Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku pripravilo pracovné stretnutie na tému „Stav zdravotníctva na Slovensku“. Stretnutie sa uskutočnilo 4. marca 2014 v priestoroch Zastúpenia Európskej komisie, Palisády 29, Bratislava. Akcie som sa zúčastnila ako prezidentka Asociácie na ochranu spotrebiteľov liekov a nielen za seba, ale aj za organizáciu uvádzam nasledujúci príspevok:
Súčasný stav slovenského zdravotníctva už dlhšiu dobu poukazuje na nedostatok vôle a odvahy kompetentných riešiť problémy. Rozhodujú o pacientovi bez pacienta. Pacient potrebuje byť liečený a lekár ho chce liečiť, ale sú medzi nimi sprostredkovatelia – MZ SR a zdravotné poisťovne. Pri svojej rozhodovacej činnosti pacienta medzi seba zámerne nepustia a znevažujú jeho schopnosť uvažovať a starať sa o svoje zdravie. Môžu sa poopraviť a pripustiť, že občas konajú s občanmi, ktorí tvoria veľkú voličskú základňu (aj milión členov) a do "toho" až tak nevidia, napr. o. z. Jednota dôchodcov na Slovensku. Podsúvajú im plagáty typu "Pýtajte sa lekára", ktoré nevedno kde končia.
Sama seba sa pýtam: "Prečo ma štát núti zákonom zdravotne sa poistiť, keď si svoje povinnosti voči mne neplní? " V § 2 ods.(1) Zákona č. 581/ 2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach a na dohľade nad zdravotnou starostlivosťou sa uvádza: "Zdravotná poisťovňa je akciová spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky založená na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia ... " a dodávam: Áno, poistenie vykonáva. Všade sa dočítame: Kto musí platiť, Ako musí platiť, a pod. ale keď sa koná v mene zabezpečenia ústavného práva poistenca podľa čl. 40 Ústavy SR (Každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon) už sa dostávame k množstvu obmedzení vo forme zákonov [č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, č.522/2006 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z.z, č. 362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, č. 363/2011 Z.z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov atď.]. Tie si každá nová politická garnitúra poopraví podľa seba za pomoci "svojich" novopostavených ľudí.
To všetko vedie k tomu, že z dôvodov rôznych pre poisťovňu dôležitých hlásení, od ktorých závisí mzda (bodovanie) lekára, on sa na mňa ani nepozrie a stále búši do klávesnice svojho počítača. Z podobného dôvodu nemá ani čas si ma vypočuť, poučiť ma, ani zistiť, či neberiem lieky, ktoré sa v mojom organizmu bijú. Keď sa votrie malá chybička a naordinované lieky mi nerobia dobre, žiadny problém – nabudúce všetko napraví: predpíše mi nové lieky, na ktoré sa ja alebo všetci zložíme. Farmapriemysel má prácu, lekár má prácu, lekárnik má prácu, logistika má prácu. Čo im je do môjho zdravia? Nič! Až na to, že nie som jediná.
A čo, keď môj liek na trhu jednoducho chýba? Nedostať ho ani v lekárni, ani u lekára.
Môže to byt plánovaný výpadok a viem, že ten sa hlási Štátnemu ústavu na kontrolu liečiv.
A čo keď je to iba niečia špekulácia? Napr. dovoz lieku na územie SR za účelom reexportu*. Je to veľmi vážne.
Aj keď sa tvrdí, že reexport liekov v rámci EU je legálny, pri troche úcty k pacientom, dá sa tejto lukratívnej živnosti v SR zabrániť, a to jednoduchými spôsobmi: Priebežným zverejnením zoznamu žiadateľov na web stránke MZ SR, KONTROLOU dodržiavania podmienok, za ktorých bola vydaná licencia veľkodistribútorom (cca 150) i lekárňam (cca 2000), a tým zabrániť fungovaniu predmetných “distribúčiek - reexportérov“. Minister zdravotníctva s pomocou svojho orgánu - Štátneho ústavu na kontrolu liečiv (ŠÚKL) má, alebo by mal mať, celkový prehľad o pohybe všetkých dovezených a vyrobených liekov na slovenskom trhu. To, že ŠÚKL uverejní informácie typu, ktoré šarže niektorého lieku je zakázané reexportovať, je čistý výsmech chorému.
Kto nekoná a schováva sa za výrazy ako sú poplašné správy a pod.˝, nie je na strane pacienta.
Súčasný minister financií si dokázal poradiť s daňovými únikmi lebo bola politická vôľa. Dvaja predchádzajúci ministri zdravotníctva si s reexportom poradiť mohli. Neurobili to. Aj dnes na MZ SR existujú možnosti zabrániť tomuto fenoménu, ale nerobia to.
I. Asociácia na ochranu spotrebiteľov liekov (AOSL) vyslovuje žiadosť smerom k MZ SR o povinnosti lekára do zdravotnej karty pacienta zaznamenávať lieky, ktoré mu boli predpísané a poškodili jeho organizmus.
II. Asociácia na ochranu liekov (AOSL) vyslovuje žiadosť na vládu SR na vydanie metodického pokynu o povinnosti zdravotných poisťovní zasielať 1x ročne poistencovi výpis úkonov. Pacient neodvádza málo do zdravotného poistenia, a preto má právo na písomný ročný výpis úkonov. Poskytovanie týchto informácií formou žiadosti na elektronickú pobočku poisťovne je nedostačujúci s ohľadom na vek poistenca.
III. Asociácia na ochranu spotrebiteľov liekov (AOSL) zastáva názor, že súčasný stav zdravotníctva znevažuje intelekt pacienta. Ten, kto vkladá do systému svoje peniaze sa udržuje v nevedomosti a AOSL bude apelovať na orgány EU, aby tento stav zmenila.