Generická preskripcia spočíva v tom, že lekár na recept predpíše namiesto firemného názvu lieku, iba medzinárodne nechránený názov účinnej (liečivej) látky (tzv. INN), výber konkrétneho lieku je prenesený na lekárnika.
Predpisovaním účinnej látky sa znižuje počet medikačných chýb a zvyšuje bezpečnosť pacienta. Lekár predpísaním účinnej látky vie, čo indikuje a lekárnik vie, čo vydáva. Možnosť zámeny alebo niekoľkonásobného predávkovania sa minimalizuje.
Generická preskripcia úzko súvisí s generickými liekmi.
Generický je ten liek, ktorý po uplynutí ochrany duševného vlastníctva patriaceho majiteľovi originálneho lieku (20 r. po objavení) môže vyrábať ktorýkoľvek farmaceutický výrobca.
Za generické lieky (generiká) sa pokladajú lieky, ktoré spĺňajú tieto kritériá:
do farmakoterapie sú uvedené po uplynutí času ochrany duševného vlastníctva originálneho lieku, majú kvalitatívne i kvantitatívne zhodný obsah liečiva, pričom sa môžu odlišovať obsahom pomocných látok, ich lieková forma je zhodná, resp. podobná (tablety, tobolky...) a sú preukázateľne biologicky ekvivalentné po stránke bezpečnosti i účinnosti.
Keby sa generický liek vyrobil tak, ako sa má, priniesol by úsporu financií pacientovi a aj štátu. Medzinárodné skúsenosti ukazujú, že generická preskripcia by mohla ušetriť asi 4% z nákladov na lieky a asi 13% z doplatkov pacientov.
Bohužiaľ, prax ukazuje, že podobne ako u iných komodít i tu existujú prípady, kedy výrobca nakupuje suroviny od necertifikovaného dodávateľa.
A kto z nás si v ordinácii lekára nevšímal aj to, že
- lekár uprednostňuje lieky jedného výrobcu, alebo
- predpisuje lieky vo väčšom množstve, ako je potrebné, alebo
- lieky, ktoré si zdravotný stav pacienta treba ani nevyžaduje (probiotiká, doplnky k výžive)