Reexport je lukratívna živnosť. Dá sa mu zabrániť

Spomedzi krajín OECD vedieme v spotrebe liekov. Prečo je to tak? S akými nekalými praktikami sa dnes môžeme v liekovej politike stretnúť?

Aj o tom sme hovorili s prezidentkou Asociácie na ochranu spotrebiteľov liekov Ing. Hankou Rážovou.

Založili ste Asociáciu na ochranu spotrebiteľov liekov (AOSL). Prečo?

Na Slovensku existujú štátne kontrolné orgány, ako napríklad Slovenská obchodná inšpekcia, ktorá dozerá na priemyselný tovar (obuv, spotrebiče, hračky, textil...), Štátna potravinová a veterinárna správa, ktorá zas kontroluje potraviny a veterinárne liečivá.

Štátny dozor nad humánnymi liekmi u nás vykonáva Štátny ústav pre kontrolu liečiv, ktorý je však tiež štátnym orgánom, zriadeným MZ SR. Liek je taktiež tovarom, aj keď osobitného určenia. Kým Slovenskej obchodnej inšpekcii či Štátnej potravinovej a veterinárnej správe pomáhajú aj viaceré neziskové, neštátne organizácie, ktoré sa zároveň vyjadrujú k ich činnosti, pomáhajú spotrebiteľovi, v oblasti humánnych liekov nefungovali žiadne.

V roku 2010 sme založili Asociáciu na ochranu spotrebiteľov liekov, chceli sme sa ujať nestrannej kontroly liekovej politiky u nás. Asociáciu založilo teda zopár nadšencov v presvedčení, že v záujme ochrany spotrebiteľa liekov je potrebné mať i nezávislý dohľad nad štátnou liekovou politikou a nekalými praktikami účastníkov trhu s humánnymi liekmi.

Čomu sa AOSL venuje?

Vykonávame nezávislý dohľad nad štátnou liekovou politikou. Ročne odvádzame do zdravotníctva miliony eur. Asi 30 percent z nich ide na nákup liekov. Je to málo alebo veľa? Aké lieky sa kupujú? Kto ich kupuje?

Prečo a ktoré lieky kupujú zdravotnícke zariadenia a nemocnice „na priamo“ a ktoré od distribútorov? Prečo dochádza k reexportu nedostatkových liekov? Analyzujeme aj slovenský trh s liekmi.

V liekovej politike sa pohybujem viac ako dvadsať rokov, preto môžem povedať, že tejto problematike rozumiem. Na našu činnosť sme však potrebovali príručku, softvér s databázou liekov na Slovensku. Keď sme začínali, nefungovala ani webová stránka, na ktorej by sa tieto informácie uvádzali.

Kto sa na vás obracia?

Sú to najmä pacienti. Pomáha nám zopár farmaceutov, máme však problém získať odborníkov, ktorí by s nami spolupracovali. Chceli by sme, aby bol v každom kraji zástupca našej organizácie. Nikto nás však nefinancuje.

Chceli sme, aby nás zastrešovalo ministerstvo zdravotníctva, ale nebol záujem. Začlenili sme sa teda pod ministerstvo hospodárstva pod ochranu spotrebiteľov liekov. Zriadili sme stránku www.liekinfo.sk, na ktorej podávame informácie o liekoch.

Po každom zasadnutí kategorizačnej komisie analyzujeme a vypracúvame výstupy, a to, ktoré lieky budú aj naďalej hradené poisťovňou, pri ktorých došlo k zmene úhrady, pri ktorých liekoch došlo k zmenám podmienky ich úhrady.

Na aké nekalé praktiky asociácia upozornila?

Napríklad na reexport liekov. Asi pred troma rokmi sme vyvolali aj rokovania s ministerstvom zdravotníctva s vedúcimi predstaviteľmi odboru liekovej politiky a s vedením ŠÚKL.

Krátko na to začal ŠÚKL zverejňovať žiadateľov o vývoz liekov. Uviedli sme, že reexport liekov napriek tomu, že je legálny zo strany legislatívy EÚ, je lukratívnou živnosťou na Slovensku, ktorej sa dá zabrániť.

Ako napríklad?

Je nevyhnutné zverejňovať všetkých žiadateľov o vývoz liekov. Taktiež kontrolovať dodržiavanie podmienok, za ktorých bola vydaná licencia veľkodistribútorom i lekárňam, a tým zabrániť fungovaniu predmetných distribučiek.

Odsledovať treba aj pozadie týchto subjektov. Podľa nás je momentálne na ŠÚKL nedostatok inšpektorov, ktorí by robili inšpekcie lekární, a najmä aby nedochádzalo ku korupcii.

Musí sa odsledovať, kto sa za konkrétnymi distribučkami a lekárňami podozrivými z reexportu liekov schováva. Existujú totiž firmy, ktoré dostali licenciu, za ňou však stojí niekto vplyvný, kto sa postaral o to, aby dostala licenciu.

Potrebné je i odsledovať, kam putujú lieky nakúpené štátnymi zdravotníckymi zariadeniami a zdravotnými poisťovňami v rámci centrálneho nákupu. Lieky aj dnes predstavujú akúsi uzavretú komunitu, ku ktorej je veľmi náročné sa dostať.

Pritom aj pacient má čo do liekovej politiky hovoriť. Pred rokom 1990 kategorizačná komisia a cenotvorba liekov patrili pod ministerstvo financií. Asi v roku 1993 prešla pod ministerstvo zdravotníctva.

Finančníci tak zaúčali ľudí z MZ SR, ako robiť kategorizáciu. Mali by teda teraz poslúchnuť Inštitút finančnej politiky, ktorý upozorňuje na netransparentnosť. Neschovávať sa za tým, že cena liekov je iba odborná problematika.

Ide totiž o vec medicíny, ale aj financií. Myslím si, že pri určovaní cien liekov sa vychádza z nepresných čísel, a preto by mali byť v kategorizačnej komisii nielen odborníci na medicínu, ale i tí, ktorí rozumejú ekonomike, a v neposlednom rade zástupca pacienta znalý problematiky liekov, aspoň ako pozorovateľ.

Sú aj nejaké ďalšie neprípustné postupy s liekmi, ktoré ste zistili?

Taktiež sme boli upozornení na niečo, čo by sa v ambulanciách lekárov špecialistov nemalo tolerovať. Ide o skupinu liekov s úhradou zdravotnej poisťovne, ambulantných liekov. Aplikujú sa v ambulancii, napríklad injekcie.

Zdravotná poisťovňa tieto lieky uhrádza lekárom ako pripočítateľnú položku k výkonu. Týchto liekov je 299 so stopercentnou úhradou a 240 s doplatkom pacienta. Cesta ambulantného lieku však v praxi vyzerá inak.

Lekár vystaví pacientovi recept, na ktorom uvedie „do rúk lekára“ a pošle ho do lekárne. Lekáreň vydá liek pacientovi, ten zaplatí hodnotu lieku, vráti sa do ambulancie a liek odovzdá lekárovi.

Ten mu ho aplikuje. Keď by však bolo balenie napríklad s desiatimi injekciami, aplikuje pacientovi jednu a škatuľku s ďalšími deviatimi si nechá. Tie potom prípadne podá inému pacientovi.

Poisťovňa teda preplatí lekárovi liek, za ktorý zaplatil pacient. Zistili sme to, keď sa na nás obrátilo zopár pacientov, či máme v databáze správne uvedenú 100% úhradu poisťovňou za liek, za ktorý plnú sumu zaplatil aj pacient v lekárni.

Ako to celkovo vyzerá s liekmi u nás?

Každý mesiac sa na Slovensku registruje 300 až 600 nových liekových kódov, z toho asi 20 liekov je s novou účinnou látkou. Najviac sa pritom registrujú cytostatiká.

Aktívnych liekov, teda tých, ktoré sa vyskytujú na našom trhu, je k dnešnému dňu 6 900. Poisťovňa pritom stopercentne uhrádza asi 1 241 liekov, 2 629 liekov je s doplatkom pacienta, voľnopredajných je u nás viac ako 2 460 liekov.

Naša asociácia zozbierala všetky informácie o liekoch registrovaných na Slovensku a vypracovali sme Sprievodcu spotrebiteľov liekov. Stačí sa zaregistrovať na spomínanú webovú stránku a záujemca bude dostávať mailom informácie o zmene ceny, úhrady a doplatkov „svojich“ liekov.

Ako vyzerá typický spotrebiteľ liekov na Slovensku?

Väčšina je prehnane dôverčivých, aj bojazlivých, a to preto, že sú neinformovaní. Často sú nedisciplinovaní a svojvoľne ukončujú liečbu alebo s ňou ani nezačnú, prípadne sa liečia sami, niektorí zas nedôverujú lekárom. Mnohí sú ochotní platiť za lieky bez uváženia.

Ako napríklad?

Napríklad, pacient má užívať svoj liek tri mesiace. Existuje balenie liekov 1 x 28 tbl s úhradou zdravotnej poisťovne a doplatkom pacienta jedného eura. Taktiež balenie toho istého lieku 3 x 28 tbl stojí 80 eur, avšak bez úhrady poisťovňou.

Túto anomáliu lekár nerieši. Rieši iba rozdiel v cene originál – generikum. Pacient, ktorý o cenách liekov často netuší, zaplatí v lekárni namiesto za tri balenia (1 x 28 tbl) za jedno balenie (3 x 28 tbl) až 80 eur. A takýchto príkladov je mnoho.

Ako sú spotrebitelia liekov u nás chránení?

Aktivity ministerstva zdravotníctva majú skôr za cieľ znížiť celkové výdavky za lieky. Ak by rezort uvažoval nad osvetou pacienta, spotrebiteľa liekov, pristupovalo by sa k tejto problematike komplexnejšie, a to sa zatiaľ nedeje. Preto sa musí pacient vzdelávať sám.

Čo očakávate od nového vedenia rezortu?

Od ministra zdravotníctva očakávam, že zmení súčasný systém fungovania liekovej politiky a že v tom novom budú mať miesto aj zástupcovia pacientov. Taktiež by mala byť zavedená hmotná zodpovednosť za rozhodnutia členov komisií.

Verím, že vytvorí finančnú kobru, podobnú tej daňovej na ministerstvu financií. Pripomínam, že do roku 1993 bola cenotvorba liekov agendou MF SR, a to malo lepšiu morálku. Inštitút finančnej politiky upozorňuje na netransparentnosť v rozhodovaní o liekoch a zo strany kompetentných je napriek tomu roky ticho. Aj toto sú signály, ktoré vrhajú negatívne svetlo na odbor liekovej politiky na MZ SR a sú akýmsi majákom pre nového ministra.

Taktiež očakávam, že Tomáš Drucker zlepší diagnostikovanie pacienta, a tým obmedzí polypragmáziu, teda príjem viacerých liekov naraz. Taktiež si myslím, že povinné vzdelávanie lekárov by mal hradiť štát. Mali by sa prijať aj opatrenia zamedzujúce reexport liekov.

ŠÚKL by nemal vydávať licencie firmám, ktoré vznikli za účelom reexportu. Minister by mal i náležite kontrolovať zdravotné poisťovne a zdravotnícke zariadenia, ktoré samy nakupujú lieky.

V rámci krajín OECD vedieme v spotrebe liekov. Čím to je, že tak lieky obľubujeme?

Ak hovoríme o ročnej spotrebe liekov, potrebné by bolo zistiť, či rastie spotreba v počte balení alebo spotreba v eurách. Ak by stúpala spotreba v počte balení, ako pacientovi mi napadá, že čím viac liekov sa predpisuje, tým menej sa vie o diagnóze. Pacient je takto liečený a nie je známe, kedy a či vôbec bude vyliečený.

Ak by stúpala v eurách, potrebná by bola analýza, či rastie spotreba liekov na predpis alebo tých voľnopredajných. Ak rastie spotreba voľnopredajných liekov, musíme potom najskôr vylúčiť vplyv prechodu liekov na predpis do voľného predaja.

Taktiež spotreba receptových liekov v eurách nemusí hneď predstavovať nákup v lekárni. Potrebné by bolo potom zistiť, či sa s liekmi neplytvá napríklad aj v zdravotníckom zariadení. Medzi top voľnopredajnými liekmi za minulý rok boli paracetamol, ibuprofen, kyselina acetylsalicylová, lieky proti chrípke, očné a nosné kvapky. Toto mi skôr hovorí o našej tendencii k samoliečbe.

Začiatkom februára vstúpil v EÚ do platnosti delegovaný akt, ktorý upravuje systém overovania liekov. Do troch rokov by sa mali v našich lekárňach objaviť krabičky liekov so špeciálnymi 2D kódmi. Ako vnímate tento nový spôsob overovania liekov?

Túto iniciatívu zo strany EÚ vnímam veľmi pozitívne. Ide o pokus zvýšiť bezpečnosť vo farmakoterapii. S vidinou zisku sa falšujú značkové topánky, oblečenie, prečo by sme mali žiť v tom, že lieky sa nefalšujú?

Aké má nový systém overovania liekov výhody či nevýhody sa zistí až po spustení. Objavili sa aj reči o znížení dostupnosti liekov, práve pre previerky.

Distribútori, lekáreň i pacient si aj dnes môžu skontrolovať, čo nakupujú. ŠÚKL má všetky právomoci kontroly. Nový systém vnesie poriadok do toho, kto za čo zodpovedá, nie je však všeliekom na falšovanie liekov.

Vždy ste sa zaujímali o lieky?

Koncom 70. rokov som ukončila výpočtovú techniku na elektrotechnickej fakulte na technickej vysokej škole. Niekoľko rokov po skončení školy som sa začala venovať vývozu a dovozu tovaru a medzinárodnej spolupráci. V tom čase išlo o komodity, do ktorých nemohol každý nahliadnuť, presne tak, ako to bolo do roku 1990 s komoditou liekov.

Začiatkom roka 1993 prišla od mojich zahraničných kolegov požiadavka na komoditu liekov. Veľmi dobre som poznala mechanizmus zahraničnej obchodnej činnosti.

A tak som sa začala hlbšie zaoberať vývozom, distribúciou, registráciou, marketingom liekov a zastupovaním zahraničného partnera v tejto otázke. Na začiatku som používala príručku a e-databázu českých liekov, pretože pre slovenské lieky nič podobné neexistovalo.

Už po piatich rokoch sa česká a slovenská legislatíva začali navzájom v liekovej politike vzďaľovať, a tak som si v roku 2005 vytvorila vlastnú príručku a softvér. Mala som šťastie na výborný odborný tím, a taktiež som zužitkovala svoje technické vzdelanie.

Moje aktivity ocenila i Slovenská farmaceutická spoločnosť, ktorá mi odovzdala dve ocenenia, a to Medailu PhMr. Vladimíra Žuffu a Weberovou cenu za významnú pedagogickú a organizátorskú prácu v prospech farmácie.