r />Diagnostická aplikácia
Dávka na určovanie kinetiky rádiojódu pred uskutočnením terapie a pre scintigrafiu štítnej žľazy vo výnimočných prípadoch: 1 –3,7 MBq.
Vyšetrovanie zbytkov štítnej žľazy a metastáz akumulujúcich jód: 37 – 370 MBq.
Terapeutická aplikácia
Benígne ochorenie štítnej žľazy:
Aktivita 131I pre terapiu je väčšinou určovaná individuálne, menej často je aktivita určená ako pevný podiel alebo hodnota. Aktivita sa pohybuje v rozpätí 0,2 – 1,2 GBq, pri rozsiahlych hyperthyreózach až 5 GBq. Individuálny výpočet aktivity pre terapiu zahŕňa hmotnosť žľazy/strumy/adenómu, maximálnu akumuláciu, efektívny polčas a požadovanú absorbovanú dávku v závislosti na diagnóze. Pre výpočet je používaný nasledujúci vzorec:
A (GBq Na131I) = hmotnosť žľazy/strumy/adenómu (g) x absorbovaná dávka (Gy)
44,6 x efektívny polčas (dni) x maximálna akumulácia (%)
Doporučené hodnoty absorbovanej dávky pre cieľovú oblasť:
Dekompenzovaný autonómny adenóm 300 – 400 Gy
Euthyreoidálna struma 150 Gy
Hyperthyreoidálna struma (disperzný autonómny
kompenzovaný adenóm a autoimúnna hyperthyreóza) 150 Gy
Autoimúnna hyperthyreóza (Gravesova choroba)
bez prejavov strumy 60 – 100 Gy
Vyššie uvedené absorbované dávky v prípade autoimúnnej hyperthyreózy, disperzného adenómu, jednoduchej strumy a kompenzovaných adenómov závisia od celkovej hmotnosti žľazy alebo strumy. V prípade dekompenzovaného adenómu hodnoty závisia od hmotnosti adenómu. U kompenzovaného adenómu je zvyčajne potrebná ochrana paranodulárneho tkaniva jeho predchádzajúcou supresiou thyreoidálnymi hormónami.Tým sa pred uskutočnením terapie rádiojódom zmení kompenzovaný adenóm na dekompenzovaný.
Malígne ochorenia štítnej žľazy:
Primárna terapia:
Eliminácia malých zvyškov štítnej žľazy akumulujúcich jód po uskutočnení chirurgickej thyreoidektómie: 1,85 – 3,7 GBq. Aktivita zodpovedá veľkosti tkaniva a je nepriamo závislá na schopnosti akumulácie (absorbovaná dávka pre cieľový orgán > 1000 Gy).
Terapia metastáz:
Pri zistení akumulujúcich metastáz pri primárnej terapii sa aplikuje jednorazovo aktivita 3,7 – 11,1 GBq (absorbovaná dávka pre cieľový orgán > 1000 Gy).
4.3 Kontraindikácie
Pre diagnózu:
Vzhľadom ku zvlášť vysokým absorbovaným dávkam pre štítnu žľazu má byť 131I Sodium iodide inj aplikovaný iba pri diagnostike a sledovaní pacientov s malígnou strumou, a nie pre rutinnú scintigrafiu štítnej žľazy v prípade benígnych porúch. Pre zisťovanie činnosti štítnej žľazy môže byť použitý iba v rámci terapie rádiojódom a vo výnimočných prípadoch pre scintigrafiu tam, kde scintigramy pomocou technécia (99mTc) nie sú hodnotiteľné. Na scintigrafiu štítnej žľazy pri benígnych chorobách má byť využitý jodid (123I) sodný alebo technecistan (99mTc) sodný namiesto jodidu (131I) sodného vzhľadom k oveľa nižšej radiačnej záťaži po aplikácii týchto rádiofarmák (pri použití technecistanu (99mTc) sodného je zníženie absorbovanej dávky na približne 0,4 – 0,1 %).
Pre terapiu:
Terapia rádiojódom je kontraindikovaná počas tehotenstva.
4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Vzhľadom k tomu, že nie je potvrdená možnosť indukcie rakoviny alebo leukémií, neexistuje pre terapiu benígnych ochorení štítnej žľazy žiadna doporučená minimálna veková hranica. U mladších pacientov je potrebné vždy vziať do úvahy vyššiu rádiosenzitivitu tkaniva u detí a dospievajúcich aj ich dlhšiu očakávanú dobu života a je potrebné vždy porovnať možné riziká vzhľadom k iným možnostiam liečby.
4.5 Liekové a iné interakcie
Lieky obsahujúce stabilný jód, thyreoidálne hormóny a antithyreoidálne látky môžu spôsobiť čiastočnú alebo úplnú blokádu štítnej žľazy. Tým môže byť ovplyvnené scintigrafické zobrazenie štítnej žľazy pomocou rádiojódu a môže dlhodobo nastať významná čiastočná alebo úplná interferencia s funkčnými testami štítnej žľazy. Takéto liečivé látky musia byť pred akýmkoľvek vyšetrením včas vysadené (jódovaná stolová soľ, trijódtyronín, antityreoidálne látky, expektoranciá približne 2 týždne pred vyšetrením; L-tyroxín, jodid, lítium 4 týždne; amiodaron a dezinfekčné látky obsahujúce jód 6 – 9 týždňov pred vyšetrením). Kontrastné látky na vyšetrovanie obličiek môžu blokovať terapiu rádiojódom počas 1 – 2 mesiacov, kontrastné látky na vyšetrovanie pečene počas 6 – 9 týždňov, bronchografické médiá na olejovej báze počas 6 – 12 mesiacov a látky na myelografiu a lymfografiu niekoľko rokov.
Akumuláciu jódu môžu ďalej ovplyvniť nasledujúce látky, pri ktorých sa rovnako doporučuje skoré vysadenie: ACTH, aminosalicylová kyselina, androgény, antikoagulanciá, antihistaminiká, benzodiazepíny, clioquinol, fluoridy, meprobamat, morfín, diatrizoan sodný, nitroprusid sodný, adrenokortikosteroidy, penicilín, chlorochín, salicyláty, sulfonamidy, deriváty sulfonylmočoviny, tiokyanáty, tiopental a tolbutamid. Ak je možné, benzodiazepíny majú byť vysadené 4 týždne a ostatné látky asi týždeň pred vyšetrením.
Akumuláciu jódu zvyšujú bromosulfoftaleín a lítium. Akumulácia je tiež zvýšená pri chronickej hepatitíde, chronickom nedostatku jódu, pri nefróze a po prerušení antityreoidálnej medikácie.
4.6 Fertilita, gravidita a laktácia
Diagnostická aplikácia 131I Sodium iodide inj je počas gravidity kontraindikovaná. Ak je aplikácia počas laktácie nevyhnutná, je potrebné vytvorené mlieko odstraňovať počas najmenej 3 týždňov.
Terapia rádiojódom je v gravidite kontraindikovaná. Pri liečbe diferencovaného karcinómu štítnej žľazy v gravidite sa dáva prednosť tyreoidektómii a následnej hormonálnej terapii so supresiou TSH, s aplikáciou rádiojódu až po pôrode. Laktácia potom musí byť prerušená, príp. musí byť zaistená úplná bezpečnosť materského mlieka.
4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
131I Sodium iodide inj nemá žiadny alebo zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.
4.8 Nežiaduce účinky
Skoré nežiaduce účinky
Po diagnostickej aplikácii 131I Sodium iodide inj nie sú známe žiadne nežiaduce účinky. Napriek tomu terapeutické aktivity 131I môžu prechodne zhoršiť už existujúcu hypertyreózu. Vyššie hodnoty rádioaktivity môžu spôsobiť gastrointestinálne poruchy, zvyčajne počas prvých hodín alebo dní po aplikácii (až 67 % bez uskutočnenia preventívnych opatrení). Symptomatickou medikáciou je možné týmto účinkom zabrániť alebo ich odstrániť.
Najmä vyššie aplikované aktivity (pri rozsiahlych alebo malígnych strumách) môžu po 1 – 3 dňoch spôsobiť prechodné zápalové procesy štítnej žľazy (tyreoitída, zápal strumy), tracheálnej sliznice
(tracheitída) s možnosťou ťažkého tracheálneho zúženia, najmä v prípade už existujúcej stenózy. Môže nastať zápal slinných žliaz (sialadenitída) so zdurením, tlakom a bolesťou žliaz, čiastočnou stratou chuti a suchom v ústach ( 10 % v prípade preventívnych opatrení, 60 % bez preventívnych opatrení). Väčšina prípadov je reverzibilná buď spontánne alebo po aplikácii antiflogistík, príp. pomocou iných opatrení.
Zriedkavo boli popísané prípady straty chuti, sucha v ústach s následnou stratou zubov, v závislosti na dávke. Radiačnú záťaž slinných žliaz je možné obmedziť stimuláciou vylučovania slín kyslými zlúčeninami.
V prípade terapie metastáz karcinómu štítnej žľazy v CNS je potrebné vziať do úvahy možnosť miestneho edému mozgu.
Neskoré nežiaduce účinky
Ako neskorý účinok terapie benígnych ochorení štítnej žľazy rádiojódom môže nastať hypotyreóza, závislá na dávke. Je potrebné pravidelné sledovanie pacienta s kontrolou funkcie štítnej žľazy a eventuálne nasadenie substitučnej terapie. Podľa charakteru ochorenia a stavu pacienta môže byť nástup hypotyreózy po terapii otázkou týždňov (napr. pri odstránení rozsiahlych autonómnych adenómov bez dostatočného množstva funkčného tyreoidálneho tkaniva) alebo sa môže objaviť po niekoľkých mesiacoch a rokoch. Incidencia skorej alebo neskorej hypotyreózy je závislá na dávke a uvádza sa v rozmedzí 2 – 70 %. Najnovšie práce uvádzajú o niekoľko percent vyššiu incidenciu vzhľadom k prípadom neskorých hypotyreóz.
Boli pozorované občasné prípady prechodného hypoparatyreoidizmu, príznaky je potrebné sledovať a nasadiť substitučnú liečbu.
Po aplikácii veľmi vysokej aktivity alebo po opakovanej terapii vysokými dávkami rádiojódu je možný výskyt neskoršieho reverzibilného či výnimočne ireverzibilného útlmu kostnej drene s izolovanou trombocytopéniou, erytrocytopéniou a leukopéniou. Celkom výnimočná je smrteľná pancytopénia. Často je pozorovaná prechodná leukocytóza.
Po aplikácii vysokých aktivít rádiojódu (> 37 GBq) pri malígnych strumách sú občas hlásené prípady určitého nárastu malígnych ochorení močového mechúra, prsníka a nárastu neplodnosti. U pacientov s malígnou strumou je hlásené asi 10-násobné zvýšenie počtu leukémií.
Naliehavé opatrenia, symptómy a antidota
Oproti iným liekom obsahujú rádiofarmaká iba minimálne množstvo obsahových látok. Mimo rádiotoxických účinkov je intoxikácia obsahovými látkami nepravdepodobná pri vysoko nepravdepodobnej aplikácii niekoľkých liekoviek rádiofarmaka súčasne.
Nežiaduce účinky rádiofarmák sú rozlišované podľa ich povahy (alergické, pyrogénne, liekové a iné), podľa rozsahu, pravdepodobnej súvislosti s aplikáciou iného lieku a aplikovaného prípravku.
a) Symptómy alergických reakcií
- Symptómy ľahšieho charakteru
Sčervenanie pokožky, svrbenie, tvorba pruhov, návaly tepla, kašeľ, kýchanie, nauzea, bolesti hlavy, závraty, opuch očných viečok a pier.
- Symptómy ťažšieho charakteru
Ťažký nekľud, úzkosť, tieseň, generalizované sčervenanie pokožky a žihľavka alebo opuchy, opuchy slizníc, generalizované dyspnoe, tracheobronchospazmy, triaška, vracanie, strata vedomia, kŕče, bledosť, pokles tlaku krvi, tachykardia, bradykardia.
b) Terapia alergických reakcií
Prevencia ďalšieho príjmu antigénu.
- Symptómy ľahšieho charakteru:
Ukľudnenie pacienta (v prípade kožných reakcií i. v. aplikácie antihistaminika, napr. 2 ml lieku TavegilR / klemastin hydrogénfumarát/)
Prístup čerstvého vzduchu
Sledovanie pacienta lekárom; ak je potrebné, i. v. aplikácia kortikoidov
- Symptómy ťažšieho charakteru:
Spriechodnenie dýchacích ciest
Resuscitácia (pri zástave dýchania)
Nepriama masáž srdca
Zavolanie anesteziológa alebo lekára rýchlej pomoci
Zabezpečenie prístupu k žilám
Kortikoidy vo vysokých dávkach i. v.
Aplikácia antihypotenzíva, napr. pomalou i. v. injekciou epinefrín hydrochloridu 1:1000
Aplikácia antihistaminika, napr. 5 ml lieku TavegilR i. v. /klemastin hydrogénfumarát/
Náhrada objemu krvi
Predchádzať acidóze (max. 200 – 250 ml hydrogénuhličitanu sodného 8,5 %, ak je príjem sodíku nežiaduci, napr. pri zlyhávaní srdca, potom TRIS tlmivý roztok THAM, 0,3 % v Macrodexe)
Pravidelné monitorovanie parametrov krvného obehu.
4.9 Predávkovanie
Predávkovanie vo farmakologickom zmysle nie je možné vzhľadom k nízkemu množstvu zlúčenín v lieku. Radiačnú záťaž pri predávkovaní je možné znížiť aplikáciou chloristanu sodného a podaním emetík.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1 Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: Rádiofarmaká
ATC kód: V09FX03
5.2 Farmakokinetické vlastnosti
131I Sodium iodide inj je rýchlo absorbovaný z hornej časti gastrointestinálneho traktu (90 % počas 60 minút). Po vstupe do krvného riečišťa (normálna koncentrácia 0,1 – 0,5 mg/dl) je distribuovaný v extratyreoidálnom kompartmente ( 40 mg pre pacienta s telesnou hmotnosťou 70 kg), kde je prítomný tiež jód uvoľnený rozkladom tyreoidálnych hormónov. Hlavnou eliminačnou cestou z krvného obehu je vychytávanie štítnou žľazou a vylučovanie obličkami. Malé množstvo jodidu je vychytané slinnými žľazami, gastrickou mukózou, materským mliekom, placentou a choroidálnym plexom. Za normálnych okolností je klírens jodidu v štítnej žľaze 5 – 50 ml/min, táto hodnota rastie na 100 ml/min pri nedostatku jódu a na 1000 ml/min pri hypertyreóze. Pri nadbytku jódu hodnota klesá na 2 – 5 ml/min. Akumulovaný jód je v štítnej žľaze inkorporovaný do organických zlúčenín, z ktorých vznikajú hormóny štítnej žľazy. Okrem toho je jód uvoľňovaný intratyreoidálne z jódovaných aminokyselín nevyužitých pri syntéze hormónov. Hladina jódu v štítnej žľaze je pomerne vysoká (10 mg) a má pomalú obmenu.
Farmakokinetika jodidu (131I) sodného je totožná s kinetikou stabilného jodidu. Mechanizmus účinku terapie rádiojódom spočíva v redukcii funkčného parenchýmu ionizujúcim žiarením rádioizotopu. V prípade benígnych ochorení štítnej žľazy je účinkom rádiojódu buď potlačené delenie metabolicky aktívnych thyreocytov alebo dochádza k smrti buniek. Táto strata buniek je sčasti vyrovnaná aktiváciou okolitých buniek a sčasti bunkami spojivového tkaniva. Asi 90 % účinku je zabezpečené žiarením betajodidu (131I) sodného s dosahom v tkanive asi 0,5 mm. Krátky dosah žiarenia a praktická neprítomnosť vychytania jódu v iných tkanivách zabezpečí zanedbateľnú radiačnú záťaž pre extrathyroidálne orgány. Terapia rádiojódom je preto prakticky bez nežiaducich účinkov. Cieľom terapie je zmenšenie strumy, normalizácia hypertyreoidálneho metabolizmu alebo eliminácia autonómneho tkaniva.
V prípade terapie malígnych ochorení štítnej žľazy je liečba rádiojódom kombinovaná s chirurgickým zásahom. Pri diferencovanom karcinóme je kombinácia väčšinou účinná pre elimináciu všetkého tkaniva štítnej žľazy alebo metastatického tkaniva akumulujúceho jód.
5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti
Akútna toxicita jodidu bola testovaná po perorálnej aplikácii jodidu draselného potkanom. Zistená hodnota LD50 bola 2779 (2610 , 2960) mg/kg telesnej hmotnosti. Pre samice bola priemerná hodnota 2483 mg/kg a pre samcov 3129 mg/kg.
Nie sú k dispozícii porovnateľné dátumy pre jodid sodný a pre parenterálnu aplikáciu.
Faktor bezpečnosti je 109 – 106 vzhľadom k nízkemu aplikovanému množstvu zlúčenín (pg pre diagnózu a mg pre terapiu).
Nie sú známe žiadne teratogénne ani mutagénne účinky. Uvažovaný vzťah medzi nedostatkom jódu a karcinómom prsníka, endometria a vaječníkov nebol doteraz potvrdený. Riziko vzniku malígnych ochorení (štítnej žľazy, prsníka, leukémie) a vzniku dedičných poškodení po terapii benígnych ochorení štítnej žľazy je odhadované na 3 – 5.
Vo výnimočných prípadoch môže vzniknúť ireverzibilný útlm kostnej drene ako neskorý účinok veľmi vysokej dávky alebo opakovaných aplikácií vysokých dávok jodidu (131I) sodného pre terapiu malígnych tyreoidálnych ochorení. Pancytopénia závislá na dávke je pozorovaná v 4,1 % pacientov a ako príčina smrti je predpokladaná asi u 1 % mŕtvych pacientov. Bolo hlásené jednotlivé zvýšenie počtu karcinómu močového mechúra a leukémie.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE'
6.1 Zoznam pomocných látok
Aqua ad iniectabilia, natrii chloridum, natrii thiosulfas, dinatrii hydrogenophosphas, natrii dihydrogenophosphas.
6.2 Inkompatibility
Doteraz nie sú známe.
6.3 Čas použiteľnosti
31 dní po čase kalibrácie uvedenom na štítku.Po prvom otvorení spotrebujte do 8 hodín.
6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Uchovávajte pri teplote do 25 °C . Podmienky na uchovávanie po prvom otvorení lieku, pozri časť 6.3.
Skladovanie rádiofarmák musí byť v súlade s národnými predpismi o rádioaktívnych materiáloch.
6.5 Druh obalu a obsah balenia
Balenie: injekčná liekovka s aktivitou 37, 74, 185, 370, 555, 740, 1850 a 3700 MBq.
Sterilný izotonický roztok pre intravenóznu alebo perorálnu aplikáciu v aktivitách 0,037 – 11,1 GBq (1 – 300 mCi).
Injekčná liekovka z bezfarebného skla na opakovaný odber, uzavretá gumovou zátkou a kovovou objímkou, olovený obal, polystyrénový obal, plechový obal, písomná informácia pre používateľa.
6.6 Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Perorálna aplikácia roztoku jodidu (131I) sodného
Ak je potrebné zvýšenie objemu, je možné roztok jodidu (131I) sodného nariediť vodou pre injekcie alebo 0,9 % roztokom chloridu sodného.
Nesmú byť použité roztoky s pH nižším než 7,0, inak hrozí riziko uvoľňovania jódu.
Doporučenie pre terapiu rádiojódom
HYPERTHYREÓZY:
Terapia hypertyreóz (bez autonómie) rádiojódom je indikovaná v prípade, kedy nie je možné použitie účinných liečivých látok (napr. pri precitlivelosti na antityreoidálne látky) a chirurgického riešenia alebo v prípade, že uvedené metódy nie sú účinné. Pred terapiou rádiojódom je potrebné zabezpečiť sekundárny eutyreoidizmus pomocou antityreoidálnej terapie. V opačnom prípade existuje riziko vzniku exacerbácie hypertyreózy s tyreotoxickou krízou. Pretože antityreoidálna terapia blokuje akumuláciu jódu v štítnej žľaze, je potrebné túto terapiu prerušiť asi 14 dní pred plánovanou aplikáciou rádiojódu (pozri tiež bod „interakcie“).Ak to vyžaduje klinické zhodnotenie, antithyreoidálna terapia môže byť obnovená vo chvíli, kedy vyšetrenie potvrdí maximum akumulácie rádiojódu. Podľa súčasných skúseností je možné očakávať účinok liečby hypertyreóz rádiojódom počas niekoľkých týždňov alebo mesiacov.
AUTONÓMNE ADENÓMY:
Terapia autonómnych adenómov rádiojódom je indikovaná, ak nie je možné chirurgické riešenie (zvýšené riziko zásahu, odmietnutie pacientom). V záujme ochrany paranodulárneho tkaniva je terapia rádiojódom prevádzaná iba v prípade, ak je pri scintigrafii preukázaná dekompenzácia. Kompenzovaný autonómny adenóm je možné zmeniť na dekompenzovaný aplikáciou thyreoidálnych hormónov.
EUFUNKČNÁ STRUMA:
Okamžitá terapia eufunkčnej strumy rádiojódom je indikovaná, ak pôsobí zväčšenie žľazy mechanickú prekážku susedných orgánov (ťažkosti pri prehĺtaní, zúžená trachea, obštrukcia horných dýchacích ciest pri nádychu), pri zvýšenom riziku chirurgického zásahu, a zvlášť v prípade recidívy. Akákoľvek substitučná hormonálna terapia musí byť na príslušný čas prerušená.
Pre odhad rizika tracheálnej obštrukcie po terapii rádiojódom má byť určená rádiologicky veľkosť tracheí. Pri tracheomalácii je potvrdený význam rozdelenia požadovanej aktivity do niekoľkých dielčích dávok (2 alebo viac dávok s intervalom 1 týždeň).
KARCINÓM ŠTÍTNEJ ŽĽAZY:
Cieľom terapie karcinómu štítnej žľazy akumulujúceho jód pomocou rádiojódu je úplná ablácia zvyškov štítnej žľazy po thyreoidektómii. Substitučná hormonálna liečba nemá byť po operácii nasadzovaná. Vo chvíli zistenia maximálnej endogénnej stimulácie TSH (obvykle 2 – 4 týždne po thyreoidektómii) sa uskutočňuje vyšetrenie akumulácie rádiojódu a je ihneď začatá terapia.
Ak je akumulácia rádiojódu v štítnej žľaze nižšia ako 2 % (pri maximálnej stimulácii endogénnym TSH) a nie je zistené ektopické tkanivo akumulujúce jód, nie je terapia rádiojódom potrebná. Ak je akumulácia rádiojódu po thyreoidektómii nízka a hladina endogénneho TSH nie je maximálna, je možné pred terapeutickou aplikáciou rádiojódu zvýšiť akumuláciu jódu podaním exogénneho TSH.
Pred podaním rádiojódu pre terapiu karcinómu štítnej žľazy býva pacient obvykle v hypothyreóze po uskutočnenej thyreoidektómii. Aplikovaná aktivita pre terapiu karcinómu štítnej žľazy nemá byť vyššia ako 7,4 GBq (200mCi). Limitujúcim faktorom je maximálna prijateľná hodnota celotelovo absorbovanej dávky vo výške 2 Gy (200 rad). Táto hodnota je dosiahnutá pri akumulácii jódu 50 %, dávke pre tumor 0,8 Gy (80 rad) / 3,7 GBq (100mCi) aplikovanej aktivity.
Počet aplikácií rádiojódu pre terapiu karcinómu štítnej žľazy je obmedzený kumulatívnou dávkou pre organizmus. Odporúča sa neprekročenie celkovej aktivity 29,6 GBq (800 mCi). V takomto prípade neprekročí absorbovaná dávka pre kostnú dreň 5 Gy (500 rad) a nie je teda možné očakávať dlhšie trvajúci útlm kostnej drene.
a) Aplikácia vyhradeným skupinám pacientov
Radiačná záťaž vyplývajúca z aplikácie rádiofarmák musí byť posúdená v súvislosti s prínosom pre diagnózu alebo terapiu. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať pacientom mladším ako 18 rokov, počas tehotenstva a laktácie.
b) Rádiohygienické aspekty
Liek obsahuje rádioizotop jódu (131I). Príslušné záväzné legislatívne opatrenia povoľujú používanie rádioaktívnych látok iba pracoviskám s príslušným povolením. Je potrebné dodržiavať všetky pravidlá pre manipuláciu s rádioaktívnym materiálom.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
Mallinckrodt Medical B.V.
Westerduinweg 3
1755 LE Petten
Holandsko
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO
88/0515/96-S
9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
Dátum prvej registrácie : 14. november 1996
Dátum posledného predĺženia : 30. november 2006 / bez časového obmedzenia
10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU
Júl 2012
11. DOZIMETRIA
Dozimetrické údaje
Štítna žľaza je cieľovým orgánom pre účinok rádioaktívneho žiarenia. Radiačná záťaž všetkých ďalších orgánov je asi 1000 x nižšia a závisí tiež na príjme jódu potravou (akumulácia v oblastiach s deficitom jódu je až 90 %, v oblastiach s dostatkom jódu asi 5%). Radiačná záťaž je ďalej závislá na funkcii štítnej žľazy (eutyreoidálna, hypertyreoidálna, hypotyreoidálna), na event. ďalšej prítomnosti tkanív akumulujúcich jód v organizme (napr. po tyreoidektómii alebo v prípade metastáz akumulujúcich jód) a na blokáde štítnej žľazy.
Rozdiely v akumulácii jódu v štítnej žľaze teda ovplyvnia mieru radiačnej záťaže iných orgánov.
Podrobné informácie pozri publikáciu ICRP 53.
Radiačná záťaž pre dospelých pre diagnostickú aplikáciu jodidu (131I) sodného (mGy/MBq):
(Hmotnosť štítnej žľazy: 20g, biologický polčas: 80 dní, recyklačný faktor: 1,8; údaje podľa ICRP 53 (1987): Radiation Dose to Patients from Radiopharmaceuticals)
akumulácia 5 % akumulácia 35 % akumulácia 55 %
štítna žľaza 72,000 500,000 790,000
stena žalúdka 0,450 0,460 0,460
pečeň 0,030 0,037 0,043
červená kostná dreň 0,038 0,086 0,120
semenníky 0,029 0,026 0,026
vaječníky 0,044 0,042 0,041
prsné žľazy 0,031 0,067 0,091
celotelovo 2,300 15,000 24,000
(efektívna dávka)
Uvedené hodnoty pre štítnu žľazu sú pre detských pacientov zvýšené 7,5 x (novorodenci), 5,3 x (vek 1 rok), 2,5 x (vek 5 rokov), 1,4 x (vek 10 rokov).