Antibiotiká sú na vírusy krátke

Snáď každý si už všimol, že 18.november je Európskym dňom zvyšovania povedomia o antibiotikách. Veď médiá od tohto dňa denne informujú o hrozbách antibiotickej rezistencie a známi slovenskí odborníci z tejto oblasti vyzývajú pacientov na rozvážne používanie antibiotík. Koho sa snažia médiá zalarmovať? Pacienta, poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, lekárnika, zdravotné poisťovne, výrobcov antibiotík, chovateľov zvierat, potravinárov, predkladateľov, prijímateľov a gestorov liekových zákonov,...? Možno všetkých do jedného.


Vráťme sa na hodiny biológie

Každý, kto ukončil základnú školu a nechýbal na hodinách biológie, vie nasledovné:

Vírusy sú nebunkové organizmy omnoho menšie ako baktérie. Nedokážu sa sami rozmnožovať ani rásť, preto žijú ako vnútrobunkové parazity. Aby sa stali živými, potrebujú hostiteľskú bunku. A keď sa tá rozmnožuje, spolu s vlastným genetickým materiálom odovzdáva dcérskym bunkám aj provírus.

Vírusy spôsobujú infekčné ochorenia ako chrípku, žltačku, osýpky, herpes, obrnu, rosaceu, besnotu, papilomy, bradavice, AIDS, kliešťovú encefalitídu, ebolu. Chránime sa proti nim očkovaním a posilňovaním imunity. Avšak antibiotiká sú v ich prípade neúčinné.

Baktérie sú jednobunkové živé organizmy, ktoré sa dokážu kdekoľvek rozmnožovať a rásť. V prírode, kde sú baktérie a plesne v neustálom antagonizme, plesne atakujú baktérie a produkujú antibiotiká (prípad objavenia Penicillium notatum). V tomto boji sa baktérie bránia tak, že rozvíjajú rezistencie voči antibiotikám.


Nemajú na čo útočiť

Biológia nás učí, že antibiotiká pôsobia na to, čo má bunku, čiže na baktérie, v menšej miere aj na niektoré druhy húb a parazitov. Vírus bunku nemá, čo značí, že antibiotiká nemajú na čo útočiť a sú neúčinné. Nemali by sme ich teda brať na liečbu vírusovej infekcie.

Lekár (ne)predpisuje antibiotiká

Vírus je schopný sa dostať do bunky baktérie a potom niektoré druhy baktérií spôsobujú aj infekčné ochorenie – napríklad tuberkulózu, zápal pľúc, angínu, salmonelózu, čierny kašeľ, záškrt, tetanus, choleru, mor či boreliózu. Antibiotiká nerozlišujú medzi dobrými a patogénnymi baktériami a v tele likvidujú oboje. Preto je tu nenahraditeľná úloha lekára. On stanovuje diagnózu a (ne)predpisuje antibiotiká, udáva dávkovanie a dobu liečby. Lekár by mal pred nasadením antibiotika spraviť laboratórne vyšetrenie a zistiť, či sa jedná o ochorenie spôsobené bakteriálnou infekciou a ak áno, na ktoré antibiotikum je baktéria citlivá. Z tohto dôvodu perorálne antibiotiká (tablety, kapsuly, sirupy a pod.) pacient v lekárni dostane len na predpis.

Prečo prestávajú antibiotika účinkovať?

Rezistencia je vraj prirodzený proces odolnosti baktérie voči antibiotikám – prečo však tento problém nemali už v 40-tych rokoch 20.storočia, ale až my dnes? Odpoveď je jednoduchá. Neuvážlivým zachádzaním spôsobujeme to, že antibiotiká prestávajú účinkovať!

1. Lekár nedodržuje terapeutické postupy a stanoví liečbu bez potrebných vyšetrení.

Dôsledok:

  • liečba antibiotikom je často neodôvodnená,
  • bolo predpísané nesprávne antibiotikum. Telo pacienta tak bolo v oboch prípadoch zbytočne zaťažované antibiotikom a stáva sa rezistentným.

2. Pacient nedodržuje pokyny lekára a antibiotikum vysadzuje predčasne.

Dôsledok: Ďalšia liečba nezaberá.

3. Iné dôvody: slabá kontrola dodržovania karantény: na trh sa dostávajú potraviny, obsahujúce antibiotiká (napríklad antibiotiká bývajú bežne pridávané do krmiva zvierat, aby mali okrem iného aj väčšie prírastky na váhe), nadmerný dovoz alebo výroba niektorých druhov antibiotík pre slovenský trh (napr. penicilínové), lekárom chýba metodika terapeutických postupov, neanalyzuje sa, prečo si niektorí pacienti lieky v lekárne nevyzdvihli (generická substitúcia, generická preskripcia, nedôvera voči lekárovi), atď.

Čo hovorí štatistika?

Na Slovensku je

  • Registrovaných 1101 antibiotických liekov (obchodný názov, lieková forma, balenie, sila).
  • Z toho 761 (70 %) sú perorálne antibiotiká (tablety, kapsuly, sirupy), ktoré sa dajú kúpiť v lekárňach.
  • Z tých 761 len 1 ks (0,13 %) má 100% úhradu poisťovne a 162 (21,3 %) sú s doplatkom pacienta (nad rámec vášho daňového zaťaženia).
  • Zvyšných 30% z 1101 pacient, ak nie je hospitalizovaný, plne hradí.

    (zdroj: Liekinfo.sk)
02 decembra 2015
Diskusia k článku (0 príspevky)
Váš názor:
Vaše meno alebo prezývka:
Vložte overovací kód ako ho vidíte na obrázku (na veľkosti písma nezáleží):
Vybrané lieky
Nevybrali ste žiadny liek.
vyber
Posledné vo fóre
photo diabet 2typu
(2)
photo Antidepresíva
(0)
photo tebokan
(4)
photo palexia
(0)
photo Baclofen
(0)
LiekInfo.sk používa súbory „cookie“ na zlepšenie používateľského komfortu. Pokračovaním vyjadrujete svoj súhlas s používaním našich súborov „cookie“.