LOKREN 20 MG tbl flm 98x20 mg (blis.PVC/Al)

4.3 Kontraindikácie


• ťažká forma astmy a chronická obštrukčná choroba pľúc,
• zlyhanie srdca nezvládnuteľné liečbou,
• kardiogénny šok,
• atrioventrikulárny blok druhého a tretieho stupňa u pacientov bez kardiostimulátora,
• Prinzmetalova angína pektoris,
• sínoatriálna dysfunkcia (vrátane sínoatriálneho bloku),
• bradykardia (< 45-50 úderov za minútu),
• ťažké formy Raynaudovho syndrómu a periférne arteriálne poruchy,
• neliečený feochromocytóm,
• hypotenzia,
• hypersenzitivita na betaxolol alebo pomocné látky,
• v minulosti prekonaná anafylaktická reakcia,
• metabolická acidóza,
• kombinácia s floktafenínom (pozri časť 4.5),
• kombinácia so sultopridom (pozri časť 4.5).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Liečba nesmie byť u pacientov s angínou pektoris nikdy prerušená náhle: náhle prerušenie liečby môže zapríčiniť vážne poruchy rytmu, infarkt myokardu alebo náhlu smrť.

Prerušenie liečby
Liečba nesmie byť náhle prerušená, najmä u pacientov s koronárnym srdcovým ochorením.
Dávka musí byť postupne znižovaná napr. počas jedného až dvoch týždňov, a ak je potrebné, treba súčasne začať náhradnú liečbu, aby sa tak predišlo zhoršeniu angíny pektoris.

Astma a chronické obštrukčné choroby pľúc
Betablokátory sa môžu podávať iba pri ľahkých formách; treba zvoliť β1 - selektívne betablokátory a počiatočná dávka musí byť nízka. Odporúča sa urobiť funkčné testy pľúc pred začatím liečby. Ak sa záchvat vyskytne počas liečby, môžu sa použiť β2 – selektívne brochodilatanciá.

Zlyhanie srdca
U pacientov so srdcovým zlyhaním, ktoré je kontrolované liečbou, možno v prípade potreby podať
betaxolol v postupne sa zvyšujúcej veľmi nízkej dávke a pod prísnym dohľadom lekára.

Bradykardia
Dávka musí byť znížená, ak je srdcová frekvencia u pacienta v kľude menej ako 50-55 úderov za minútu a ak sa vyskytujú symptómy spojené s bradykardiou.

Atrioventrikulárny blok prvého stupňa
Kvôli negatívnemu dromotropnému účinku betablokátorov by sa mal betaxolol podávať s opatrnosťou u pacientov s AV blokom prvého stupňa.

Prinzmetalova angína pektoris
Počet a trvanie spazmov sa pri užívaní betablokátorov môže zvýšiť u pacientov s Prinzmetalovým typom angíny. Kardioselektívne β1-blokátory sa môžu podávať pri ľahkých a asociovaných formách za predpokladu, že sa súčasne podáva vazodilatátor.

Periférne arteriálne poruchy
Betablokátory môžu zapríčiniť zhoršenie u pacientov trpiacich na periférne arteriálne poruchy (Raynaudov syndróm alebo choroba, arteritída alebo chronické okluzívne arteriálne poruchy dolných končatín).

Feochromocytóm
Použitie betablokátorov v liečbe hypertenzie spôsobenej feochromocytómom vyžaduje prísnu kontrolu krvného tlaku pacienta.

Pediatrickí pacienti
Bezpečnosť a účinnosť u pediatrických pacientov nebola sledovaná. Preto sa betaxolol u týchto pacientov neodporúča.

Geriatrickí pacienti (pozri časť 4.2)
U geriatrických pacientov treba zabezpečiť, aby sa liečba začala nízkou dávkou, malo by sa zabezpečiť prísne sledovanie pacienta.

Pacienti s poškodením funkcie obličiek (pozri časť 4.2)
U pacientov s renálnym zlyhaním by mala byť dávka upravená podľa koncentrácie kreatinínu v sére pacienta alebo klírensu kreatinínu (pozri Dávkovanie).

Diabetickí pacienti (pozri časť 4.5 a 4.8)
Upozornite pacienta, aby na začiatku liečby venoval pozornosť monitorovaniu glykémie. Úvodné príznaky hypoglykémie môžu byť maskované, najmä tachykardia, palpitácie a potenie.

Psoriáza (pozri časť 4.8)
Úžitok užívania betablokátorov u pacientov s psoriázou musí byť starostlivo zvážený, pretože môžu spôsobiť zhoršenie psoriázy.

Alergické reakcie
U pacientov náchylných na ťažkú anafylaktickú reakciu akéhokoľvek pôvodu, najmä pri kontrastných látkach obsahujúcich jód alebo floktafeníne (pozri Liekové interakcie) alebo počas desenzibilizačnej terapie môže viesť liečba betablokátormi k exacerbácii reakcie a k rezistencii na liečbu adrenalínom pri bežných dávkach.

Celková anestéza
Betablokátory zoslabujú reflexnú tachykardiu a zvyšujú riziko hypotenzie. Pokračovanie liečby betablokátormi znižuje riziko arytmie, ischémie myokardu a hypertenznej krízy. Anestéziológovia majú byť informovaní o tom, že pacient sa lieči betablokátormi.
• Ak je potrebné prerušenie liečby betablokátormi, 48-hodinový interval sa považuje za postačujúci na dosiahnutie citlivosti na katecholamíny.
• U niektorých pacientov nemôže byť liečba prerušená:
- U pacientov s koronárnou insuficienciou a možným rizikom súvisiacim s náhlym prerušením liečby betablokátormi sa odporúča pokračovať v liečbe až do začiatku operácie.
- V urgentnom prípade, alebo ak prerušenie liečby nie je možné, pacient musí byť chránený pred parasympatickou reakciou primeranou premedikáciou atropínom, opakovanou podľa potreby. Mali by sa použiť anestetiká s čo najnižším možným kardiodepresívnym účinkom.
• Je potrebné myslieť na riziko anafylaktickej reakcie.

Oftalmológia
β-adrenergná blokáda znižuje vnútroočný tlak a môže spôsobiť interferenciu pri skríningových testoch glaukómu. Oftalmológ by mal byť informovaný, ak pacient užíva betaxolol. Pacienti s celkovou a intraokulárnou liečbou betablokátormi by mali byť monitorovaní kvôli možnému aditívnemu účinku.

Tyreotoxikóza
Betablokátory pravdepodobne maskujú kardiovaskulárne príznaky tyreotoxikózy.

Športovci
U športovcov by sa mala pozornosť sústrediť na skutočnosť, že tento liek obsahuje liečivo, ktoré môže spôsobiť pozitívnu reakciu testov počas antidopingovej kontroly.

4.5 Liekové a iné interakcie

Kontraindikované kombinácie
Floktafenín
V prípade floktafenínom indukovaného šoku alebo hypotenzie, betablokátory znižujú kardiovaskulárne kompenzačné reakcie.

Sultoprid
Poruchy automacie (excesívna bradykardia) v dôsledku aditívneho účinku indukujúceho bradykardiu.

Kombinácie, ktoré sa neodporúčajú
Amiodarón
Poruchy kontraktility, automacie a vodivosti (potlačenie kompenzačnej reakcie sympatika).

Digitálisové glykozidy
Kombinácia, ktorá môže predĺžiť čas atrioventrikulárneho vedenia alebo viesť k bradykardii.

Kombinácie vyžadujúce pozornosť
Prchavé halogenizované anestetiká
Betablokátory znižujú kardiovaskulárne kompenzačné reakcie (β-adrenergná inhibícia môže byť
odstránená počas intervencie použitím betamimetík).
Ako všeobecné pravidlo platí, že liečba betablokátormi sa nemá prerušiť: náhlemu prerušeniu by sa malo predísť vo všetkých prípadoch. Anesteziológ musí byť informovaný o liečbe betablokátormi.

Blokátory kalciového kanála (bepridil, diltiazem, verapamil, mibefradil)
Poruchy automacie (excesívna bradykardia, zastavenie sínusového uzla), poruchy AV vodivosti a zlyhanie srdca (synergický účinok).

Antiarytmiká (propafenón a trieda Ia: chinidín, hydroxychinidín a disopyramid)
Poruchy kontraktility, automacie a vodivosti (potlačenie kompenzačnej reakcie sympatika).

Baklofén
Zvýšený antihypertenzívny účinok. Ak je potrebné, mal by sa monitorovať krvný tlak a dávka antihypertenzív upraviť.

Inzulín a hypoglykemizujúce sulfónamidy (pozri časť 4.4 a 4.8)
Všetky betablokátory môžu maskovať niektoré symptómy hypoglykémie napr. palpitácie a tachykardiu.
Upozornite pacienta, aby si najmä na začiatku liečby monitoroval hladinu glukózy.

Lidokaín
Boli popísané interakcie s propranolom, metoprololom a nadololom.

Zvýšenie plazmatickej koncentrácie lidokaínu s možným zvýšením neurologických a kardiologických nežiaducich účinkov (znížený metabolizmus lidokaínu v pečeni).

Dávka lidokaínu by sa mala upraviť. Ak je možné, mala by sa počas liečby betablokátormi a po ich vysadení monitorovať plazmatická koncentrácia lidokaínu a uskutočniť klinické a elektrokardiografické monitorovanie.

Kontrastné látky obsahujúce jód
V prípade šoku alebo hypotenzie spôsobenej kontrastnými látkami obsahujúcimi jód, betablokátory spôsobujú potlačenie kardiovaskulárnych kompenzačných reakcií.
Kedykoľvek je to možné, liečba betablokátormi by sa mala vysadiť pred rádiodiagnostickým kontrastným vyšetrením. Ak je potrebné pokračovanie liečby, lekár by mal mať k dispozícii prostriedky intenzívnej starostlivosti.

Kombinácie, ktoré treba zvážiť
Nesteroidné antireumatiká
Zníženie antihypertenzívneho účinku (inhibícia vazodilatačných prostanglandínov nesteroidnými antireumatikami a retencia vody a sodíka pri NSAIDs, ktoré sú deriváty pyrazolónu).

Blokátory kalciového kanála: dihydropyridíny typu nifedipínu
Hypotenzia, zlyhanie srdca u pacientov s latentným alebo dekompenzovaným zlyhaním srdca (negatívny inotropný účinok dihydropyridínov in vitro, ktorý závisí od príslušného produktu a pravdepodobne zvyšuje negatívne inotropný účinok betablokátorov). Liečba betablokátorom môže tiež minimalizovať reflexnú sympatikovú reakciu spôsobenú akoukoľvek excesívnou hemodynamickou situáciou.

Antidepresíva imipramínového typu (tricyklické), neuroleptiká
Zvýšený antihypertenzívny účinok a riziko posturálnej hypotenzie (aditívny účinok).

Kortikosteroidy a tetrakosaktidy
Znížený antihypertenzívny účinok (retencia vody a sodíka pri kortikosteroidoch).

Meflochín
Riziko bradykardie (aditívny účinok indukujúci bradykardiu).

Sympatomimetiká
Riziko zníženia účinku betablokátorov.

4.6 Gravidita a laktácia

Gravidita
Teratogenicita
U zvierat sa nedokázal teratogénny účinok. U ľudí doteraz nebol teratogénny účinok zaznamenaný. Betablokátory znižujú placentárnu perfúziu, čo môže spôsobiť vnútromaternicové odumretie plodu, potrat alebo predčasný pôrod. Naviac, u plodu sa môžu vyskytnúť nežiaduce účinky (najmä hypoglykémia a bradykardia).

Neonatálne obdobie
Účinok betablokátorov pretrváva u novorodencov niekoľko dní po pôrode liečenej matky:
Je zvýšené riziko srdcových a pľúcnych komplikácií u novorodencov v postnatálnom období. Ak sa vyskytne zlyhanie srdca, vyžaduje si hospitalizáciu novorodenca na JIS (pozri časť 4.9), kde sa musí predísť použitiu plazmatických expandérov (riziko akútneho pľúcneho edému). Tiež bola hlásená bradykardia, ťažkosti s dýchaním a hypoglykémia. Na základe uvedeného sa odporúča sledovanie novorodenca (srdcová frekvencia, hladina glukózy v krvi počas prvých 3-5 dní života)'
v špecializovanom zariadení.

Preto sa užívanie betaxololu počas gravidity neodporúča, ak terapeutický prínos nepreváži možné riziko.

Laktácia
Betaxolol je vylučovaný materským mliekom (pozri časť 5.2). Riziko výskytu hypoglykémie a bradykardie sa nesledovalo, a preto sa z dôvodov bezpečnosti dojčenie počas liečby neodporúča.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch betaxololu na schopnosť viesť motorové vozidlá. Pri týchto
činnostiach treba vziať do úvahy, že príležitostne sa môžu objaviť závraty a únava.

4.8 Nežiaduce účinky

Klinické

Poruchy kože a podkožného tkaniva:
Zriedkavé: kožné reakcie rôzneho druhu vrátane erupcie psoriázy alebo zhoršenie psoriázy (pozri
časť 4.4)

Poruchy nervového systému:
Časté: závraty, bolesti hlavy
Veľmi zriedkavé: distálna parestézia

Ochorenia oka:
Veľmi zriedkavé: zhoršené videnie

Psychiatrické poruchy a ochorenia: Časté: asténia, insomnia Zriedkavé: depresívne ochorenia
Veľmi zriedkavé: halucinácie, zmätenosť, nočné mory

Poruchy a ochorenia gastrointestinálneho traktu:
Časté: gastralgia, diarea, nauzea a dávenie

Poruchy metabolizmu a výživy:
Veľmi zriedkavé: hypoglykémia, hyperglykémia

Ochorenia srdca a poruchy srdcovej činnosti:
Časté: bradykardia, potenciálne závažná
Zriedkavé: zlyhanie srdca, pokles krvného tlaku, alebo spomalenie atrioventrikulárneho vedenia alebo zvýraznenie existujúceho atrioventrikulárneho bloku

Cievne poruchy:
Časté: chladné končatiny
Zriedkavé: Raynaudov syndróm, zhoršenie existujúcej intermitentnej klaudikácie

Ochorenia dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína:
Zriedkavé: bronchospazmus

Ochorenia reprodukčného systému a prsníkov:
Časté: poruchy potencie

Laboratórne
V zriedkavých prípadoch sa zaznamenal výskyt antinukleárnych protilátok: tieto sú vo výnimočných prípadoch sprevádzané klinickými príznakmi ako systémový lupus erythematosus a ustúpia po vysadení liečby.

4.9 Predávkovanie

V prípade bradykardie alebo výrazného poklesu krvného tlaku, by sa malo podať nasledujúce:
• atropín, 1-2 mg i.v.
• glukagón 1 mg, opakovane podľa potreby
• následne, ak je potrebné, isoprenalín 25 μg ako pomalá injekcia alebo dobutamín 2,5-10
μg/kg/min.

V prípade kardiálnej dekompenzácie u novorodencov narodených matkám liečených betablokátormi:
• glukagón 0,3 mg/kg
• hospitalizácia na JIS
• isoprenalín a dobutamín: predĺžená liečba a celkovo vysoké dávky vyžadujúce špeciálne sledovanie.



5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

ATC kód: C07AB05
Farmakoterapeutická skupina: betablokátor/kardiakum (antianginózny liek), antihypertenzívum. Betaxolol je betablokátor, ktorý prednostne blokuje β-1 receptory srdca (kardioselektívny účinok),
tým indukuje zníženie parietálneho tlaku, zvýšenie koronárneho plniaceho času (predĺženie diastoly) a
zníženie myokardiálnej spotreby kyslíka. Tieto účinky sú spojené s miernym negatívnym inotropným a dromotropným účinkom. Pri odporúčaných dávkach betaxolol nemá čiastočnú agonistickú aktivitu (nemá vlastnú sympatomimetickú aktivitu) ani membránu stabilizujúci účinok (chinidínové alebo lokálne anestetiká). Betaxolol tiež znižuje hladinu renínu a aldosterónu, čím kontroluje periférny arteriálny odpor.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia
Po perorálnom podaní sa absorbuje úplne a rýchlo, s minimálnym metabolizmom v pečeni. Má vysokú biologickú dostupnosť okolo 85%, ktorá vedie k malým inter- a intraindividuálnym výkyvom koncentrácie v krvi počas chronickej liečby.
Asi 50% betaxololu sa viaže na plazmatické proteíny.

Metabolizmus
Distribučný objem je asi 6 l/kg. V organizme sa väčšina betaxololu metabolizuje na inaktívne produkty, 10-15% sa vylučuje močom v nezmenenej forme.

Eliminácia
Betaxolol má eliminačný polčas 15-20 hodín.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Nie sú nutné.



6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Laktóza, sodná soľ karboxymetylškrobu, mikrokryštalická celulóza, koloidný oxid kremičitý, magnéziumstearát, hypromelóza, oxid titaničitý (E171), červený oxid železitý (E 172), makrogol 400.

6.2 Inkompatibility

Nie sú známe

6.3 Čas použiteľnosti

5 rokov

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote 15-25°C.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

PVC/Al blister, 28, 56 alebo 98 tabliet

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky.



7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

sanofi-aventis Slovakia s.r.o., Bratislava, Slovenská republika



8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

58/0297/91-C/S



9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE

11.9.1991



10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

September 2007