>
Deti mladšie ako 6 rokovK dispozícii nie sú žiadne údaje.
Spôsob podaniaTableta na perorálne podanie.
4.3 KontraindikácieAmlodipín je kontraindikovaný u pacientov:
- s precitlivenosťou na deriváty dihydropyridínov, amlodipín alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
- s ťažkou hypotenziou.
- v šoku (vrátane kardiogénneho šoku).
- s obštrukciou výtoku z ľavej srdcovej komory (napr. s pokročilým stupňom aortálnej stenózy).
- s hemodynamicky nestabilným srdcovým zlyhaním po akútnom infarkte myokardu.
4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaníBezpečnosť a účinnosť amlodipínu pri hypertenznej kríze neboli stanovené.
Pacienti so srdcovým zlyhanímPacienti so srdcovým zlyhaním majú byť liečení s opatrnosťou. V dlhodobej, placebom kontrolovanej štúdii u pacientov s ťažkým srdcovým zlyhaním ( III. a IV. stupňa podľa NYHA) bol hlásený vyšší výskyt pľúcneho edému v skupine liečenej amlodipínom ako v skupine s placebom (pozri časť 5.1). Blokátory kalciového kanála, vrátane amlodipínu, sa majú používať s opatrnosťou u pacientov s kongestívnym srdcovým zlyhaním, keďže môžu zvyšovať riziko kardiovaskulárnych príhod a mortality v budúcnosti.
Použitie u pacientov s poruchou funkcie pečeneBiologický polčas amlodipínu je u pacientov s poruchou funkcie pečene predĺžený a hodnoty AUC sú vyššie; odporúčania pre dávkovanie neboli stanovené. Podávanie amlodipínu sa má preto začať na dolnej hranici dávkovacieho rozsahu a pri začatí liečby ako aj pri zvyšovaní dávky treba postupovať s opatrnosťou.
Použitie u starších pacientovZvyšovanie dávky sa má u starších pacientov vykonávať s opatrnosťou (pozri časti 4.2 a 5.2).
Použitie pri renálnom zlyhaníU takýchto pacientov sa môžu používať bežné dávky amlodipínu. Zmeny plazmatických koncentrácií amlodipínu nekorelujú so stupňom renálneho poškodenia. Amlodipín nie je dialyzovateľný.
4.5 Liekové a iné interakcieÚčinky iných liekov na amlodipínInhibítory CYP3A4: Súčasné užívanie amlodipínu so silnými alebo stredne silnými inhibítormi CYP3A4 (inhibítormi proteáz, azolovými antimykotikami, makrolidmi, ako sú erytromycín alebo klaritromycín, verapamilom alebo diltiazemom) môže zapríčiniť signifikantné zvýšenie expozície amlodipínu. Klinický význam týchto zmien vo farmakokinetike (PK) sa môže prejaviť u starších pacientov. Preto sa môže vyžadovať klinické monitorovanie a úprava dávky.
Induktory CYP3A4: K dispozícii nie sú žiadne údaje týkajúce sa účinku induktorov CYP3A4 na amlodipín. Súčasné užívanie s induktormi CYP3A4 (napr. rifampicínom, ľubovníkom bodkovaným) môže znížiť plazmatické koncentrácie amlodipínu. Amlodipín sa má spolu s induktormi CYP3A4 používať s opatrnosťou.
Podávanie amlodipínu s grapefruitom alebo grapefruitovou šťavou sa neodporúča, pretože u niektorých pacientov môže dôjsť k zvýšeniu biologickej dostupnosti amlodipínu s následným zosilnením jeho účinkov na zníženie tlaku krvi.
Dantrolén (infúzia): U zvierat sa po podaní verapamilu a intravenózneho dantrolénu pozoruje letálna fibrilácia komôr a srdcový kolaps v spojení s hyperkaliémiou. Vzhľadom na riziko hyperkaliémie sa
odporúča, aby sa pacienti náchylní na malígnu hypertermiu a pri regulovaní malígnej hypertermie vyhýbali súčasnému podávaniu blokátorov kalciových kanálov, ako je amlodipín.
Účinky amlodipínu na iné liekyÚčinky amlodipínu na zníženie tlaku krvi sa sčítavajú s účinkami iných antihypertenzív znižujúcich tlak krvi.
V klinických interakčných štúdiách amlodipín neovplyňoval farmakokinetiku atorvastatínu, digoxínu, warfarínu alebo cyklosporínu.
Simvastatín: Súčasné podávanie opakovaných dávok 10 mg amlodipínu s 80 mg simvastatínu viedlo k 77 % zvýšeniu expozície simvastatínom v porovnaní so samotným simvastatínom. U pacientov liečených amlodipínom je potrebné obmedziť dávku simvastatínu na 20 mg.
4.6 Fertilita, gravidita a laktáciaGraviditaBezpečnosť podávania amlodipínu u žien počas gravidity nebola stanovená.
Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu pri vysokých dávkach (pozri časť 5.3).
Použitie počas gravidity sa odporúča iba ak nie je dostupná bezpečnejšia alternatíva a ak ochorenie samotné predstavuje zvýšené riziko pre matku a plod.
LaktáciaNie je známe, či sa amlodipín vylučuje do materského mlieka. Rozhodnutie, či pokračovať v dojčení/prerušiť dojčenie alebo pokračovať v liečbe/prerušiť liečbu amlodipínom, sa má urobiť po zvážení prínosu dojčenia pre dieťa a prínosu liečby amlodipínom pre matku.
FertilitaU niektorých pacientov liečených blokátormi kalciového kanála boli hlásené reverzibilné biochemické zmeny v hlavičke spermií. Nie sú dostatočné klinické údaje týkajúce sa možného účinku amlodipínu na fertilitu. V jednej štúdii u potkanov boli zaznamenané nežiaduce účinky na fertilitu u samcov (pozri časť 5.3).
4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať strojeAmlodipín môže mať malý alebo mierny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Ak pacienti užívajúci amlodipín trpia závratmi, bolesťou hlavy, únavou alebo nauzeou, ich schopnosť reagovať môže byť narušená. Opatrnosť sa odporúča zvlášť na začiatku liečby.
4.8 Nežiaduce účinkySúhrn bezpečnostného profilu Najčastejšie hlásené nežiaduce reakcie počas liečby sú somnolencia, závrat, bolesť hlavy, palpitácie, začervenanie, bolesť brucha, nauzea, opuch členkov, opuch a únava.
Zoznam nežiaducich reakcií v tabuľke Nasledujúce nežiaduce reakcie boli pozorované a hlásené počas liečby s amlodipínom s nasledujúcimi frekvenciami:
Veľmi časté (³1/10); časté (³1/100 až <1/10); menej časté (³1/1 000 až <1/100); zriedkavé (³1/10 000 až <1/1 000); veľmi zriedkavé (<1/10 000). Neznáme (nemožno odhadnúť z dostupných údajov).
V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej
závažnosti.
Trieda orgánových systémov
| Frekvencia
| Nežiaduce reakcie
|
Poruchy krvi a lymfatického systému
| Veľmi zriedkavé
| leukopénia, trombocytopénia
|
Poruchy imunitného systému
| Veľmi zriedkavé
| alergické reakcie
|
Poruchy metabolizmu a výživy
| Veľmi zriedkavé
| hyperglykémia
|
Psychické poruchy
| Menej časté
| insomnia, zmeny nálady (vrátane úzkosti), depresia
|
Zriedkavé
| zmätenosť
|
Poruchy nervového systému
| Časté
| somnolencia, závraty, bolesti hlavy (zvlášť na začiatku liečby)
|
Menej časté
| tremor, dysgeúzia, synkopa, hypestézia, parestézia
|
Veľmi zriedkavé
| zvýšený svalový tonus, periférna neuropatia
|
Poruchy oka
| Menej časté
| poruchy videnia (vrátane diplopie)
|
Poruchy ucha a labyrintu
| Menej časté
| tinnitus
|
Poruchy srdca a srdcovej činnosti
| Menej časté
| palpitácie
|
| Veľmi zriedkavé
| infarkt myokardu, arytmie (vrátane bradykardie, ventrikulárnej tachykardie a atriálnej fibrilácie)
|
Poruchy ciev
| Časté
| začervenanie
|
Menej časté
| hypotenzia
|
Veľmi zriedkavé
| vaskulitída
|
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína
| Menej časté
| dyspnoe, rinitída
|
| Veľmi zriedkavé
| kašeľ
|
Poruchy gastrointestinálneho traktu
| Časté
| bolesť brucha, nauzea
|
Menej časté
| vracanie, dyspepsia, porucha činnosti čriev (vrátane hnačky a zápchy), sucho v ústach
|
Veľmi zriedkavé
| pankreatitída, gastritída, hyperplázia gingivy
|
Poruchy pečene a žlčových ciest
| Veľmi zriedkavé
| hepatitída, žltačka, zvýšenie pečeňových enzýmov*
|
Poruchy kože a podkožného tkaniva
| Menej časté
| alopécia, purpura, zmena sfarbenia pokožky, hyperhidróza, svrbenie, vyrážka, exantém
|
Veľmi zriedkavé
| angioedém, multiformný erytém, žihľavka, exfoliatívna dermatitída, Stevensov-Johnsonov syndróm, angioedém, fotosenzitivita
|
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
| Časté
| opuch členkov
|
| Menej časté
| bolesť kĺbov, myalgia, svalové kŕče, bolesť chrbta
|
Poruchy obličiek a močových ciest
| Menej časté
| ťažkosti pri močení, nočné močenie, zvýšená frekvencia močenia
|
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov
| Menej časté
| impotencia, gynekomastia
|
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania
| Časté
| edém, únava
|
Menej časté
| bolesť na hrudníku, asténia, bolesť, malátnosť
|
Laboratórne a funkčné vyšetrenia
| Menej časté
| zvýšenie telesnej hmotnosti, zníženie telesnej hmotnosti
|
*prevažne súčasne s cholestázou
Boli hlásené ojedinelé prípady extrapyramídového syndrómu.
4.9 PredávkovanieSkúsenosti s úmyselným predávkovaním u ľudí sú obmedzené.
SymptómyDostupné údaje naznačujú, že veľké predávkovanie môže viesť k rozsiahlej periférnej vazodilatácii a možnej reflexnej tachykardii. Bola hlásená výrazná a pravdepodobne predĺžená systémová hypotenzia vrátane šoku s následnou smrťou.
LiečbaKlinicky významná hypotenzia zapríčinená predávkovaním amlodipínom vyžaduje aktívnu kardiovaskulárnu podporu vrátane častého monitorovania funkcie srdca a pľúc, zvýšenú polohu končatín a sledovanie objemu tekutín v obehu a diurézy.
Vazokonstrikčné látky môžu pomôcť udržať cievny tonus a tlak krvi, ak ich podanie nie je kontraindikované. Kalciumglukonát aplikovaný intravenózne môže pomôcť zrušiť blokádu kalciových kanálov.
V niektorých prípadoch môže byť vhodný výplach žalúdka. U zdravých dobrovoľníkov sa ukázalo, že podanie aktívneho uhlia do 2 hodín od podania 10 mg amlodipínu znižuje rýchlosť absorpcie amlodipínu.
Keďže sa amlodipín pevne viaže na proteíny, nie je pravdepodobné, že by dialýza bola účinná.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI5.1 Farmakodynamické vlastnostiFarmakoterapeutická skupina: Blokátory kalciového kanála / selektívne blokátory kalciového kanála s prevažujúcimi vaskulárnymi účinkami, ATC kód: C08CA01.
Amlodipín je inhibítor vstupu kalciových iónov zo skupiny dihydropyridínov (blokátor pomalého kanála alebo antagonista kalciových iónov) a inhibuje transmembránový vstup kalciových iónov do hladkých svalov ciev a srdcovej svaloviny.
Mechanizmom antihypertenzného účinku amlodipínu je priamy relaxačný vplyv na hladké svaly ciev. Presný mechanizmus, ktorým amlodipín vyvoláva úľavu symptómov angíny pektoris, nie je úplne známy, ale amlodipín redukuje celkovú ischemickú záťaž dvoma nasledovnými účinkami:
- Amlodipín dilatuje periférne arterioly a tak redukuje celkovú periférnu
rezistenciu (afterload), proti ktorej pracuje srdce. Keďže frekvencia srdca ostáva stabilná, táto menšia záťaž srdca znižuje spotrebu energie v myokarde a potrebu kyslíka.
- Mechanizmus účinku amlodipínu pravdepodobne tiež zahŕňa aj dilatáciu
hlavných koronárnych artérií a koronárnych arteriol v normálnych aj ischemických oblastiach. Táto dilatácia zvyšuje dodávku kyslíka myokardu u pacientov so spazmom koronárnych artérií (Prinzmetalova alebo variantná angína pektoris).
U pacientov s hypertenziou vedie dávkovanie 1-krát denne ku klinicky signifikantnému zníženiu tlaku krvi v ľahu aj v stoji počas celého 24-hodinového intervalu.. Vzhľadom na pozvoľný nástup účinku nie je podávanie amlodipínu spojené s akútnou hypotenziou.
U pacientov s angínou pektoris dávkovanie amlodipínu 1-krát denne predlžuje celkový čas schopnosti vykonávať fyzickú záťaž, časový interval do vzniku anginóznych ťažkostí a čas do objavenia sa 1 milimetrovej depresie ST segmentu a znižuje frekvenciu anginóznych záchvatov, ako aj potrebu užívania nitroglycerínu.
Podávanie amlodipínu nie je spojené so žiadnymi nepriaznivými metabolickými účinkami ani zmenami plazmatických lipidov a je vhodné u pacientov s astmou, cukrovkou a dnou.
Použitie u pacientov s ischemickou chorobou srdca (ISCH)
Účinnosť amlodipínu v predchádzaní klinickým príhodám u pacientov s koronárnou chorobou srdca (CAD) sa hodnotila v nezávislej multicentrickej, randomizovanej, dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej štúdii s 1 997 pacientmi. Porovnanie amlodipínu voči enalaprilu zamerané na zníženie výskytu trombózy (Comparison of Amlodipine vs. Enalapril to Limit Occurrences of Thrombosis, CAMELOT). Z týchto pacientov bolo počas 2 rokov 663 liečených amlodipínom v dávkach 5 - 10 mg, 673 pacientov bolo liečených enalaprilom v dávkach 10 - 20 mg a 655 pacientov bolo liečených placebom, popri štandardnej liečbe statínmi, betablokátormi, diuretikami a kyselinou acetylsalicylovou. Najdôležitejšie výsledky týkajúce sa účinnosti sú uvedené v tabuľke 1. Výsledky naznačujú, že pri liečbe amlodipínom bolo u pacientov s CAD zaznamenaných menej hospitalizácií a revaskularizačných výkonov.
Tabuľka 1. Incidencia signifikantných klinických výsledkov pre CAMELOT
Výskyt kardiovaskulárních príhod Počet (%)
| Amlodipín verzus Placebo
|
Výsledky
| Amlodipín
| Placebo
| Enalapril
| Pomer rizika (95% IS)
| Hodnota P
|
Primárny cieľový ukazovateľ
|
Nežiaduce kardiovaskulárne príhody
| 110 (16,6)
| 151 (23,1)
| 136 (20,2)
| 0,69 (0,54-0,88)
| 0,003
|
Jednotlivé zložky
|
Koronárna revaskularizácia
| 78 (11,8)
| 103 (15,7)
| 95 (14,1)
| 0,73 (0,54-0,98)
| 0,03
|
Hospitalizácia pre angínu pektoris
| 51 (7,7)
| 84 (12,8)
| 86 (12,8)
| 0,58 (0,41-0,82)
| 0,002
|
Nefatálny IM
| 14 (2,1)
| 19 (2,9)
| 11 (1,6)
| 0,73 (0,37-1,46)
| 0,37
|
Mozgová mŕtvica alebo TIA
| 6 (0,9)
| 12 (1,8)
| 8 (1,2)
| 0,50 (0,19-1,32)
| 0,15
|
Smrť z kardiovaskulárnych príčin
| 5 (0,8)
| 2 (0,3)
| 5 (0,7)
| 2,46 (0,48-12,7)
| 0,27
|
Hospitalizácia pre CHF
| 3 (0,5)
| 5 (0,8)
| 4 (0,6)
| 0,59 (0,14-2,47)
| 0,46
|
Resuscitované zastavenie srdca
| 0
| 4 (0,6)
| 1 (0,1)
| NA '
| 0,04
|
Novodiagnostikované ochorenie periférnych ciev
| 5 (0,8)
| 2 (0,3)
| 8 (1,2)
| 2,6 (0,50-13,4)
| 0,24
|
| | | | | | | | | |
Skratky: CHF, kongestívne srdcové zlyhanie (congestive heart failure); IS, interval spoľahlivosti; IM, infarkt myokardu; TIA, tranzitórny ischemický atak.
Použitie u pacientov so srdcovým zlyhaním Hemodynamické štúdie a kontrolované klinické štúdie s využitím záťažových testov u pacientov so srdcovým zlyhaním II. – IV. stupňa podľa NYHA preukázali, že amlodipín na základe posúdenia tolerancie záťaže, ejekčnej frakcie ľavej komory a klinickej symptomatológie nespôsobuje klinické zhoršenie stavu.
Výsledky placebom kontrolovanej štúdie (PRAISE), v ktorej boli sledovaní pacienti so srdcovým zlyhaním III. –IV. stupňa podľa NYHA, užívajúci digoxín, diuretikum a inhibítor angiotenzín konvertujúceho enzýmu (ACE) ukázali, že podávanie amlodipínu nezvyšuje riziko mortality alebo kombinovanej mortality a morbidity u pacientov so srdcovým zlyhaním.
V pokračujúcej placebom kontrolovanej ,,follow-up“ štúdii (PRAISE-2) pri dlhodobom sledovaní pacientov so srdcovým zlyhaním III. a IV. stupňa podľa NYHA bez klinických symptómov a objektívneho nálezu svedčiaceho pre ischemickú chorobu, pri stabilných dávkach ACE inhibítorov, srdcových glykozidov a diuretík, nemal amlodipín účinok na celkovú kardiovaskulárnu mortalitu. V tej istej skupine bolo podávanie amlodipínu spojené s vyšším výskytom pľúcneho edému.
Liečba zameraná na prevenciu infarktu myokardu (ALLHAT)Randomizovaná dvojito-zaslepená morbiditno-mortalitná štúdia nazvaná Klinické skúšanie zamerané na antihypertenznú a hypolipidemickú liečbu za účelom prevencie infarktu myokardu (Antihypertensive and Lipid-Lowering Treatment to Prevent Heart Attack Trial, ALLHAT) bola vykonaná na porovnanie liečby novšími liekmi: amlodipínom 2,5 – 10 mg/deň (blokátor kalciového kanála) alebo lizinoprilom 10 – 40 mg/deň (ACE inhibítor) ako liekov prvej voľby s liečbou tiazidovým diuretikom chlórtalidónom 12,5 – 25 mg/deň pri miernej až stredne závažnej hypertenzii.
Celkovo bolo randomizovaných 33 357 pacientov s hypertenziou vo veku 55 rokov alebo starších, ktorí pokračovali v liečbe v priemere 4,9 roka. Pacienti mali aspoň jeden ďalší rizikový faktor koronárnej choroby srdca (Coronary Heart Disease, CHD) vrátane prekonaného infarktu myokardu alebo mozgovej mŕtvice (> 6 mesiacov pred zaradením do štúdie) alebo dokumentované iné aterosklerotické kardiovaskulárne ochorenie (celkovo 51,5 %), diabetes 2. typu (36,1 %), HDL cholesterol < 35 mg/dl = 0,91 mmol/l (11,6 %), hypertrofiu ľavej komory diagnostikovanú pomocou elektrokardiogramu alebo echokardiograficky (20,9 %), fajčenie cigariet v súčasnosti (21,9 %).
V primárnom cieľovom ukazovateli nebol signifikantný rozdiel medzi liečbou amlodipínom a liečbou chlórtalidónom: RR 0,98 95 % IS [0,90 – 1,07] p = 0,65. Spomedzi sekundárnych cieľových ukazovateľov bol výskyt srdcového zlyhania (zložka zloženého kombinovaného kardiovaskulárneho cieľového ukazovateľa) signifikantne vyšší v skupine s amlodipínom v porovnaní so skupinou s chlórtalidónom (10,2 % verzus 7,7 %, RR 1,38, 95% IS [1,25 - 1,52] p < 0,001. Avšak v mortalite z akejkoľvek príčiny nebol medzi liečbou amlodipínom a liečbou chlórtalidónom žiadny signifikantný rozdiel. RR 0,96 95 % IS [0,89 – 1,02] p = 0,20.
Použitie u detí (vo veku 6 rokov a starších)V štúdii, zahŕňajúcej 268 detí vo veku 6 - 17 rokov s prevažne sekundárnou hypertenziou, porovnanie amlodipínu v dávkach 2,5 mg a 5,0 mg s placebom preukázalo, že obe dávky znížili systolický tlak krvi signifikantne viac ako placebo. Rozdiel medzi oboma dávkami nebol štatisticky významný.
Dlhodobé účinky amlodipínu na rast, pubertálny a všeobecný vývin neboli študované. Dlhodobá účinnosť amlodipínu na liečbu v detsve za účelom zníženia kardiovaskulárnej morbidity a mortality v dospelosti nebola stanovená.
5.2 Farmakokinetické vlastnostiAbsorpcia, distribúcia, väzba na proteíny:Po perorálnom podaní terapeutických dávok sa amlodipín dobre vstrebáva, pričom maximálne plazmatické koncentrácie sa dosiahnu za 6 - 12 hodín po užití dávky. Odhaduje sa, že absolútna biologická dostupnosť je v rozpätí 64 - 80 %.
Distribučný objem je približne 21 l/kg. Výsledky štúdií
in vitroukazujú, že cirkulujúci amlodipín je naviazaný na plazmatické bielkoviny asi v 97,5 %.
Biologická dostupnosť amlodipínu nie je ovplyvnená súčasným príjmom potravy.
Biotransformácia / elimináciaKoncový eliminačný plazmatický polčas je asi 35 - 50 hodín a umožňuje podávanie amlodipínu v jednej dennej dávke. Amlodipín sa extenzívne metabolizuje v pečeni na neúčinné metabolity, pričom 10 % materskej látky a 60 % metabolitov sa vylučuje do moču.
Použitie pri poruche funkcie pečene K dispozícii sú veľmi obmedzené údaje týkajúce sa podávania amlodipínu u pacientov s poruchou funkcie pečene. Pacienti s pečeňovou nedostatočnosťou majú znížený klírens amlodipínu, ktorý má za následok predĺženie biologického polčasu a zväčšenie plochy pod krivkou (area under curve, AUC) približne o 40 - 60 %.
Použitie u starších pacientov Čas potrebný na dosiahnutie maximálnej plazmatickej koncentrácie amlodipínu u starších i mladých ľudí je podobný. Klírens amlodipínu má tendenciu k zníženiu, čo vedie k zväčšeniu plochy pod krivkou (AUC) a predĺženiu eliminačného polčasu u starších pacientov. Zväčšenie plochy pod krivkou (AUC) a predĺženie eliminačného polčasu u pacientov s kongestívnym srdcovým zlyhaním bolo v rozsahu, aký sa očakával vzhľadom na vek skúmanej skupiny pacientov.
Použitie u detíPopulačná farmakokinetická (PK) štúdia sa uskutočnila so 74 hypertenznými deťmi vo veku od 1do 17 rokov (kde 34 pacientov bolo vo veku 6 až 12 rokov a 28 pacientov vo veku 13 až 17 rokov), ktoríédostávali amlodipín v dávkach 1,25 mg až 20 mg podávaných buď 1-krát denne alebo 2-krát denne. Typický perorálny klírens (Cl/F) bol u detí vo veku 6 až 12 rokov 22,5 l/h u chlapcov a 16,4 l/h u dievčat a u dospievajúcich vo veku 13 až 17 rokov bol 27,4 l/h u chlapcov a 21,3 l/h u dievčat. Medzi jednotlivcami bola pozorovaná veľká variabilita v expozícii. Údaje hlásené u detí mladších ako 6 rokov sú obmedzené.
5.3 Predklinické údaje o bezpečnostiReprodukčná toxikológia Reprodukčné štúdie u potkanov a myší preukázali oneskorený dátum pôrodu, dlhšie trvanie pôrodu a znížený počet prežívajúcich mláďat pri dávkach približne 50-krát vyšších, ako je maximálna odporúčaná dávka pre ľudí vyjadrená v mg/kg.
Poškodenie fertility Nebol zaznamenaný žiaden účinok na fertilitu potkanov, ktoré boli liečené amlodipínom (samce počas 64 dní a samice 14 dní pred párením) v dávkach až do 10 mg/kg/deň (8-násobok* maximálnej odporúčanej dávky u ľudí rovnajúcej sa 10 mg po prepočítaní na mg/m
2 povrchu). V inej štúdii s potkanmi, v ktorej boli samce potkanov liečené 30 dní amlodipíniumbesilátom v dávke porovnateľnej s dávkou u ľudí vyjadrenej v mg/kg, boli v plazme zistené poklesy hormónu stimulujúceho folikuly a testosterónu, ako aj zníženie hustoty spermií a počtu zrelých spermatoblastov a Sertoliho podporných buniek.
Karcinogenéza, mutagenéza U potkanov a myší užívajúcich amlodipín v potrave počas dvoch rokov v koncentráciách vypočítaných tak, aby sa zabezpečili denné dávky 0,5, 1,25 a 2,5 mg/kg/deň, sa nepreukázali žiadne dôkazy o jeho karcinogenite. Najvyššia dávka v mg (pre myši približne rovnaká a pre potkany rovnajúca sa dvojnásobnej* maximálnej odporúčanej klinickej dávke 10 mg po prepočítaní na mg/m
2 povrchu) sa blížila maximálnej tolerovanej dávke pre myši, ale nie pre potkany.
Štúdie mutagenity neodhalili žiadne účinky súvisiace s liekom či už na génovej alebo chromozomálnej úrovni.
*Pri telesnej hmotnosti pacienta 50 kg.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE6.1 Zoznam pomocných látok Mikrokryštalická celulóza
Hydrogénfosforečnam vápenatý
Sodná soľ karboxymetylškrobu
Magnéziumstearát
6.2 InkompatibilityNeaplikovateľné.
6.3 Čas použiteľnosti3 roky
6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanieUchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.
6.5 Druh obalu a obsah baleniaPVC/PVDC/ Al blister (biely), písomná informácia pre používateľa, papierová škatuľka.
Veľkosť balenia: 10, 30 alebo 90 tabliet.
Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.
6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciua iné zaobchádzanie s liekomŽiadne zvláštne požiadavky.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCIIZentiva, k. s., Praha, Česká republika
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO 83/0146/01-S
9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE 23.4.2001/ bez časového obmedzenia
10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU