Ing. Hanka Rážová je zakladateľkou a prezidentkou Asociácie na ochranu spotrebiteľov liekov (AOSL) a autorkou Slovenského liekového automatizovaného informačného systému SLAIS® a LIEKinfo®. V roku 2007 získala medailu PhMr. Vladimíra J. Žuffu za prínos do slovenského lekárnictva a v roku 2008 Weberovu cenu za významnú organizátorskú prácu v prospech farmácie. Od roku 2010 je čestnou členkou Slovenskej farmaceutickej spoločnosti. Porozprávali sme sa s ňou o ochrane spotrebiteľov liekov na Slovensku.
Vysvetlime si pojem SPOTREBITEĽ LIEKOV. Čím je špecifický a aké sú jeho práva?
Keď sa pozrieme do ktoréhokoľvek synonymického slovníka pre slovo SPOTREBITEL nájdeme význam konzument, zákazník, užívateľ. Z encyklopedického slovníka sa zasa dozvieme, že LIEK je produkt živočíšneho, minerálneho alebo syntetického pôvodu, ktorý sa používa na liečbu chorôb v prospech užívateľa. Apelujem na všetkých, aby si uvedomili, že najmä význam slov "v prospech užívateľa", spolu s faktom, že lieky nie sú obyčajnou komoditou, je veľmi dôležitý.
Zvláštnosť pojmu SPOTREBITEĽ LIEKOV tkvie v lieku ako takom. Liek je špecifický už tým, že na rozdiel od iných produktov má veľkú moc. Dokáže liečiť, ale tiež, pri nesprávnom použití, dávkovaní či v kombinácii s inými liekmi a produktmi, zabíjať.
Pre mňa ako konzumenta liekov pojem SPOTREBITEĽ LIEKOV znamená doživotný zákazník farmaceutických firiem a užívateľov zdravotníckych služieb. 20-ročné skúsenosti mi dávajú právo vyjadriť názor, že farmaceutickým spoločnostiam ide v prvom rade o zisk, hoci argumenty, ktoré používajú pri predaji "svojich" liekov sú hlavne nefinančného charakteru. Čím viac liekov pacient dostáva, tým menej sa vie o jeho zdravotnom stave, pretože systém zdravotníctva nie je orientovaný a otvorený k občanovi.
Pacient by mal lekárovi klásť, okrem otázok týkajúcich sa jeho zdravotného stavu, aj otázky o predpisovaných liekoch, no v praxi sa to nedeje. Pacient svoj zdravotný stav dobre nepozná, slovo lekára považuje za sväté a často nechce vedieť viac o význame laboratórnych výsledkov, o liečbe a o predpísaných liekoch. Situácia sa zväčša zmení až keď už je neskoro. Asociácia na ochranu spotrebiteľov liekov Slovenska preto pacientom odporúča, aby sa pýtali, prečo ten ktorý liek dostávajú. Aby boli opatrní v prípade, že im lieky predpisujú rôzni lekári – lieky rovnakej skupiny môžu mať rôzne názvy, a ich hromadenie a vzájomné pôsobenie môže zdravie poškodiť. Veľkú pozornosť si vyžaduje situácia keď pacient už berie lieky na predpis a z nejakého dôvodu si sám naordinuje aj voľno predajný liek, napr. proti bolesti či prechladnutiu. Ďalej: Pacienti by si mali viesť zoznam liekov, ktoré aktuálne užívajú a mať ho pri sebe. Je potrebné vždy si tiež overiť predpísaný počet balení na recepte, aby nám lieky vydržali do prípadnej kontroly, no nerobiť si zásoby.
Venuje sa podľa vás štát v rámci ochrany spotrebiteľov liekov dostatočne? Aké sú najväčšie problémy, ktorým spotrebitelia liekov na Slovensku čelia?
Začnem tým, že na Slovensku roky existujú záujmové organizácie ako Asociácia dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok – záujmové združenie distribučných spoločností (ADL), Slovenská asociácia farmaceutických spoločnosti orientovaných na výskum a vývoj (SAFS) – združenie výrobcov originálnych liekov, Asociácia generických spoločnosti (GENAS) – združenie výrobcov generických liekov, Slovenská lekárska komora (LEKOM) – združenie lekárov a Slovenská lekárnická komora (SLEK) – združenie lekárnikov. Logicky, tieto organizácie chránia záujmy svojich členov. Poslaním prvých troch organizácií je podporovať a napomáhať uvádzaniu liekov na slovenský trh. Majú vypracované kódexy FARMAPRIEMYSEL – LEKÁR a FARMAPRIEMYSEL - PACIENTSKÉ ORGANIZÁCIE. Čítala som ich. Nenašla som popis, ako posielajú doktorov na „kongresy“ do Egypta, ale celkom zaujímavo píšu o spolupráci s pacientskymi organizáciami. Kto chráni záujmy spotrebiteľov liekov na Slovensku? Na to si odpovie každý sám. Na webstránke Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠUKL) sa okrem iného dočítame: „Štátny ústav je orgánom štátnej správy na úseku humánnej farmácie a drogových prekurzorov. Štátny ústav je rozpočtová organizácia a na jeho čele je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister zdravotníctva.“ Teda ŠÚKL má uskutočňovať kontrolu kvality humánnych liekov, sledovať distribúciu na území SR, (ne)povoľovať reexport liekov atď. Tým, že je poddimenzovaný, však zlyháva a na Ministerstve zdravotníctva SR (MZ SR) nie je vôľa to zmeniť.
Najväčší problém, ktorému spotrebitelia liekov na Slovensku čelia, vidím v úmyselnej, úplnej, až zavádzajúcej neinformovanosti platcov zdravotného poistenia o liekovej politike.
Tá zahŕňa predovšetkým cenotvorbu, kategorizáciu liekov, indikačné obmedzenia, proskripčné obmedzenia, reexporty či prehľady ročných spotrieb jednotlivých liekov...
Pred rokom 1989 existovali tzv. podniky zahraničného obchodu, do ktorých sa dostávali len vyvolení, pretože mali možnosť cestovať do západných krajín. Žiadny smrteľník sa nedozvedel, aké obchody sa tam dojednávali. Podobne sa správa MZ SR a jeho podriadení a nadriadení k verejnosti v súčasnosti.
Čo do praxe priniesla zmena zákona o generikách, pomáha pacientom, že si v lekárni môžu kúpiť lacnejšiu verziu svojho lieku s rovnakou účinnou látkou?
Generické lieky obsahujú kvalitatívne i kvantitatívne zhodný obsah liečiva ako originálne lieky, no môžu sa odlišovať obsahom pomocných látok. Predávajú sa pod iným obchodným názvom a vyzerajú inak ako pôvodné lieky. Vďaka nim je liečba lacnejšia a dostupnejšia širšiemu okruhu pacientov. Lacnejšie generiká majú dvere otvorené i do nemocničných lekární. Štát jednoznačne podporuje výrobu a predaj generických liekov, pretože lacnejšie lieky ušetria nielen jednotlivcom, ale i celému systému zdravotníctvu nemalé peniaze. Zároveň však dochádza k obrovskému plytvaniu. Prevažne sa to týka lacnejších liekov proti bolesti či prechladnutiu. Spotrebujeme ich ročne omnoho viac, ako skutočne potrebujeme. Na vine je systém nízkej spoluúčasti pacientov na úhrade lacných liekov.
Na otázku či sú generiká rovnako účinné a bezpečné ako originály lekári odpovedajú, že existujú skupiny liekov, kde len nepatrná zmena pomocných látok môže vyvolať nežiaducu reakciu a teda zmariť, predĺžiť a predražiť liečbu. Napríklad pri liečbe epilepsie. Mne osobne chýba štátna organizácia, ktorá by uverejňovala farmakoekonomický rozbor originál – generiká. Originálne lieky sú novšie a vyspelejšie a môžu napríklad riešiť viac problémov v jednom prípravku. Pacient tak môže miesto troch starších generík dostať jeden originálny liek. Okrem toho, že sa zníži počet nežiadúcich vedľajších účinkov, je tiež vysoká pravdepodobnosť, že pacient v konečnom dôsledku ušetrí.
Ak by ste mali čarovný prútik alebo mohli zajtra zmeniť zákony, čo by ste pre ochranu spotrebiteľov liekov uskutočnili na národnej i medzinárodnej úrovni ako prvé?
Na domácej pôde:
- Prevenciu a predpisovanie profylaktík na prvom mieste. Súčasné preventívne prehliadky nie sú preventívne. Treba ich prehodnotiť. Tu je treba dodať, že je na čase zohľadniť náklady na liečbu alkoholika a abstinenta, fajčiara a nefajčiara a pod.
- Súčasný systém bodovania lekárov zdravotnou poisťovňou neprispieva k dôkladnej diagnostike pacienta, čo má za následok chyby v liečbe, aj s následkom smrti, zmarenia alebo či jej zbytočného predraženia.
- Je potrebné dôslednejšie dodržiavanie zákona v tom, že povinné vzdelávanie lekára hradí výlučne zamestnávateľ, čím sa obmedzí vplyv farmapriemyslu na lekára (predpisovanie vybraných liekov).
- Je potrebné dôslednejšie dodržiavanie transparentnosti v liekovej politike, hlavne v ŠÚKL a MZ SR, narážam na distribučné firmy, realizujúce reexporty liekov, preskripčných a indikačných obmedzení pri predpisovaní liekov atď.
Na medzinárodnej úrovni by pomohlo, ak by k existujúcej organizácii Direktoriátu pre zdravie a ochranu spotrebiteľa DG Sanco Európska komisia pridala ako organizačnú zložku aj ochranu spotrebiteľov liekov. AOSL vyslovuje žiadosť smerom k Európskej komisii na jednotný postup v otázke povinnosti lekára do zdravotnej karty pacienta zaznamenávať lieky, ktoré mu boli predpísané a poškodili jeho organizmus. AOSL tiež zastáva názor, že súčasný stav zdravotníctva znevažuje intelekt pacienta. Ten, kto vkladá do systému svoje peniaze je udržiavaný v nevedomosti a AOSL bude apelovať na orgány EU, aby tento stav zmenila.
Rozhovor vykonala Petra Vargová Čakovská. Rozhovor je uverejnený v newslettri č. 6/2014 S.O.S. Poprad