Bielkoviny v organizme sa nielen stále tvoria, ale sa neustále i štiepia. Aminokyseliny, ktoré sa pritom uvoľňujú, sa využívajú buď priamo na tvorbu nových bielkovín alebo, aby sa vylúčili z organizmu, musí pokračovať ich rozklad na jednotlivé zložky. Na konci ostane amoniak, ktorý je silne toxický pre bunky, najmä nervové.
Z tohto dôvodu organizmus v pečeni ihneď premieňa amoniak na ureu (močovinu), ktorá sa cez obličky vylučuje do moču. Následne teda stupeň vylučovania urei závisí od niekoľkých faktorov, a konkrétne od príjmu bielkovín, ich premeny, funkčnosti pečene a obličiek. Hodnoty sa laboratórne merajú alebo ako urea alebo ako dusík urei (BUN).
K základným laboratórno-diagnostickým vyšetreniam, ktorými sa stanovujú ochorenia obličiek a močových ciest, patrí okrem zisťovania urei aj zisťovanie kreatinínu.
______________________________________________________________________
Normálne hodnoty
urea 17- 43 mg/dl
dusík v urei (BUN) 7,94 - 20,09 mg/dl
______________________________________________________________________
Zvýšené hodnoty
Základnou príčinou zvýšenej hladiny urei je funkčná porucha obličiek. K značnému zvýšeniu hodnôt ale dochádza až keď je ich kapacita obmedzená na 75%. Ďalšou príčinou je zvýšený príjem bielkovín (napr. pri mimoriadne vysokej konzumácii mäsa), ako aj intenzívne štiepenie bielkovín (napr. pri ochoreniach spojených s rozpadom tkanív).
_____________________________________________________________________
Znížené hodnoty
Znižovanie hladiny urei samo o sebe nie je chorobný stav, niekedy sa ale považuje za signál o nedostatku bielkovín alebo poruche pečene.