo sa potvrdí CDAD, liečba levofloxacínom sa musí ihneď ukončiť a okamžite sa musí začať primeraná liečba. V tomto klinickom stave sú kontraindikované lieky tlmiace peristaltiku.

Pacienti s náchylnosťou na záchvaty

Chinolóny môžu znižovať prah záchvatov a môžu vyvolať tieto záchvaty. Levofloxacín je kontraindikovaný u pacientov s epilepsiou v anamnéze (pozri časť 4.3) a podobne ako iné chinolóny sa má používať s veľkou opatrnosťou u pacientov so sklonom k záchvatom alebo pri súbežnej liečbe liečivami, ktoré znižujú prah mozgových záchvatov ako napríklad teofylín (pozri časť 4.5). Ak sa vyskytnú konvulzívne záchvaty (pozri časť 4.8), liečba levofloxacínom sa musí ukončiť.

Pacienti s nedostatkom G-6-fosfátdehydrogenázy

Pacienti s latentným alebo aktuálnym nedostatkom účinku glukózo-6-fosfátdehydrogenázy môžu mať počas liečby chinolónovými antibakteriálnymi látkami sklon k hemolytickým reakciám. Preto, ak sa má levofloxacín u týchto pacientov používať je potrebné monitorovať potenciálny výskyt hemolýzy.

Pacienti s poruchou funkcie obličiek

Keďže sa levofloxacín vylučuje prevažne obličkami, je potrebné u pacientov s poruchou funkcie obličiek upraviť dávku levofloxacínu (pozri časť 4.2).

Hypersenzitívne reakcie
Levofloxacín môže spôsobiť ťažké, potenciálne fatálne hypersenzitívne reakcie (napr. angioedém až anafylaktický šok), niekedy po počiatočnej dávke (pozri časť 4.8). Pacienti musia v takom prípade okamžite ukončiť liečbu a vyhľadať lekára alebo lekársku pohotovosť, kde sa urobia príslušné opatrenia.

Ťažké bulózne reakcie
V súvislosti s levofloxacínom boli hlásené prípady ťažkých bulóznych kožných reakcií ako je Stevensonov‑Johnsonov syndróm alebo toxická epidermálna nekrolýza (pozri časť 4.8). Pacienti musia byť poučení, aby sa v prípade kožných a/alebo mukóznych reakcií obrátili na svojho lekára skôr, ako budú pokračovať v liečbe.

Dysglykémia
Rovnako ako pri iných chinolónoch sa zaznamenali poruchy glykémie vrátane, hypoglykémie a hyperglykémie a to obvykle u pacientov s diabetom, ktorí sa súbežne liečili perorálnymi hypoglykemickými liekmi (napr. glibenklamid) alebo inzulínom. Boli hlásené prípady hypoglykemickej kómy. U pacientov s diabetom sa odporúča dôkladné sledovanie glykémie (pozri časť 4.8).

Prevencia precitlivenosti na svetlo

V súvislosti s levofloxacínom sa zaznamenal výskyt precitlivenosti na svetlo (pozri časť 4.8). Počas liečby a 48 hodín po jej ukončení sa pacientom neodporúča aby sa bezdôvodne vystavovali silnému slnečnému svetlu alebo umelým UV lúčom (napr. solárium, ožarovacie lampy), aby sa predišlo precitlivenosti na svetlo.

Pacienti liečení antagonistami vitamínu K
U pacientov liečených levofloxacínom v kombinácii s antagonistami vitamínu K (napr. warfarín) sa musia pri súbežnom používaní týchto liekov monitorovať koagulačné testy pre možnosť zvýšených hodnôt koagulačných testov (PT/INR) a/alebo krvácania u týchto pacientov (pozri časť 4.5).

Psychotické reakcie

U pacientov liečených chinolónmi vrátane levofloxacínu sa zaznamenali psychotické reakcie. Vo veľmi zriedkavých prípadoch prerástli do suicidálnych myšlienok a sebapoškodzujúceho správania – niekedy už po prvej dávke levofloxacínu (pozri časť 4.8). V prípade, že sa u pacienta prejavia takéto reakcie, liečba levofloxacínom sa musí ukončiť a treba urobiť príslušné opatrenia. Odporúča sa zvýšená opatrnosť, ak má byť levofloxacín použitý na liečbu u psychotických pacientov alebo u pacientov s anamnézou psychického ochorenia.

Predĺženie QT intervalu
Pri používaní fluorochinolónov vrátane levofloxacínu je potrebná opatrnosť u pacientov, u ktorých sú známe rizikové faktory pre predĺženie QT intervalu, napr.:
- vrodený syndróm dlhého QT intervalu
- súbežné používanie liekov, o ktorých je známe, že predlžujú QT interval (napr. antiarytmiká triedy IA a III, tricyklické antidepresíva, makrolidy, antipsychotiká)
- nekorigovaná elektrolytická nerovnováha (napr. hypokaliémia, hypomagneziémia)
- ochorenie srdca (napr. srdcové zlyhanie, infarkt myokardu, bradykardia)

Starší pacienti a ženy môžu byť citlivejší na lieky predlžujúce QTc interval. Preto je u týchto skupín pacientov pri používaní fluorochinolónov vrátane levofloxacínu potrebná zvýšená opatrnosť (pozri časti 4.2 Starší pacienti, 4.5, 4.8 a 4.9).

Periférna neuropatia
U pacientov liečených fluorochinolónmi vrátane levofloxacínu bola zaznamenaná periférna senzorická alebo periférna senzomotorická neuropatia, ktorej nástup môže byť rýchly (pozri časť 4.8). Ak pacient spozoruje symptómy neuropatie, liečba levofloxacínom sa musí ukončiť, aby sa zabránilo rozvinutiu ireverzibilného stavu.

Poruchy pečene a žlčových ciest
Prípady nekrózy pečene až fatálneho zlyhania pečene sa pri levofloxacíne zaznamenali primárne u pacientov s ťažkým základným ochorením napr. sepsou (pozri časť 4.8). Pacienti musia byť poučení, aby ukončili liečbu a obrátili sa na svojho lekára v prípade, že spozorujú príznaky a symptómy ochorenia pečene, akými sú napríklad anorexia, žltačka, tmavá farba moču, pruritus alebo bolesť brucha.

Exacerbácia myasténie gravis
Fluorochinolóny vrátane levofloxacínu svojím účinkom blokujú neuromuskulárnu aktivitu a môžu exacerbovať slabosť svalov u pacientov s myasténiou gravis. U pacientov s myasténiou gravis sa v súvislosti s používaním fluorochinolónov po uvedení na trh zaznamenali závažné nežiaduce reakcie vrátane úmrtí a nevyhnutnosti podporného dýchania. U pacientov, ktorí majú v anamnéze myasténiu gravis, sa používanie levofloxacínu neodporúča.

Poruchy zraku
V prípade zhoršenia zraku alebo akejkoľvek poruchy očí je potrebné sa okamžite obrátiť na očného lekára (pozri časti 4.7 a 4.8).

Superinfekcia
Používanie levofloxacínu, najmä dlhodobejšie, môže spôsobiť premnoženie necitlivých baktérií. Ak sa počas liečby objaví superinfekcia, je potrebné vykonať príslušné opatrenia.

Interferencie s laboratórnymi vyšetreniami
U pacientov liečených levofloxacínom môžu pri stanovovaní opiátov v moči vyjsť falošne pozitívne výsledky. Pre potvrdenie pozitivity testu na opiáty môže byť nevyhnutné vykonanie špecifickejšieho testu.

Levofloxacín môže inhibovať rast Mycobacterium tuberculosis a preto môže spôsobiť falošne negatívne výsledky pri bakteriologickom stanovovaní diagnózy tuberkulózy.

Tento liek obsahuje 15,40 mmol (354,20 mg) sodíka na 100 ml dávky. Treba to brať do úvahy u pacientov s diétou s kontrolovaným prijímom sodíka.

4.5 Liekové a iné interakcie

Účinok iných liekov na levofloxacín

Teofylín, fenbufén alebo podobné nesteroidové protizápalové lieky

V klinickej štúdii sa nezistili žiadne farmakokinetické interakcie levofloxacínu s teofylínom. Pri súbežnom podávaní chinolónov s teofylínom, nesteroidovými protizápalovými liekmi, alebo inými látkami znižujúcimi prah pre vznik mozgových záchvatov, môže dôjsť k jeho výraznému zníženiu.

Za prítomnosti fenbufénu boli koncentrácie levofloxacínu asi o 13 % vyššie, než pri podávaní samotného levofloxacínu.

Probenecid a cimetidín

Probenecid a cimetidín majú štatisticky významný vplyv na vylučovanie levofloxacínu. Renálny klírens levofloxacínu sa znížil cimetidínom o 24 % a probenecidom o 34 %. Je to preto, lebo obidva lieky sú schopné blokovať renálnu tubulárnu sekréciu levofloxacínu. Štatisticky významné kinetické rozdiely však pri dávkach testovaných v štúdii pravdepodobne nemajú klinický význam.
Opatrnosť je potrebná pri podávaní levofloxacínu s liekmi, ktoré ovplyvňujú tubulárnu renálnu sekréciu, ako probenecid a cimetidín, najmä u pacientov s poruchou funkcie obličiek.

Iné dôležité údaje

Klinické farmakologické štúdie preukázali, že farmakokinetiku levofloxacínu klinicky významne neovplyvnilo súbežné podávanie s týmito liekmi: uhličitan vápenatý, digoxín, glibenklamid, ranitidín.

Účinok levofloxacínu na iné lieky

Cyklosporín

Polčas cyklosporínu sa pri súbežnom podávaní s levofloxacínom predĺžil o 33 %.

Antagonisty vitamínu K
U pacientov liečených levofloxacínom v kombinácii s antagonistami vitamínu K (napr. warfarín) sa zaznamenali zvýšené hodnoty koagulačných testov (PT/INR) a/alebo krvácanie, ktoré môže byť závažné. Preto sa musia u pacientov liečených antagonistami vitamínu K monitorovať koagulačné testy (pozri časť 4.4).

Lieky, o ktorých je známe, že predlžujú QT interval
Levofloxacín sa podobne ako iné fluorochinolóny musí používať s opatrnosťou u pacientov užívajúcich lieky, o ktorých je známe, že predlžujú QT interval (napr. antiarytmiká triedy IA a III, tricyklické antidepresíva, makrolidy, antipsychotiká) (pozri časť 4.4 Predĺženie QT intervalu).

Iné dôležité údaje

Vo farmakokinetickej interakčnej štúdii levofloxacín nemal vplyv na farmakokinetiku teofylínu (ktorý je skúšobným substrátom pre CYP1A2), čo indikuje, že levofloxacín nie je inhibítor CYP1A2.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

O používaní levofloxacínu u gravidných žien sú obmedzené údaje. Štúdie na zvieratách nepreukázali priame alebo nepriame škodlivé účinky, pokiaľ ide o reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3).
Avšak vzhľadom k chýbajúcim údajom u ľudí a pretože existuje experimentálne riziko erózie kĺbových chrupaviek rastúceho organizmu fluorochinolónmi, sa levofloxacín nesmie používať u gravidných žien (pozri časti 4.3 a 5.3).

Laktácia

Levofloxacín je kontraindikovaný u dojčiacich žien. O vylučovaní levofloxacínu do ľudského materského mlieka nie je dostatok informácií, avšak iné fluorochinolóny sa vylučujú do materského mlieka. Vzhľadom k chýbajúcim údajom u ľudí a pretože experimentálne údaje poukazujú na riziko erózie kĺbových chrupaviek rastúceho organizmu fluorochinolónmi, sa levofloxacín nesmie používať u dojčiacich žien (pozri časť 4.3 a 5.3).

Fertilita
U potkanov levofloxacín nespôsoboval zhoršenie fertility alebo reprodukčnej schopnosti.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Niektoré nežiaduce účinky (napr. závrat/vertigo, ospalosť, poruchy zraku) môžu zhoršiť pacientovu schopnosť sústrediť sa a reagovať, a preto v situáciách, kedy sú tieto schopnosti zvlášť dôležité (napr. vedenie vozidiel alebo obsluha strojov), môžu predstavovať určité riziko.

4.8 Nežiaduce účinky

Nižšie uvedené informácie vychádzajú z údajov z klinických štúdií u viac ako 8300 pacientov a rozsiahlych skúseností po uvedení lieku na trh.

- Veľmi časté (≥1/10)
- Časté (≥1/100 až <1/10)
- Menej časté (≥1/1000 až <1/100)
- Zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000)
- Veľmi zriedkavé (<1/10 000)
- Neznáme (častosť sa nedá odhadnúť z dostupných údajov).

V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej
závažnosti.

	Časté	Menej časté	Zriedkavé	Neznáme (z dostupných údajov)
Infekcie a nákazy		Plesňové infekcie vrátane kandidózy Patogénová rezistencia
Poruchy krvi a lymfatického systému		Leukopénia Eozinofília	Trombocytopénia Neutropénia	Pancytopénia Agranulocytóza Hemolytická anémia
Poruchy imunitného systému			Angioedém Hypersenzitivita (pozri časť 4.4)	Anafylaktický šoka Anafylaktoidný šok a (pozri časť 4.4)
Poruchy metabolizmu a výživy		Anorexia	Hypoglykémia najmä u pacientov s diabetom (pozri časť 4.4)	Hyperglykémia Hypoglykemická kóma (pozri časť 4.4)
Psychické poruchy	Nespavosť	Úzkosť Stav zmätenosti Nervozita	Psychotické reakcie (napr. halucinácie paranoja) Depresia Agitácia Abnormálne sny Nočné mory	Psychotické poruchy so sebapoškodzujúcim správaním vrátane samovražedných myšlienok alebo pokusov o samovraždu (pozri časť 4.4)
Poruchy nervového systému	Bolesť hlavy Závrat	Somnolencia Trasenie Dysgeúzia	Kŕče (pozri časti 4.3 a 4.4) Parestézia	Periférna senzorická neuropatia (pozri časť 4.4) Periférna senzomotorická neuropatia (pozri časť 4.4) Parosmia vrátane anosmie Dyskinézia Extrapyramidálne poruchy Ageúzia Synkopa Benígna intrakraniálna hypertenzia
Poruchy oka			Poruchy oka napr. rozmazané videnie (pozri časť 4.4)	Dočasná strata zraku (pozri časť 4.4)
Poruchy ucha a labyrintu		Vertigo	Tinitus	Strata sluchu Zhoršenie sluchu
Poruchy srdca a srdcovej činnosti			Tachykardia, Palpitácia	Ventrikulárna tachykardia, ktorá môže vyústiť do zástavy srdca Ventrikulárna arytmia a torsades de pointes (hlásené najmä u pacientov s rizikovými faktormi pre predĺženie QT), predĺžený QT na elektrokardiograme (pozri časti 4.4 a 4.9)
Poruchy ciev	Vzťahuje sa len na i.v. formu: Flebitída		Hypotenzia
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína		Dyspnoe		Bronchospazmus Alergická pneumonitída
Poruchy gastrointestinálneho traktu	Hnačka Vracanie Nevoľnosť	Abdominálna bolesť Dyspepsia Flatulencia Zápcha		Hnačka – hemoragická, ktorá môže byť vo veľmi zriedkavých prípadoch príznakom enterokolitídy vrátane pseudomembranóznej kolitídy (pozri časť 4.4) Pankreatitída
Poruchy pečene a žlčových ciest	Zvýšené pečeňové enzýmy (ALT/AST, alkalická fosfatáza, GGT)	Zvýšená hladina bilirubínu		Žltačka a ťažké poškodenie pečene vrátane prípadov s akútnym zlyhaním pečene, primárne u pacientov s ťažkým základným ochorením (pozri časť 4.4) Hepatitída
Poruchy kože a podkožného tkaniva b		Vyrážka Pruritus Žihľavka Hyperhydróza		Toxická epidermálna nekrolýza Stevensonov‑Johnsonov syndróm Multiformný erytém Fotosenzitívna reakcia (pozri časť 4.4) Leukocytoklastová vaskulitída Stomatitída
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva		Artralgia Myalgia	Poruchy šliach (pozri časti 4.3 a 4.4) vrátane tendinitídy (napr. Achillovej šľachy) Svalová slabosť, čo môže byť zvlášť dôležité  u pacientov s myasténiou gravis (pozri časť 4.4 )	Rabdomyolýza Ruptúra šľachy (napr. Achillovej šľachy) (pozri časti 4.3 a 4.4) Ruptúra väzov Ruptúra svalu Artritída
Poruchy obličiek a močových ciest		Zvýšená hladina kreatinínu v krvi	Akútne zlyhanie obličiek (napr. pre intersticiálnu nefritídu)
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania	Vzťahuje sa len na i.v. formu: Reakcia v mieste infúzie (bolesť, sčervenanie)	Asténia	Pyrexia	Bolesť (vrátane bolesti chrbta, hrudníka a končatín)

^a Anafylaktické a anafylaktoidné reakcie sa niekedy môžu objaviť už po prvej dávke

^b Mukokutánne reakcie sa niekedy môžu objaviť už po prvej dávke

K ďalším nežiaducim účinkom spojeným s podávaním fluorochinolónov patria:
· záchvaty porfýrie u pacientov s porfýriou

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

Symptómy
Podľa toxikologických štúdií na zvieratách alebo klinických farmakologických štúdií vykonaných so supraterapeutickými dávkami sú najdôležitejšími príznakmi akútneho predávkovania infúznym roztokom levofloxacínu príznaky centrálneho nervového systému ako zmätenosť, závrat, zhoršenie vedomia a epileptické záchvaty, predĺženie QT intervalu.

Po uvedení na trh boli pozorované účinky na centrálnu nervovú sústavu vrátane stavu zmätenosti, kŕčov, halucinácií a trasu.

Liečba
Pri predávkovaní treba začať symptomatickú liečbu. Kvôli možnému predĺženiu QT intervalu sa musí urobiť monitoring EKG. Hemodialýza vrátane peritoneálnej dialýzy a CAPD nie sú účinné pri odstraňovaní levofloxacínu z tela. Špecifické antidotum neexistuje.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: chinolónové antibiotiká, fluorochinolóny, ATC kód: J01MA12

Levofloxacín je syntetická antibakteriálna látka z triedy fluorochinolónov a je S (-) enantiomér racemického liečiva ofloxacín.

Mechanizmus účinku

Ako fluorochinolónová antibakteriálna látka pôsobí levofloxacín na DNA - DNA - gyrázový komplex a topoizomerázu IV.

Farmakokinetický/farmakodynamický vzťah
Stupeň baktericídneho účinku levofloxacínu závisí od pomeru maximálnej koncentrácie v sére (Cmax) alebo oblasti pod krivkou (AUC) a minimálnej inhibičnej koncentrácie (MIC).

Mechanizmus rezistencie
Rezistencia voči levofloxacínu sa získava postupne target site mutáciou u obidvoch typov topoizomeráz II, DNA gyrázy a topoizomerázy IV. Ďalšie mechanizmy rezistencie ako sú permeačné bariéry (obvykle u Pseudomonas aeruginosa) a efluxné mechanizmy môžu taktiež ovplyvňovať citlivosť na levofloxacín.

Pozorovala sa skrížená rezistencia medzi levofloxacínom a ďalšími fluorochinolónmi. Všeobecne platí, že pre spôsob účinku nie je skrížená rezistencia medzi levofloxacínom a ďalšími triedami antibakteriálnych látok.'

Hraničné hodnoty

V tabuľke nižšie sú uvedené hranice minimálnych inhibičných koncentrácií (MIC) podľa odporúčaní EUCAST pre levofloxacín, ktoré separujú citlivé od intermediárne citlivých a od rezistentných mikroorganizmov MIC (mg/l).

EUCAST klinické hranice MIC pre levofloxacín (verzia 2.0, 2012‑01‑01):

Patogén	Citlivé	Rezistentné
Enterobacteriaceae	≤1 mg/l	>2 mg/l
Pseudomonas spp.	≤1 mg/l	>2 mg/l
Acinetobacter spp.	≤1 mg/l	>2 mg/l
Staphylococcus spp.	≤1 mg/l	>2 mg/l
S. pneumoniae1	≤2 mg/l	>2 mg/l
Streptococcus A, B, C, G	≤1 mg/l	>2 mg/l
H. influenzae 2, 3	≤1 mg/l	>1 mg/l
M. catarrhalis 3	≤1 mg/l	>1 mg/l
Hranice nesúvisiace s kmeňom 4	≤1 mg/l	>2 mg/l
1. Hraničné hodnoty pre levofloxacín sa vzťahujú na liečbu vysokými dávkami. 2. Nízka rezistencia voči fluorochinolónom (ciprofloxacín MIC 0,12‑0,5 mg/l) sa môže vyskytnúť, ale nie je žiadny dôkaz, že táto rezistencia má klinický význam pri infekciách dýchacieho ústrojenstva spôsobených H. influenzae. 3. Kmene s hodnotami MIC nad hraničnou hodnotou pre citlivé sú veľmi zriedkavé alebo zatiaľ neboli hlásené. Identifikácia a testy antimikrobiálnej citlivosti sa na každej takejto izolácii musia opakovať a ak sa potvrdí výsledok, izolát sa musí poslať do referenčného laboratória. Kým nie je dokázaná klinická odpoveď pre potvrdený izolát s MIC nad súčasnou hranicou pre rezistentné kmene, musia sa kmene zaznamenať ako rezistentné. 4. Hranice platia pre perorálnu dávku 500 mg x 1 až 500 mg x 2 a intravenóznu dávku 500 mg x 1 až 500 mg x 2.

Prevalencia rezistencie na vybrané druhy sa môže geograficky a časom líšiť. Preto sú potrebné lokálne informácie o rezistencii, najmä pri liečbe ťažkých infekcií. V prípade potreby sa musí vyžiadať expertné stanovisko vtedy, keď je lokálna prevalencia rezistencie taká, že prospešnosť liečiva je prinajmenšom u niektorých typov infekcie sporná.

Obvykle citlivé druhy Aeróbne grampozitívne baktérie

Bacillus anthracis Staphylococcus aureus citlivý na meticilín Staphylococcus saprophyticus Streptococci, skupina C a G Streptococcus agalactiae Streptococcus pneumoniae Streptococcus pyogenes

Aeróbne gramnegatívne baktérie Eikenella corrodens Haemophilus influenzae Haemophilus para‑influenzae Klebsiella oxytoca Moraxella catarrhalis Pasteurella multocida Proteusvulgaris Providencia rettgeri Anaeróbne baktérie Peptostreptococcus Iné baktérie Chlamydophila pneumoniae Chlamydophila psittaci Chlamydia trachomatis Legionella pneumophila Mycoplasma pneumoniae Mycoplasma hominis Ureaplasma urealyticum

Druhy, kde získaná rezistencia môže byť problém Aeróbne grampozitívne baktérie Enterococcus faecalis Meticilín rezistentný Staphylococcus aureus# Koaguláza negatívne Staphylococcusspp. Aeróbne gramnegatívne baktérie Acinetobacter baumannii Citrobacter freundii Enterobacter aerogenes Enterobactercloacae Escherichia coli Klebsiellapneumoniae Morganella morganii Proteus mirabilis Providencia stuartii Pseudomonas aeruginosa Serratia marcescens Anaeróbne baktérie Bacteroides fragilis Inherentne rezistentné kmene Aeróbne grampozitívne baktérie Enterococcus faecium

^# Meticilín rezistentné S. aureus si s veľkou pravdepodobnosťou zachovávajú korezistenciu na fluorochinolóny vrátane levofloxacínu.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia
Perorálne podaný levofloxacín sa rýchlo a takmer úplne vstrebáva a maximálne plazmatické koncentrácie dosahuje za 1 - 2 h. Absolútna biologická dostupnosť je približne 99-100 %.
Jedlo má na absorpciu levofloxacínu malý účinok.
Podmienky rovnovážneho stavu sa dosahujú v priebehu 48 hodín pri dávkovacom režime 500 mg raz alebo dvakrát denne.

Distribúcia

Približne 30 – 40 % levofloxacínu sa viaže na sérové proteíny.
Priemerný distribučný objem levofloxacínu je približne 100 l po jednotlivej dávke a opakovaných dávkach 500 mg, čo svedčí o rozsiahlej distribúcii do tkanív organizmu.

Penetrácia do tkanív a telesných tekutín

Preukázalo sa, že levofloxacín penetruje do bronchiálnej sliznice, epitelovej tekutiny, alveolárnych makrofágov, pľúcneho tkaniva, kože (pľuzgierovej tekutiny), tkaniva prostaty a do moču. Avšak levofloxacín má slabú penetráciu do cerebrospinálnej tekutiny.

Biotransformácia

Levofloxacín sa metabolizuje veľmi málo, metabolitmi sú desmethyllevofloxacín a levofloxacín N-oxid. Podiel týchto metabolitov je menej ako 5 % dávky a vylučujú sa močom. Levofloxacín je stereochemicky stabilný a nepodlieha chirálnej inverzii.

Eliminácia

Levofloxacín sa po perorálnom a intravenóznom podaní vylučuje z plazmy relatívne pomaly (t_1/2 6 – 8 h). Vylučovanie sa deje primárne renálnou cestou (> 85 % podanej dávky).
Priemerný zdanlivý celkový telesný klírens levofloxacínu po jednotlivej dávke 500 mg bol 175 +/‑29,2 ml/min.
Nie sú výraznejšie rozdiely medzi farmakokinetikou levofloxacínu po intravenóznom a perorálnom podaní, z čoho vyplýva, že perorálna a intravenózna cesta sú zameniteľné.

Linearita

Farmakokinetika levofloxacínu je lineárna v rozsahu 50 až 1000 mg.

Osobitné skupiny pacientov

Pacienti s renálnou insuficienciou

Porucha funkcie obličiek ovplyvňuje farmakokinetiku levofloxacínu. S poruchou funkcie obličiek klesá renálne vylučovanie a klírens a narastá polčas vylučovania ako ukazuje tabuľka nižšie:

Farmakokinetika pri renálnej insuficiencii po jednotlivej perorálnej dávke 500 mg

Cl cr (ml/min)	<20	20 - 49	50 - 80
Cl R (ml/min)	13	26	57
t1/2 (h)	35	27	9

Starší pacienti

Kinetika levofloxacínu mladých a starších pacientov sa významne nelíši s výnimkou rozdielov súvisiacich s odlišným klírensom kreatinínu.

Pohlavné rozdiely

Oddelené analýzy mužských a ženských jedincov ukázali malé až okrajové rozdiely vo farmakokinetike levofloxacínu. Neexistujú dôkazy o klinickej významnosti týchto pohlavných rozdielov.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje získané na základe obvyklých farmakologických štúdií toxicity po podaní jednotlivej dávky, opakovanom podávaní, karcinogénneho potenciálu, reprodukčnej toxicity a vývinu neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí.

Levofloxacín u potkanov nespôsobil zhoršenie fertility ani reprodukčnej schopnosti a jediným účinkom na plod bolo oneskorenie dozrievania v dôsledku maternálnej toxicity.

Levofloxacín neindukuje génové mutácie bakteriálnych alebo cicavčích buniek, ale indukoval chromozómové aberácie pľúcnych buniek čínskeho škrečka in vitro. Tieto účinky sa dajú pripísať inhibícii topoizomerázy II. Skúšky in vivo (mikronukleus, výmena sesterských chromatíd, neplánovaná syntéza DNA, dominantný letálny test) nepreukázali žiadny genotoxický potenciál.

Štúdie na myšiach ukázali, že levofloxacín má fototoxický účinok len pri veľmi vysokých dávkach. Levofloxacín nepreukázal žiadny genotoxický potenciál v teste fotomutagenity a znižoval rast nádorov v teste fotokarcinogenity.

Levofloxacín má spolu s inými fluorochinolónmi účinky na chrupavky (vytváranie pľuzgierov a dutín) potkanov a psov. Tieto účinky sú výraznejšie u mláďat zvierat.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Chlorid sodný
Kyselina chlorovodíková (na úpravu pH)
Voda na injekcie

6.2 Inkompatibility

Tento liek sa nesmie miešať s heparínom alebo s alkalickými roztokmi (napr. uhličitan sodný).

Tento liek sa nesmie miešať s inými liekmi okrem tých, ktoré sú uvedené v časti 6.6.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky.

Čas použiteľnosti po prepichnutí gumovej zátky: okamžité použitie (pozri časť 6.6).
Z mikrobiologického hľadiska sa infúzny roztok musí použiť okamžite. Ak sa nepoužije okamžite, za čas uchovávania počas používania a za podmienky zodpovedá používateľ.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.
Tento liek nevyžaduje žiadne špeciálne teplotné podmienky na uchovávanie.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

100ml priehľadná sklenená injekčná liekovka typu I s brómbutylovou gumenou zátkou a hliníkovým viečkom. Každá injekčná liekovka obsahuje 100 ml infúzneho roztoku. Dostupné sú balenia po 1, 5 alebo 10 injekčných liekoviek v papierovej škatuľke.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Levalox infúzny roztok sa musí použiť ihneď (do 3 hodín) po prepichnutí gumovej zátky, aby sa zabránilo akejkoľvek bakteriálnej kontaminácii. Počas infúzie nie je potrebná ochrana pred svetlom.

Tento liek je určený len na jednorazové použitie.

Pred použitím sa roztok musí vizuálne skontrolovať. Použiť sa smie len vtedy, ak je roztok číry, zelenožltej farby, bez častíc.

Rovnako ako pre všetky lieky platí, že každý nespotrebovaný liek sa má náležite zlikvidovať v súlade s lokálnymi environmentálnymi nariadeniami. Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku treba vrátiť do lekárne.

Miešanie s inými infúznymi roztokmi:
Levalox infúzny roztok je kompatibilný s nasledujúcimi roztokmi:

- 0,9 % roztok chloridu sodného.
- 5 % glukóza na injekciu.
- 2,5 % glukóza v Ringerovom roztoku.
- Kombinácia roztokov na parenterálnu výživu (aminokyseliny, sacharidy, elektrolyty).

Inkompatibility, pozri časť 6.2.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

KRKA, d.d., Novo mesto, Šmarješka cesta 6, 8501 Novo mesto, Slovinsko


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

42/0154/15-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie:


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Apríl 2015