ATARAX tbl flm 25x25 mg (blis. PVC/Al)





PRÍLOHA Č. 1 K ROZHODNUTIU O PREDĹŽENÍ REGISTRÁCIE LIEKU, EV. Č.: 1526/2002, 2106/764

PRÍLOHA Č. 2 K ROZHODNUTIU O ZMENE REGISTRÁCIE LIEKU, EV. Č.: 3316/2004



Súhrn charakteristických vlastností lieku


1. NÁZOV LIEKU

ATARAXR


2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá filmom obalená tableta Ataraxu obsahuje 25 mg hydroxyzíniumdichloridu. Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalená tableta
Biele podlhovasté filmom obalené tablety s deliacou ryhou.


4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Atarax je indikovaný na:

- na symptomatickú liečbu anxiety u dospelých;
- na symptomatickú liečbu pruritu;
- na premedikáciu pred chirurgickým výkonom.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dospelí

- Na symptomatickú liečbu anxiety:
50 mg denne rozdelených do 3 jednotlivých denných dávok 12,5-12,5-25 mg;
v závažnejších prípadoch možno použiť dávky do 300 mg denne.

- Na symptomatickú liečbu pruritu:
Začiatočná dávka 25 mg pred spaním, po ktorej môžu v prípade potreby nasledovať dávky do
25 mg 3 až 4-krát denne.

- Na premedikáciu pred chirurgickým výkonom:




50 až 200 mg denne rozdelených do 1 alebo 2 denných dávok: jednorazové podanie 1
hodina pred chirurgickým výkonom, pred ktorým možno podať 1 dávku večer pred anestéziou.

Maximálna jednorazová dávka u dospelých nemá presiahnuť 200 mg, zatiaľ čo maximálna denná dávka nesmie presiahnuť 300 mg.

Deti (od 12 mesiacov)

- Na symptomatickú liečbu pruritu:
- od 12 mesiacov do 6 rokov: 1 mg/kg/deň do 2,5 mg/kg/deň v rozdelených dávkach,
- nad 6 rokov 1 mg/kg/deň do 2 mg/kg/deň v rozdelených dávkach.

- Na premedikáciu pred chirurgickým výkonom:
Jednorazové podanie 1 mg/kg 1 hodinu pred chirurgickým výkonom, pred ktorým možno podať 1 mg/kg večer pred anestéziou.

Úpravy dávkovania

Dávka sa má upraviť v rozsahu odporúčaného dávkovania v závislosti od odpovede pacienta na liečbu.

U starších pacientov sa odporúča začať s polovičnou odporúčanou dávkou v dôsledku predĺženého pôsobenia.

U pacientov s dysfunkciou pečene sa odporúča znížiť dennú dávku o 33%.

U pacientov so stredne závažným alebo závažným poškodením funkcie obličiek sa dávka má znížiť
v dôsledku zníženého vylučovania jeho metabolitu cetirizínu.

4.3 Kontraindikácie

- Anamnéza precitlivenosti na hydroxyzíniumdichlorid alebo na niektorú z pomocných látok
Ataraxu, na cetirizín alebo iné piperazínové deriváty, na aminofylín alebo na etyléndiamín.
- Pacienti trpiaci na porfýriu.
- Gravidita a laktácia (pozri časť 4.6).
- Tablety Ataraxu obsahujú laktózu. Pacienti so zriedkavými hereditárnymi problémami intolerancie galaktózy, Lappovou deficienciou laktázy alebo glukózovo-galaktózovou malabsorpciou nemajú užívať tento liek.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Atarax sa má podávať s opatrnosťou u pacientov so zvýšeným potenciálom záchvatov.

Malé deti sú citlivejšie na vznik nežiaducich účinkov v súvislosti s centrálnym nervovým systémom
(pozri časť 4.8). U detí sa záchvaty hlásili častejšie než u dospelých.

V dôsledku možných anticholinergných účinkov sa má Atarax používať s opatrnosťou u pacientov trpiacich na glaukóm, obštrukciu odtoku z močového mechúra, zníženú motilitu žalúdka a čriev, myasténiu gravis alebo demenciu.

Úpravy dávkovania môžu byť potrebné, ak sa Atarax používa súbežne s inými liekmi tlmiacimi centrálny nervový systém alebo s liekmi, ktoré majú anticholinergné vlastnosti (pozri časť 4.5).





Má sa vyhnúť súbežnému požívaniu alkoholu a Ataraxu (pozri časť 4.5).

Opatrnosť je potrebná u pacientov, ktorí majú známy faktor predispozície na srdcovú arytmiu alebo ktorí sa súbežne liečia potenciálne arytmogénnymi liekmi.

U starších pacientov sa odporúča začať s polovičnou odporúčanou dávkou z dôvodu predĺženého pôsobenia.

Dávkovanie Ataraxu sa má znížiť u pacientov s dysfunkciou pečene a u pacientov so stredne závažným alebo závažným poškodením funkcie obličiek (pozri časť 4.2).

Liečba sa má ukončiť minimálne 5 dní pred alergiologickými testmi alebo pred stimuláciou dýchacích ciest metacholínom, aby sa vyhlo účinkom na výsledky testov.

4.5 Liekové a iné interakcie

Musí sa zohľadniť zvýšenie účinku Ataraxu, ak sa liek používa spolu s inými liekmi, ktoré majú inhibičné vlastnosti na centrálny nervový systém alebo anticholinergné vlastnosti a dávku je potrebné upraviť na individuálnom základe.
Alkohol tiež zosilňuje účinky Ataraxu.

Atarax antagonizuje účinky betahistínu a inhibítorov cholínesterázy.
Liečba sa má ukončiť minimálne 5 dní pred alergiologickými testmi alebo stimuláciou dýchacích ciest metacholínom, aby sa vyhlo účinkom na výsledky testov.
Je potrebné vyhnúť sa súbežnému podávaniu Ataraxu s inhibítormi monoaminooxidázy. Atarax znižuje presorické pôsobenie adrenalínu.
U potkanov hydroxyzín antagonizoval antikonvulzívne pôsobenie fenytoínu.

Potvrdilo sa, že cimetidín v dávke 600 mg dvakrát denne zvyšuje sérové koncentrácie hydroxyzínu o
36% a znižuje maximálne koncentrácie metabolitu cetirizínu o 20%.

Atarax je inhibítorom CYP2D6 (Ki: 3,9 µM; 1,7 µg/ml) a pri vysokých dávkach môže vyvolať liekové interakcie so substrátmi CYP2D6.

Atarax nemá pri 100 µM inhibičný účinok na izoformy 1A1 a 1A6 UDP-glukuronyltransferázy ľudských pečeňových mikrozómov. Inhibuje izoformy cytochrómu P450 2C9, 2C19 a 3A4 pri koncentráciách (IC50: 103 až 140 µM; 46 až 52 µg/ml) oveľa vyšších ako maximálne plazmatické koncentrácie. Je preto nepravdepodobné, že by Atarax narušil metabolizmus liekov, ktoré sú substrátmi týchto enzýmov.

Metabolit cetirizínu nemá pri 100 µM žiaden inhibičný účinok na ľudský pečeňový cytochróm P450
(1A2, 2A6, 2C9, 2C19, 2D6, 2E1 a 3A4) a izoformy UDP-glukuronyltransferázy.

Keďže sa hydroxyzín metabolizuje alkohol dehydrogenázou a CYP3A4/5 možno očakávať zvýšenie koncentrácií hydroxyzínu v krvi, ak sa hydroxyzín podáva súbežne s liekmi, o ktorých je známe, že sú silnými inhibítormi týchto enzýmov. Ak je však inhibovaná iba jedna metabolická dráha, môže byť čiastočne kompenzovaná inou metabolickou dráhou.

4.6 Gravidita a laktácia




Štúdie na zvieratách potvrdili reprodukčnú toxicitu.

Hydroxyzín prechádza placentárnou bariérou, čo vedie k vyšším koncentráciám v plode ako u matky. Dosiaľ nie sú dostupné žiadne relevantné epidemiologické údaje súvisiace s expozíciou Ataraxu počas gravidity.

U novorodencov, ktorých matky dostávali Atarax počas neskorej gravidity a/alebo pôrodu, sa pozorovali nasledovné účinky okamžite alebo iba niekoľko hodín po narodení: hypotónia, poruchy pohybu vrátane extrapyramídových porúch, trhavé pohyby, útlm CNS, novorodenecké hypoxické stavy alebo retencia moču.

Atarax sa preto nemá používať počas gravidity.

Atarax je kontraindikovaný počas laktácie. Ak je potrebná liečba Ataraxom, dojčenie sa má ukončiť.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Atarax môže narušiť schopnosť reakcie a koncentrácie. Pacientov treba upozorniť na túto možnosť
a opatrnosť pri vedení vozidla alebo obsluhe strojov. Má sa vyhnúť súbežnému použitiu Ataraxu s alkoholom alebo inými sedatívami, keďže to môže zhoršiť tieto účinky.

4.8 Nežiaduce účinky

Nežiaduce účinky sú hlavne v spojení s látkami s tlmivým účinkom na CNS alebo paradoxnými účinkami stimulácie CNS, anticholinergnou aktivitou alebo reakciami precitlivenosti. Hlásili sa nasledovné nežiaduce účinky. Sú rozdelené podľa MedDRA tried orgánových systémov:

Poruchy srdca: Tachykardia

Ochorenia oka:
Poruchy akomodácie, rozmazané videnie

Gastrointestinálne poruchy:
Zápcha, sucho v ústach, nevoľnosť, vracanie

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania: Únava, nepokoj, pyrexia

Poruchy imunitného systému: Anafylaktický šok, precitlivenosť

Vyšetrenia:
Abnormálne funkčné pečeňové testy

Poruchy nervového systému:
Záchvaty, závrat, dyskinézia , bolesť hlavy, insomnia, sedácia, somnolencia, tras

Psychické poruchy:
Agitácia, zmätenosť, dezorientácia, halucinácie

Poruchy obličiek a močových ciest: Retencia moču




Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína:
Bronchospazmus

Poruchy kože a podkožného tkaniva:
Angioneurotický edém, dermatitída, fixný liekový exantém, svrbenie, erytematózna vyrážka, makulopapulárna vyrážka, zvýšené potenie, urtikária

Cievne poruchy: Hypotenzia

4.9 Predávkovanie

Symptómy predávkovania pozorované po závažnom predávkovaní sa spájajú hlavne s nadmernou anticholinergnou záťažou, útlmom CNS alebo paradoxnou stimuláciou CNS. Zahŕňajú nevoľnosť, vracanie, tachykardiu, pyrexiu, somnolenciu, porušený papilárny reflex, tras, zmätenosť alebo halucinácie. Po nich môže nasledovať znížená úroveň vedomia, útlm dýchania, záchvaty, hypotenzia alebo srdcová arytmia. Možno očakávať prehlbujúcu sa kómu a kardiorespiračný kolaps.

Dýchacie cesty, dýchanie a stav obehu sa musí starostlivo monitorovať súbežne so súbežným zaznamenávaním EKG a má byť k dispozícii dostatočný prísun kyslíka. Kontrola srdca a krvného
tlaku sa má zachovať, až kým je pacient bez symptómov 24 hodín. Pacienti so zmeneným mentálnym stavom majú byť kontrolovaní z dôvodu súbežného užívania iných liekov alebo alkoholu a ak sa
považuje za potrebné, má sa podať kyslík, naloxón, glukóza a tiamín.

Ak sa vyžaduje vazopresor, majú sa použiť noradrenalín alebo metaraminol. Adrenalín sa nemá použiť.

Uragonový sirup sa nemá podať symptomatickým pacientom alebo tým, ktorí môžu rýchlo zoslabnúť, upadnúť do bezvedomia alebo majú záchvaty, keďže to môže viesť k aspiračnej pneumónii. Výplach žalúdka so skoršou endotracheálnou intubáciou možno vykonať, ak sa zistí klinicky významný príjem. Aktívne uhlie možno ponechať v žalúdku, no existujú len nedostatočné údaje o podpore jeho účinnosti.
Je nepravdepodobné, že by hemodialýza alebo hemoperfúzia mohla mať akýkoľvek význam. Neexistuje žiadne špecifické antidotum.

Literárne údaje naznačujú, že v prítomnosti závažných život ohrozujúcich nezvládnuteľných anticholinergných účinkov nereagujúcich na iné lieky, môže byť prospešná terapeutická skúšobná dávka fyzostigmínu. Fyzostigmín sa nemá používať iba na udržanie vedomia pacienta. Ak sa súbežne užili cyklické antidepresíva, použitie fyzostigmínu môže vyvolať záchvaty a nezvládnuteľnú zástavu srdca. Použitiu fyzostigmínu sa treba vyhnúť tiež u pacientov s poruchami vedenia na srdci.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: anxiolytikum, ATC kód: N05BB01

Liečivo, hydroxyzíniumdichlorid, je difenylmetánový derivát, chemicky nepríbuzný s fenotiazínmi, rezerpínom, meprobamátom alebo benzodiazepínmi.

Mechanizmus účinku




Hydroxyzíniumdichlorid nemá tlmivý účinok na kôru, jeho účinok môže byť vyvolaný potlačením
aktivity určitých kľúčových oblastí subkortikálnej časti centrálneho nervového systému.

Farmakodynamické účinky
Antihistaminická a bronchodilatačná aktivita sa experimentálne dokázala a klinicky potvrdila. Antiemetický účinok sa dokázal prostredníctvom apomorfínového testu aj veriloidového testu.
Farmakologické a klinické štúdie ukázali, že hydroxyzín nezvyšuje pri terapeutických dávkach žalúdočnú sekréciu alebo aciditu a vo väčšine prípadov má miernu antisekrečnú aktivitu. U dospelých
zdravých dobrovoľníkov a u detí sa po intradermálnej injekcii histamínu alebo antigénov dokázala
redukcia lokálneho edému kože a sčervenenia. Hydroxyzin má tiež potvrdenú účinnosť pri zmierňovaní svrbenia pri rôznych formách žihľavky, ekzémov a dermatitíde.
Pri poškodení funkcie pečene sa môže antihistamínový účinok jednej jednorazovej dávky predĺžiť až
do 96 hodín po užití.

EEG záznamy u zdravých dobrovoľníkov ukázali anxiolyticko-sedatívny profil. Anxiolytický účinok sa potvrdil u pacientov po použití rôznych klasických psychometrických testoch. Polysomnografické záznamy u pacientov s úzkosťou a nespavosťou ukázali zvýšenie celkového času spánku, zníženie celkového času nočných prebúdzaní a zníženie latencie spánku po jednorazovej aj po opakovaných denných dávkach 50 mg. Zníženie napätia svalov sa ukázalo u pacientov s úzkosťou pri dennej dávke
3 x 50 mg. Deficiencia pamäte sa nepozorovala. U pacientov s úzkosťou sa po 4-týždňoch liečby neobjavili žiadne znaky alebo symptómy z vysadenia liečby.
Nástup účinku
Antihistamínový účinok nastupuje približne po 1 hodine po perorálnych liekových formách. Sedatívny účinok začína po 5-10 minútach po perorálnych roztokoch a po 30-45 minútach po tabletách.

Hydroxyzín má tiež spazmolytické a sympatolytické účinky. Má nízku afinitu k muskarínovým receptorom. Hydroxyzín vykazuje miernu analgetickú aktivitu.


5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia
Hydroxyzín sa rýchlo absorbuje z gastrointestinálneho traktu. Maximálna plazmatická hladina (Cmax) sa dosiahne približne dve hodiny po perorálnom podaní. Po jednorazových perorálnych dávkach 25 mg a 50 mg sú zvyčajne u dospelých Cmax koncentrácie 30, resp. 70 ng/ml. Stupeň a rozsah
expozície hydroxyzínu je veľmi podobný, ak sa podáva vo forme tabliet alebo sirupu. Po opakovanom
podávaní jedenkrát denne sa koncentrácie zvyšujú o 30%. Perorálna biologická dostupnosť
hydroxyzínu v porovnaní s intramuskulárnym podaním (i.m.) je približne 80%. Po jednorazovej dávke
50 mg i.m. sú zvyčajne Cmax koncentrácie 65 ng/ml.

Distribúcia
Hydroxyzín sa dobre distribuuje v organizme a zvyčajne sa viac koncentruje v tkanivách než v plazme. Zdanlivý distribučný objem je u dospelých 7 až 16 l/kg. Hydroxyzín prestupuje po
perorálnom podaní do kože. Koncentrácie hydroxyzínu v koži sú vyššie ako koncentrácie v sére po jednorazovom aj po opakovanom podávaní.
Hydroxyzín prechádza hemotoencefalickou a placentárnou bariérou s vyššou koncentráciou v plode
ako u matky.

Biotransformácia
Hydroxyzín sa rozsiahle metabolizuje. Tvorba hlavného metabolitu cetirizínu, metabolit kyseliny karboxylovej (približne 45% perorálnej dávky) je sprostredkovaná alkoholdehydrogenázou. Tento
metabolit má významné periférne H1-antagonistické vlastnosti. Iné identifikované metabolity zahŕňajú




N-dealkylované metabolity a O-dealkylované metabolity s plazmatickým polčasom 59 hodín. Tieto
metabolické cesty sú sprostredkované najmä CYP3A4/5.

Eliminácia
Polčas hydroxyzínu je u dospelých približne 14 hodín (rozsah: 7 - 20 hod.). Zdanlivý celkový klírens vypočítaný zo štúdií je 13 ml/min/kg. Iba 0,8% dávky sa vylučuje v nezmenenej forme močom. Hlavný
metabolit cetirizin sa vylučuje najmä nezmenený močom (25% a 16 % hydroxyzínu po perorálnej, resp. i.m. dávke).

Špeciálne skupiny pacientov
Starší pacienti
Farmakokinetika hydroxyzínu sa skúmala u 9 zdravých starších jedincov (69,5 ± 3,7 rokov) po jednorazovej perorálnej dávke 0,7 mg/kg. Polčas eliminácie hydroxyzínu bol predĺžený na 29 hodín
a zdanlivý objem distribúcie bol zvýšený na 22,5 l/kg. U starších pacientov sa odporúča zníženie
dennej dávky hydroxyzínu (pozri časť 4.2).

Detskí pacienti
Farmakokinetika hydroxyzínu sa hodnotila u 12 detských pacientov (6,1 ± 4,6 rokov; 22,0 ± 12,0 kg)
po jednorazovej perorálnej dávke 0,7 mg/kg. Zdanlivý plazmatický klírens bol približne 2,5-násobný v porovnaní s dospelými. V porovnaní s dospelými bol polčas skrátený. U 1 ročných pacientov bol približne 4 hodiny a u 14 ročných pacientov 11 hodín. U detských pacientov sa má dávka upraviť (pozri časť 4.2).

Poškodenie funkcie pečene
U jedincov s dysfunkciou pečene sekundárnou až primárnou biliárnou cirhózou bol celkový klírens približne 66% v porovnaní so zdravými jedincami. Polčas bol zvýšený na 37 hodín a sérové
koncentrácie karboxymetabolitu cetirizínu, boli vyššie ako u mladých pacientov s normálnou funkciou pečene. U pacientov s poškodením funkcie pečene sa má znížiť denná dávka alebo frekvencia dávok
(pozri časť 4.2).

Poškodenie funkcie obličiek
Farmakokinetika hydroxyzínu sa hodnotila u 8 jedincov so závažným poškodením funkcie obličiek
(klírens kreatinínu: 24 ± 7 ml/min). Rozsah expozície (AUC) hydroxyzínu sa v náležitom prípade nezmenil, zatiaľ čo sa zvýšil karboxymetabolit cetirizinu. Tento metabolit nemožno účinne odstrániť hemodialýzou. Na to, aby sa vyhlo akejkoľvek významnej kumulácii metabolitu cetirizinu po opakovaných dávkach hydroxyzínu, u jedincov s poškodenou funkciou obličiek sa má znížiť denná dávka hydroxyzínu (pozri časť 4.2).

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Štúdie farmakologickej bezpečnosti, akútnej, subakútnej a chronickej toxicity nezvýšili významne bezpečnosť týkajúcu sa údajov u hlodavcov, psov a opíc. Letálne dávky 50 (LD50) u potkanov a myší sú 690 prípadne 550 mg/kg po perorálnom podaní kým po i.v. podaní sú 81 a 56 mg/kg.

Jednorazové perorálne dávky 100 mg/kg vyvolali u psov znaky depresie, ataxie, záchvatov a tras.
U opíc sa pri perorálnych dávkach presahujúcich 50 mg/kg objavilo vracanie kým i.v. dávky 15 mg/kg vyvolali záchvaty. Intraarteriálne injekcie viedli u králikov k významným tkanivovým léziám.

Na izolovaných psích Purkiňových vláknach hydroxyzín pri 3 x 10-6 M predlžoval trvanie akčného potenciálu s náznakom, že došlo k interakcii s draslíkovými kanálmi podieľajúcich sa na fáze repolarizácie. Pri vyšších koncentráciách, 3 x 10-5 M, došlo k významnému skráteniu trvania akčného
potenciálu, čo naznačuje možnú interakciu s vápnikovými a/alebo iónovými prúdmi. Hydroxyzín spôsobuje inhibíciu K+ prúdu {Ik(vr)} v ľudských neuroblastómových bunkách a transfektovaných




oocytoch Xenopusu pri IC50 10,7μM, koncentrácii, ktorá vysoko presahuje terapeutické koncentrácie.
Koncentrácie hydroxyzinu, ktoré sú potrebné na tvorbu účinkov na elektrofyziológiu srdca sú však 10
až 100-násobne vyššie než tie, ktoré sú potrebné na blokádu H1 a 5-HT2 receptorov. Na nefixovaných psoch pri vedomí sledovaných telemetricky, hydroxyzin a jeho enantioméry spôsobili podobný kardiovaskulárny profil, i keď tu boli nejaké malé rozdiely. V štúdii, ktorá použila telemetriu,
hydroxyzín (21 mg/kg p.o.) mierne zvýšil arteriálny TK, tepovú frekvenciu a skrátil
PR a QT intervaly. Nebol pozorovaný žiadny účinok na QRS a QTc interval, a preto sú pri normálnych terapeutických dávkach tieto mierne zmeny z klinického hľadiska nepravdepodobné.

Subakútna toxicita sa hodnotila na psoch pri dávke 50 mg/kg a vyvolala nevoľnosť, triašku a záchvaty. Potkany prežívali 30 dní pri perorálnej dávke 200 mg/kg/deň hydroxyzinu.

Chronická toxicita sa hodnotila u potkanov pri perorálnych dávkach do 50 mg/kg bez symptómov alebo histopatologických anomálií. Dávky 10 mg/kg znižovali koncentráciu a životaschopnosť spermatocytov. U psov sa perorálne dávky do 20 mg/kg/deň počas 6 mesiacov nespájali
s akýmikoľvek symptómami alebo biologickými alebo histopatologickými anomáliami.

Teratogenicita sa hodnotila gravidných hlodavcoch: malformácie plodov a potraty plodov sa spájali s dávkami nad 50 mg/kg hydroxyzinu, čo je dôsledkom kumulácie metabolitu norchlorcyklizinu. Teratogénne dávky sú oveľa vyššie ako dávky používané u ľudí na terapeutické účely. Amesov test neukázal žiadnu mutagénnu aktivitu.
Štúdia s myším lymfómom ukázala nevýznamné zvýšenie mutácií s nízkym stupňom prítomnosti S9 pri ≥ 15 μg/ml. Toto sa uzavrelo ako maximálna hladina toxicity v tejto štúdii. Štúdia micronukleiového testu na potkanoch bola negatívna. Nakoľko sa zaznamenali iba veľmi nevýznamné účinky v in vitro štúdii a in vivo štúdia bola negatívna, hydroxyzin sa považuje za nemutagénny.

Štúdie karcinogenity na zvieratách sa s hydroxyzinom nevykonali. Lieky nie sú mutagénne
a v priebehu mnohých dekád klinického používania sa nespájal so žiadnym zjavným zvýšením tumorogénneho rizika.



6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Jadro:
Monohydrát laktózy
Mikrokryštalická celulóza
Magnéziumstearát
Koloidný oxid kremičitý bezvodý

Biela obaľovacia sústava Opadry Y-1-7000 zložená z:
oxid titaničitý E 171 hydroxypropylmetylcelulóza makrogol 400

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti





5 rokov

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávať v suchu pri teplote 15-25°C, chrániť pred svetlom.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

PVC/Al blister, písomná informácie pre používateľov, papierová škatuľka. Veľkosť balenia: 25 filmom obalených tabliet

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

UCB S.A. Pharma Sector, Braine l´Alleud,
Belgicko


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

70/0891/92-C/S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

30.12.1992 /

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU
November 2007
Vyber Skontroluj interakcie Porovnaj
Recenzia: 0 / 5
Pridaj recenziu
Vybrané lieky
Nevybrali ste žiadny liek.
vyber
Naposledy ste si pozerali
Diskutované témy