ALDEPLA 50 MG tlb flm 10x50 mg (blis.PVC/Al)

mg EOD*
25 mg EOD k prerušeniu liečby
³ 6,0
prerušiť
neaplikovateľné
* EOD = každý druhý deň
OD = raz denne

Ak sa preruší liečba eplerenónom z dôvodu hladiny draslíka v sére ³ 6,0 mmol/l, eplerenón sa môže opäť začať podávať v dávke 25 mg každý druhý deň, ak hladina draslíka v sére klesne pod 5,0 mmol/l.

Pediatrická populácia
Bezpečnosť a účinnosť eplerenónu u detí a dospievajúcich neboli stanovené. V súčasnosti dostupné údaje sú uvedené v časti 5.1 a 5.2.

Starší ľudia
U starších ľudí sa nevyžaduje úprava začiatočnej dávky. Z dôvodu vekom podmieneného zníženia obličkových funkcií je u starších pacientov zvýšené riziko hyperkaliémie. Toto riziko sa môže ďalej zvýšiť pri pridruženej komorbidite spojenej so zvýšenou systémovou expozíciou, najmä pri ľahkom až stredne ťažkom stupni poškodenia pečene. Odporúča sa pravidelné monitorovanie hladiny draslíka v sére (pozri časť 4.4).

Porucha funkcie obličiek
U pacientov s ľahkou poruchou funkcie obličiek sa nevyžaduje úprava začiatočnej dávky. Odporúča sa pravidelné monitorovanie hladiny draslíka v sére (pozri časť 4.4) a úprava dávok podľa tabuľky 1.

Pacienti so stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek (CrCl 30‑60 ml/min) majú začať s dávkou 25 mg každý druhý deň a dávka sa má upraviť na základe hladiny draslíka (pozri tabuľku 1). Odporúča sa pravidelné sledovanie sérového draslíka (pozri časť 4.4).

Nie sú k dispozícii žiadne skúsenosti u pacientov s CrCl < 50 ml/min so srdcovým zlyhávaním po infarkte myokardu. Eplerenón sa má u týchto pacientov používať opatrne.

Dávky vyššie ako 25 mg denne sa neskúmali u pacientov s CrCl < 50 ml/min.

Pacienti s ťažkou poruchou funkcie obličiek (CrCl < 30 ml/min) sú kontraindikovaní (pozri časť 4.3).

Eplerenón nie je dialyzovateľný.

Porucha funkcie pečene
U pacientov s ľahkou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene sa nevyžaduje úprava úvodnej dávky. Z dôvodu zvýšenej systémovej expozície eplerenónu u pacientov s ľahkou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene sa u týchto pacientov odporúča časté a pravidelné monitorovanie hladiny draslíka v sére, najmä u starších pacientov (pozri časť 4.4).

Sprievodná liečba
V prípade sprievodnej liečby stredne silnými inhibítormi CYP3A4, napr. amiodarónom, diltiazemom a verapamilom, sa liečba eplerenónom môže začať úvodnou dávkou 25 mg raz denne. Dávka nesmie prekročiť 25 mg raz denne (pozri časť 4.5).

Eplerenón sa môže podávať s jedlom alebo bez jedla (pozri časť 5.2).

4.3 Kontraindikácie

· Precitlivenosť na eplerenón alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
· Pacienti s hladinou draslíka v sére > 5,0 mmol/l pri začatí liečby.
· Pacienti s ťažkou renálnou insuficienciou (eGFR < 30 ml/min/1,73 m²).
· Pacienti s ťažkou hepatálnou insuficienciou (stupeň C podľa Childa‑Pugha).
· Pacienti, ktorí užívajú draslík šetriace diuretiká, draslíkové suplementy alebo silné inhibítory CYP3A4 (napr. itrakonazol, ketokonazol, ritonavir, nelfinavir, klaritromycín, telitromycín a nefazodón) (pozri časť 4.5).
· Kombinácia inhibítora angiotenzín konvertujúceho enzýmu (ACE) a blokátora receptora angiotenzínu (ARB) s eplerenónom.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Hyperkaliémia
Pri liečbe eplerenónom sa v súlade s jeho mechanizmom účinku môže vyskytnúť hyperkaliémia. Pri začatí liečby a pri zmene dávky sa u všetkých pacientov musí monitorovať hladina draslíka v sére. Ďalej sa odporúča pravidelné monitorovanie, najmä u pacientov s rizikom vzniku hyperkaliémie, ako sú starší pacienti, pacienti s obličkovou nedostatočnosťou (pozri časť 4.2) a pacienti s diabetom. Použitie draslíkových suplementov sa po začatí liečby eplerenónom neodporúča z dôvodu zvýšeného rizika hyperkaliémie. Potvrdilo sa, že pri znížení dávky eplerenónu sa zníži hladina draslíka v sére. V jednej štúdii sa potvrdilo, že pridanie hydrochlorotiazidu k liečbe eplerenónom kompenzovalo zvýšenie hladiny draslíka v sére.

Riziko hyperkaliémie sa môže zvýšiť pri používaní eplerenónu v kombinácii s inhibítorom angiotenzín konvertujúceho enzýmu (ACE) a/alebo blokátorom receptora angiotenzínu (ARB). Eplerenón sa nemá používať súbežne s kombináciou inhibítora angiotenzín konvertujúceho enzýmu (ACE) a blokátora receptora angiotenzínu (ARB) (pozri časti 4.3 a 4.5).

Porucha funkcie obličiek
U pacientov s poruchou funkcie obličiek vrátane diabetickej mikroalbuminúrie sa má pravidelne monitorovať hladina draslíka v sére. Riziko hyperkaliémie sa zvyšuje s poklesom funkcie obličiek. Hoci sú údaje zo štúdie EPHESUS (= Eplerenone Post‑acute myocardial infarction Heart failure Efficacy and Survival Study) u pacientov s diabetom 2. typu a mikroalbuminúriou obmedzené, u tohto malého počtu pacientov sa pozoroval zvýšený výskyt hyperkaliémie. Preto sa títo pacienti majú liečiť s opatrnosťou. Eplerenón nie je dialyzovateľný.

Porucha funkcie pečene
U pacientov s ľahkou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene (stupeň A a B podľa Childa-Pugha) sa nepozorovalo zvýšenie hladiny draslíka v sére nad 5,5 mmol/l. U pacientov s ľahkou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene sa majú monitorovať hladiny elektrolytov. Podávanie eplerenónu sa nehodnotilo u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene, a preto je jeho použitie kontraindikované (pozri časti 4.2 a 4.3).

Induktory CYP3A4
Súbežné podávanie eplerenónu spolu so silnými induktormi CYP3A4 sa neodporúča (pozri časť 4.5).

Lítium, cyklosporín, takrolimus sa nemajú podávať počas liečby eplerenónom (pozri časť 4.5).

Laktóza
Tablety obsahujú laktózu a nemajú sa podávať pacientom so zriedkavými dedičnými poruchami: intoleranciou galaktózy, lapónskou deficienciou laktázy alebo s poruchami absorpcie glukózy a galaktózy.

4.5 Liekové a iné interakcie

Farmakodynamické interakcie

Draslík šetriace diuretiká a draslíkové suplementy
Vzhľadom na zvýšené riziko hyperkaliémie sa eplerenón nemá podávať pacientom, ktorí užívajú iné draslík šetriace diuretiká a draslíkové suplementy (pozri časť 4.3). Draslík šetriace diuretiká môžu zvyšovať účinok antihypertenzív a iných diuretík.

ACE inhibítory, blokátory receptorov angiotenzínu (ARB)
Pri používaní eplerenónu v kombinácii s inhibítorom angiotenzín konvertujúceho enzýmu (ACE) a/alebo blokátorom receptora angiotenzínu (ARB) sa môže zvýšiť riziko hyperkaliémie. Odporúča sa dôkladné sledovanie sérového draslíka a renálnej funkcie, predovšetkým u pacientov s rizikom poruchy renálnej funkcie, napr. u starších pacientov. Trojkombinácia inhibítora angiotenzín konvertujúceho enzýmu (ACE) a blokátora receptora angiotenzínu (ARB) s eplerenónom sa nemá používať (pozri časti 4.3 a 4.4).

Lítium
Štúdie interakcií eplerenónu s lítiom sa neuskutočnili. Avšak toxicita lítia bola hlásená u pacientov, ktorí dostávali lítium súbežne s diuretikami a ACE‑inhibítormi (pozri časť 4.4). Súbežnému používaniu eplerenónu a lítia sa treba vyhnúť. Ak je táto kombinácia nevyhnutná, hladina lítia v sére sa musí monitorovať (pozri časť 4.4).

Cyklosporín, takrolimus
Cyklosporín a takrolimus môžu viesť k poškodeniu obličiek a zvýšeniu rizika hyperkaliémie. Súbežnému používaniu eplerenónu s cyklosporínom alebo takrolimusom sa treba vyhnúť.
Ak sa cyklosporín alebo takrolimus má podávať počas liečby eplerenónom, odporúča sa dôkladné monitorovanie hladiny draslíka v sére a funkcie obličiek (pozri časť 4.4).

Nesteroidné protizápalové lieky (NSAID)
Liečba s NSAID môže viesť k akútnemu obličkovému zlyhaniu účinkom priamo na glomerulárnu filtráciu, najmä u rizikových pacientov (starší a/alebo dehydratovaní pacienti). Pacientom, ktorí užívajú eplerenón s NSAID, sa musia pred začatím liečby vyšetriť obličkové funkcie a majú byť dostatočne hydratovaní.

Trimetoprim
Súbežné podávanie trimetoprimu s eplerenónom zvyšuje riziko hyperkaliémie. Hladina draslíka v sére a obličkové funkcie sa majú monitorovať, najmä u pacientov s poškodením obličiek a u starších pacientov.

Alfa-1 blokátory (napr. prazosín, alfuzosín)
Ak sa kombinujú alfa‑1‑blokátory s eplerenónom, môže sa zvýšiť ich hypotenzívny účinok a/alebo riziko posturálnej hypotenzie. Počas súbežného podávania alfa‑1‑blokátorov sa odporúča klinické monitorovanie kvôli posturálnej hypotenzii.

Tricyklické antidepresíva, neuroleptiká, amifostín, baklofén
Súbežné podávanie týchto liekov s eplerenónom môže potenciálne zvýšiť antihypertenzívny účinok a riziko posturálnej hypotenzie.

Glukokortikoidy, tetrakozaktid
Spoločné podávanie týchto liekov s eplerenónom môže potenciálne znížiť antihypertenzívny účinok (retencia sodíka a tekutín).

Farmakokinetické interakcie

Štúdie in vitro ukazujú, že eplerenón nie je inhibítorom izoenzýmov CYP1A2, CYP2C19, CYP2C9, CYP2D6 alebo CYP3A4. Eplerenón nie je substrátom, ani inhibítorom P‑glykoproteínu.

Digoxín
Vo farmakokinetickej štúdii so zdravými dobrovoľníkmi sa pozoroval štatisticky významný 16 % (90 % IS: 4 % - 30 %) nárast systémovej expozície (AUC) digoxínu, keď sa podával s eplerenónom. Zvýšená opatrnosť sa vyžaduje, ak sú dávky digoxínu pri hornej hranici terapeutického rozsahu.

Warfarín
Nepozorovali sa žiadne klinicky signifikantné farmakokinetické interakcie s warfarínom. Zvýšená opatrnosť sa vyžaduje, ak sú dávky warfarínu pri hornej hranici terapeutického rozsahu.

Substráty CYP3A4
Výsledky farmakokinetických štúdií s testovacími substrátmi CYP3A4, napr. midazolamom a cisapridom, nepreukázali žiadne signifikantné farmakokinetické interakcie, keď sa tieto lieky podávali súbežne s eplerenónom.

Inhibítory CYP3A4
– Silné inhibítory CYP3A4: ak sa eplerenón podáva súbežne s liekmi, ktoré inhibujú enzým CYP3A4,
môžu sa vyskytnúť signifikantné farmakokinetické interakcie. Silný inhibítor CYP3A4 (ketokonazol
200 mg dvakrát denne) viedol k 441 % zvýšeniu AUC eplerenónu (pozri časť 4.3). Súbežné
podávanie eplerenónu so silnými inhibítormi CYP3A4, ako sú ketokonazol, itrakonazol, ritonavir,
nelfinavir, klaritromycín, telitromycín a nefazodón, je kontraindikované (pozri časť 4.3).
– Slabé až stredne silné inhibítory CYP3A4: súbežné podávanie s erytromycínom, sachinavirom,
amiodarónom, diltiazemom, verapamilom a flukonazolom viedlo k signifikantným
farmakokinetickým interakciám s rádovým zvýšením AUC od 98 % do 187 %. Dávka eplerenónu
preto nemá prevýšiť 25 mg, ak sa slabé až stredne silné inhibítory CYP3A4 podávajú súbežne
s eplerenónom (pozri časť 4.2).

Induktory CYP3A4
Súbežné podávanie eplerenónu s ľubovníkom bodkovaným (silným induktorom CYP3A4) zapríčinilo 30 % pokles AUC eplerenónu. Výraznejší pokles AUC eplerenónu sa môže vyskytnúť pri podávaní so silnejšími induktormi CYP3A4, napr. s rifampicínom. Vzhľadom na riziko zníženej účinnosti eplerenónu sa jeho súbežné použitie so silnými induktormi CYP3A4 (rifampicín, karbamazepín, fenytoín, fenobarbital, ľubovník bodkovaný) neodporúča (pozri časť 4.4).

Antacidá
Na základe výsledkov farmakokinetickej klinickej štúdie sa neočakávajú žiadne signifikantné interakcie pri súbežnom podávaní antacíd s eplerenónom.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Nie sú k dispozícii dostatočné údaje o použití eplerenónu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách nepreukázali priame alebo nepriame nežiaduce účinky na graviditu, embryofetálny vývoj, pôrod a postnatálny vývoj (pozri časť 5.3). Pri predpisovaní eplerenónu gravidným ženám je potrebná opatrnosť.

Laktácia
Nie je známe, či sa eplerenón po perorálnom podaní vylučuje do ľudského materského mlieka. Avšak predklinické údaje ukazujú, že eplerenón a/alebo jeho metabolity sú prítomné v materskom mlieku u potkanov, a že mláďatá potkanov exponované touto cestou účinku eplerenónu sa vyvíjali normálne. Keďže nie sú známe možné nežiaduce účinky na dojčené dieťa, treba sa rozhodnúť, či sa preruší dojčenie alebo podávanie lieku, pričom sa má zvážiť dôležitosť tejto liečby pre matku.

Fertilita
Nie sú k dispozícii žiadne údaje o účinkoch na plodnosť u ľudí.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch eplerenónu na schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje. Eplerenón nezapríčiňuje ospalosť, zhoršenie kognitívnych funkcií, ale pri vedení vozidiel alebo obsluhe strojov treba mať na pamäti možný výskyt závratov počas liečby.

4.8 Nežiaduce účinky

V dvoch štúdiách (Eplerenone Post-acute Myocardial Infarction Heart Failure Efficacy and Survival Study [EPHESUS] a Eplerenone in Mild Patients Hospitalization and Survival Study in Heart Failure [EMPHASIS-HF]) bol celkový výskyt nežiaducich príhod zaznamenaných pri eplerenóne rovnaký ako pri placebe.
Nežiaduce účinky uvedené nižšie sú tie, u ktorých sa predpokladá súvis s liečbou a ich výskyt prevyšuje výskyt u placeba, alebo sú závažné a signifikantne prevyšujú výskyt u placeba, alebo sa pozorovali počas sledovania po uvedení na trh. Nežiaduce účinky sú zoradené podľa orgánových systémov a absolútnej frekvencie. Frekvencie sú definované ako:
Veľmi časté (≥1/10)
Časté (³1/100 až <1/10)
Menej časté (³1/1 000 až <1/100)
Zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000)
Veľmi zriedkavé (< 1/10 000)
Neznáme (z dostupných údajov)

Tabuľka 2 Frekvencia nežiaducich účinkov z placebom kontrolovaných štúdií s eplerenónom

MEDRA Trieda orgánových systémov	Nežiaduce liekové reakcie
Infekcie a nákazy
Menej časté	pyelonefritída, infekcia, faryngitída
Poruchy krvi a lymfatického systému
Menej časté eozinofília
Poruchy endokrinného systému
Menej časté hypotyreoidizmus
Poruchy metabolizmu a výživy
Časté	hyperkaliémia (pozri časti 4.3 a 4.4), hypercholesterolémia
Menej časté	hyponatriémia, dehydratácia, hypertriglyceridémia
Psychické poruchy
Časté	insomnia
Poruchy nervového systému
Časté	závrat, synkopa, bolesť hlavy
Menej časté	hypestézia
Poruchy srdca a srdcovej činnosti
Časté	infarkt myokardu, zlyhanie ľavej komory, fibrilácia predsiení
Menej časté	tachykardia
Poruchy ciev
Časté	hypotenzia
Menej časté	trombóza ciev dolných končatín, ortostatická hypotenzia
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína
Časté	kašeľ
Poruchy gastrointestinálneho traktu
Časté	hnačka, nauzea, zápcha, vracanie
Menej časté	plynatosť
Poruchy kože a podkožného tkaniva
Časté	vyrážka, pruritus
Menej časté	hyperhidróza, angioneurotický edém
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
Časté	svalové kŕče, bolesť chrbta
Menej časté	muskuloskeletálna bolesť
Poruchy obličiek a močových ciest
Časté	porucha funkcie obličiek (pozri časti 4.4 a 4.5)
Poruchy pečene a žlčových ciest
Menej časté cholecystitída
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov
Menej častégynekomastia
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania
Časté	asténia
Menej časté	celková nevoľnosť
Laboratórne a funkčné vyšetrenia
Časté	zvýšená hladina močoviny v krvi, zvýšená hladina kreatinínu v krvi
Menej časté	znížená expresia receptora epidermálneho rastového faktora, zvýšená hladina glukózy v krvi

V štúdii EPHESUS sa číselne vyskytlo viac prípadov cievnych mozgových príhod v skupine veľmi starších pacientov (³ 75 ročných). Avšak nezistil sa žiadny štatisticky významný rozdiel vo výskyte cievnej mozgovej príhody medzi skupinou pacientov, ktorí dostávali eplerenón (30) a skupinou pacientov, ktorí dostávali placebo (22). V štúdii EMPHASIS-HF bol počet prípadov mozgovej príhody u veľmi starších pacientov (vo veku ≥ 75 rokov) 9 v skupine s eplerenónom a 8 v placebovej skupine.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

Neboli hlásené žiadne prípady nežiaducich príhod súvisiacich s predávkovaním eplerenónom u ľudí. Predpokladá sa, že najpravdepodobnejším prejavom predávkovania je hypotenzia alebo hyperkaliémia. Eplerenón sa nedá odstrániť dialýzou. Bolo dokázané, že sa eplerenón silne viaže na aktívne uhlie. V prípade výskytu symptomatickej hypotenzie sa má začať podporná liečba. Ak sa vyskytne hyperkaliémia, má sa začať štandardná liečba.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antagonisty aldosterónu, ATC kód: C03DA04

Mechanizmus účinku
Eplerenón vykazuje relatívnu selektivitu pri väzbe na ľudské rekombinantné mineralokortikoidové receptory v porovnaní s jeho väzbou na rekombinantné glukokortikoidové, progesterónové a androgénové receptory. Eplerenón bráni naviazaniu aldosterónu, kľúčového hormónu v systéme renín‑angiotenzín‑aldosterón (RAAS), ktorý sa zúčastňuje regulácie tlaku krvi a má úlohu aj v patofyziológii kardiovaskulárnych ochorení.

Farmakodynamické účinky
Bolo preukázané, že eplerenón vyvoláva trvalý vzostup plazmatického renínu a aldosterónu v sére, zodpovedajúci inhibícii negatívnej spätnej väzby aldosterónu na sekréciu renínu. Následné zvýšenie plazmatickej aktivity renínu a hladiny cirkulujúceho aldosterónu neprevýši účinky eplerenónu.

V štúdiách chronického srdcového zlyhávania (NYHA klasifikácia II – IV), ktoré sa zaoberali dávkovacou škálou eplerenónu, pridanie eplerenónu ku štandardnej liečbe spôsobilo očakávané od dávky závislé zvýšenie aldosterónu. Podobne aj v kardiorenálnej podštúdii štúdie EPHESUS liečba eplerenónom viedla k signifikantnému zvýšeniu aldosterónu. Tieto výsledky sú dôkazom blokovania mineralokortikoidových receptorov v tejto populácii.

Eplerenón sa skúmal v štúdii EPHESUS, ktorá sledovala jeho účinnosť pri srdcovom zlyhávaní u pacientov po prekonaní akútneho infarktu myokardu a jeho vplyv na ich prežívanie. EPHESUS bola dvojito zaslepená, placebom kontrolovaná štúdia, trvala tri roky a zahŕňala 6 632 pacientov s akútnym infarktom myokardu (IM), dysfunkciou ľavej komory (stanovenej na základe zníženia ejekčnej frakcie ľavej komory [LVEF] na ≤ 40 %) a klinickými znakmi srdcového zlyhávania. V rozpätí 3 – 14 dní po akútnom IM (v priemere 7 dní) začali pacienti k štandardnej liečbe užívať placebo alebo eplerenón v úvodnej dávke 25 mg raz denne, táto sa počas 4 týždňov upravovala k cieľovej dávke 50 mg raz denne, ak hladina draslíka v sére bola < 5,0 mmol/l. Štandardná liečba počas štúdie zahŕňala kyselinu acetylsalicylovú (92 % pacientov), ACE‑inhibítory (90 %), betablokátory (83 %), nitráty (72 %), slučkové diuretiká (66 %) alebo inhibítory hydroxy‑metyl‑glutaryl‑CoA reduktázy (60 %).

V štúdii EPHESUS boli primárne posudzovanými parametrami mortalita z akejkoľvek príčiny a kombinovaný parameter skladajúci sa z úmrtia, resp. hospitalizácií z kardiovaskulárnych (KV) príčin. V skupine s eplerenónom zomrelo (z akejkoľvek príčiny) 14,4 % pacientov a v skupine s placebom 16,7 % pacientov, zatiaľ čo 26,7 % pacientov v skupine s eplerenónom a 30 % pacientov v skupine s placebom zomrelo alebo bolo hospitalizovaných z KV dôvodov. V štúdii EPHESUS teda eplerenón znížil riziko úmrtia z akejkoľvek príčiny o 15 % (RR 0,85; 95 % IS: 0,75 ‑ 0,96; p = 0,008) v porovnaní s placebom, primárne znížením kardiovaskulárnej (KV) mortality. Eplerenón znížil riziko úmrtia na KV ochorenie alebo hospitalizácie z dôvodu KV ochorenia o 13 % (RR 0,87; 95 % IS: 0,79 ‑ 0,95; p = 0,002). Zníženie absolútneho rizika z hľadiska sledovaných parametrov – mortality z akejkoľvek príčiny, resp. KV mortality/hospitalizácie bolo 2,3 %, resp. 3,3 %. Klinická účinnosť sa preukázala predovšetkým u pacientov, ktorí mali pri začatí liečby eplerenónom menej ako 75 rokov. Prínos tejto liečby u pacientov starších ako 75 rokov je nejasný. V porovnaní s placebom sa klasifikácia funkčného stupňa NYHA zlepšila, resp. ostala nezmenená u štatisticky významne vyššieho počtu pacientov, ktorí dostávali eplerenón. Výskyt hyperkaliémie bol v skupine s eplerenónom 3,4 % oproti 2,0 % v skupine s placebom (p < 0,001). Výskyt hypokaliémie bol 0,5 % v skupine s eplerenónom oproti 1,5 % v skupine s placebom (p < 0,001).'

U 147 zdravých osôb, u ktorých sa počas farmakokinetických štúdií hodnotili zmeny na EKG, sa nezaznamenalo žiadne významné ovplyvnenie pulzovej frekvencie, trvania QRS alebo PR alebo QT intervalu eplerenónom.

V štúdii EMPHASIS-HF (Eplerenone in Mild Patients Hospitalization and Survival Study in Heart Failure) sa skúmal vplyv eplerenónu po jeho pridaní k štandardnej liečbe na klinické výsledky u pacientov so systolickým srdcovým zlyhávaním a ľahkými symptómami (funkčná trieda NYHA II).

Pacienti boli zaradení, ak mali minimálne 55 rokov, ejekčnú frakciu ľavej komory (LVEF) £ 30 % alebo LVEF ≤ 35 % navyše k dobe trvania QRS > 130 ms a buď boli hospitalizovaní z kardiovaskulárnych dôvodov 6 mesiacov pred zaradením do štúdie, alebo mali plazmatickú hladinu nátriuretického peptidu typu B (BNP) minimálne 250 pg/ml, alebo plazmatickú hladinu N-terminálneho pro-BNP minimálne 500 pg/ml u mužov (750 pg/ml u žien). Eplerenón sa začal podávať v dávke 25 mg jedenkrát denne, ktorá bola zvýšená po 4 týždňoch na 50 mg jedenkrát denne, ak sérová hladina draslíka bola < 5,0 mmol/l. Prípadne, keď odhadovaný GFR bol 30‑49 ml/min/1,73 m², eplerenón sa začal podávať v dávke 25 mg každý druhý deň, ktorá sa zvýšila na 25 mg jedenkrát denne.

Celkovo bolo randomizovaných (dvojito zaslepených) 2 737 pacientov na liečbu eplerenónom alebo placebom. Východisková liečba zahŕňala diuretiká (85 %), ACE inhibítory (78 %), blokátory receptora angiotenzínu II (19 %), beta‑blokátory (87 %), antitrombotickú liečbu (88 %), hypolipidemiká (63 %) a digitálisové glykozidy (27 %). Priemerný LVEF bol ~26 % a priemerná dĺžka QRS bola ~122 ms. Väčšina pacientov (83,4 %) bola v priebehu 6 mesiacov pred randomizáciou hospitalizovaná z dôvodu KV príčin, pričom približne 50 % z nich z dôvodu srdcového zlyhávania. Približne 20 % pacientov malo implantovateľné defibrilátory alebo resynchronizačnú liečbu srdca.

Primárny koncový ukazovateľ, úmrtie z kardiovaskulárnych príčin alebo hospitalizácia z dôvodu srdcového zlyhávania, sa vyskytoval u 249 pacientov (18,3 %) v skupine s eplerenónom a 356 pacientov (25,9 %) v placebovej skupine (RR 0,63, 95 % IS, 0,54‑0,74; p < 0,001). Vplyv eplerenónu na výsledky primárneho koncového ukazovateľa sa zhodovali vo všetkých vopred špecifikovaných podskupinách.

Sekundárny koncový ukazovateľ, mortalita zo všetkých príčin, nastal u 171 pacientov (12,5 %) v skupine s eplerenónom a u 213 pacientov (15,5 %) v placebovej skupine (RR 0,76, 95 % IS, 0,62‑0,93; p = 0,008). Úmrtie z KV príčin sa zaznamenalo u 147 (10,8 %) pacientov v skupine s eplerenónom a 185 (13,5 %) pacientov v placebovej skupine (RR 0,76, 95 % IS, 0,61‑0,94; p = 0,01).

Počas štúdie sa zaznamenala hyperkaliémia (hladina sérového draslíka > 5,5 mmol/l) u 158 pacientov (11,8 %) v skupine s eplerenónom a 96 pacientov (7,2 %) v placebovej skupine (p < 0,001). Hypokaliémia, definovaná ako hladiny sérového draslíka < 4,0 mmol/l, bola štatisticky nižšia pri eplerenóne v porovnaní s placebom (38,9 % pre eplerenón v porovnaní so 48,4 % pre placebo, p < 0,0001).

Pediatrická populácia

Eplerenón sa neskúmal u detí a dospievajúcich so srdcovým zlyhávaním.

V 10-týždňovej štúdii u detí a dospievajúcich s hypertenziou (vekové rozmedzie od 4 do 17 rokov, n = 304) eplerenón podávaný v dávkach (od 25 mg do 100 mg denne), ktoré predstavovali podobnú expozíciu ako v prípade dospelých, neznižoval účinne krvný tlak. V tejto štúdii a v štúdii bezpečnosti u detí a dospievajúcich, ktorá trvala 1 rok, vykonávanej u 149 pacientov, bol bezpečnostný profil podobný profilu u dospelých. Eplerenón sa neskúmal u pacientov s hypertenziou mladších ako 4 roky, pretože štúdia u starších detí a dospievajúcich preukázala nedostatočnú účinnosť (pozri časť 4.2).
Žiadny (dlhotrvajúci) účinok na hormonálny stav detí a dospievajúcich sa neskúmal.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia
Absolútna biologická dostupnosť eplerenónu nie je známa. Maximálne plazmatické koncentrácie sa dosiahnu asi po dvoch hodinách. V dávkach od 10 mg do 100 mg sú maximálne plazmatické hladiny (C_max), ako aj plocha pod krivkou (AUC) úmerne závislé od dávky; pri dávkach vyšších ako 100 mg sú nižšie než úmerné dávke. Rovnovážny stav sa dosiahne do dvoch dní. Príjem potravy neovplyvňuje absorpciu.

Distribúcia
Eplerenón sa viaže na plazmatické bielkoviny asi v 50 % a prednostne sa viaže na alfa‑1‑kyslé glykoproteíny. Zdanlivý distribučný objem v rovnovážnom stave sa odhaduje na 50 (± 7) l. Eplerenón sa neviaže prednostne na erytrocyty.

Biotransformácia
Eplerenón sa primárne metabolizuje cestou CYP3A4. V ľudskej plazme sa nezistili žiadne aktívne metabolity eplerenónu.

Eliminácia
Menej ako 5 % dávky eplerenónu sa dostáva v nezmenenej forme do moču a stolice. Po perorálnom podaní jednorazovej dávky eplerenónu značeného rádioizotopom sa asi 32 % vylúčilo do stolice a približne 67 % do moču. Eliminačný polčas eplerenónu je približne 3 až 5 hodín. Zdanlivý plazmatický klírens je približne 10 l/h.

Osobitné skupiny pacientov

Vek, pohlavie a rasa
Farmakokinetika eplerenónu v dávke 100 mg raz denne sa skúmala u starších pacientov (³ 65 rokov), u mužov a žien, aj u černochov. Medzi farmakokinetikou u mužov a žien sa nezistili žiadne signifikantné rozdiely. V porovnaní s mladšími osobami (18 – 45 rokov) sa v rovnovážnom stave zvýšila u starších osôb C_max (o 22 %) a AUC (o 45 %). U černochov sa v rovnovážnom stave C_max znížila o 19 % a AUC o 26 % (pozri časť 4.2).

Pediatrická populácia
Populačný farmakokinetický model koncentrácie eplerenónu z dvoch štúdií s 51 deťmi a dospievajúcimi s hypertenziou vo veku od 4 do 16 rokov identifikoval, že hmotnosť pacienta mala štatisticky významný účinok na distribučný objem eplerenónu, nemala však účinok na jeho klírens. Očakáva sa, že distribučný objem eplerenónu a maximálna expozícia u detí a dospievajúcich s vyššou hmotnosťou budú podobné ako v prípade dospelých s podobnou telesnou hmotnosťou. U pacientov s nižšou hmotnosťou ako 45 kg je distribučný objem približne o 40 % nižší a očakáva sa, že maximálna expozícia bude vyššia ako u dospelých. Liečba eplerenónom sa začala dávkou 25 mg jedenkrát denne u detí a dospievajúcich a zvýšila sa na dávku 25 mg dvakrát denne po 2 týždňoch, prípadne na 50 mg dvakrát denne, ak bola klinicky indikovaná. Pri týchto dávkach neboli najvyššie pozorované koncentrácie eplerenónu u detí a dospievajúcich výrazne vyššie ako tie u dospelých, ktorých liečba sa začala s dávkou 50 mg jedenkrát denne.

Renálna insuficiencia
Farmakokinetika eplerenónu sa hodnotila u pacientov s rôznym stupňom renálnej insuficiencie a u pacientov v hemodialyzačnom programe. Oproti kontrolným skupinám sa v rovnovážnom stave AUC a C_max zvýšili o 38 % a o 24 % u pacientov s ťažkým poškodením obličiek a znížili sa o 26 % a o 3 % u dialyzovaných pacientov, v uvedenom poradí. Nepozorovala sa žiadna korelácia medzi plazmatickým klírensom eplerenónu a klírensom kreatinínu. Eplerenón nie je dialyzovateľný (pozri časť 4.4).

Hepatálna insuficiencia
V porovnaní so zdravými osobami sa farmakokinetika eplerenónu v dávke 400 mg skúmala u pacientov so stredne ťažkým poškodením pečene (stupeň B podľa Childa-Pugha). V rovnovážnom stave sa C_max eplerenónu zvýšila o 3,6 % a AUC o 42 % (pozri časť 4.2). Vzhľadom na to, že sa liečba eplerenónom nesledovala u pacientov s ťažkým poškodením pečene, je eplerenón kontraindikovaný v tejto skupine pacientov (pozri časť 4.3).

Srdcové zlyhávanie
Farmakokinetika eplerenónu v dávke 50 mg sa hodnotila u pacientov so srdcovým zlyhávaním (NYHA klasifikácia II – IV). V porovnaní so zdravými osobami, ktorí boli priradení podľa veku, hmotnosti a pohlavia, boli u pacientov so srdcovým zlyhávaním AUC a C_max v rovnovážnom stave vyššie o 38 % a o 30 %, v uvedenom poradí. V súlade s týmito výsledkami je aj populačná farmakokinetická analýza eplerenónu, ktorá vychádza z podskupiny pacientov zo štúdie EPHESUS, podľa ktorej je klírens eplerenónu u pacientov so srdcovým zlyhávaním podobný ako u zdravých starších osôb.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické farmakologické štúdie bezpečnosti, genotoxicity, karcinogénneho potenciálu a reprodukčnej toxicity neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí.
V štúdiách toxicity po opakovanom podaní sa u potkanov a psov pozorovala atrofia prostaty pri expozičných hladinách mierne vyšších ako klinické expozičné hladiny. Zmeny v prostate nemali za následok žiadne nežiaduce funkčné poruchy. Klinický význam týchto zistení nie je známy.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Jadro tablety:
Monohydrát laktózy
Mikrokryštalická celulóza (E460)
Sodná soľ kroskarmelózy (typ A)
Hypromelóza (Benecel E3)
Mastenec
Magnéziumstearát

Obal tablety:
Opadry žltá:
Makrogol/PEG 6000
HPMC 2910/hypromelóza 5cP
Mastenec (E553b)
Oxid titaničitý (E171)
Žltý oxid železitý (E172)
Červený oxid železitý (E172)

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.
 
6.3 Čas použiteľnosti

3 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Biele nepriehľadné PVC/hliníkové blistre obsahujúce 10, 20, 28, 30, 50, 90, 100 alebo 200 filmom obalených tabliet.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku treba vrátiť do lekárne.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

EGIS Pharmaceuticals PLC
H-1106 Budapešť, Keresztúri út 30-38
Maďarsko


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

50/0275/15-S
50/0276/15-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie:


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Júl 2015